Drahí priatelia, som rád, že vám môžem poslať text liturgie domácej cirkvi na Kvetnú nedeľu.
Touto nedeľou sa začína Veľký týždeň.
Začiatkom budúceho týždňa pripravíme texty domácej liturgie na Zelený štvrtok, Veľký piatok, Bielu sobotu a Nedeľu zmŕtvychvstania, aby sme znovu prežili s Ježišom jeho cestu cez smrť k zmŕtvychvstaniu.
Nech ju skutočne prežívame doma tam, kde žijeme – neustálu Veľkú noc – kde dávame život tak, aby sme darovali viac lásky, aby sme boli viac k dispozícii tak, aby sme boli schopní milovať až do krajnosti a čo najdokonalejšie.
Špeciálne nám pripomínam Veľkopiatkové „consumatum est“ (v lat. „je dokonané“). To znamená, že Veľká Noc prechádza cez úplné sebadarovanie Ježiša na kríži – dal nám všetko.
Prajem vám, aby vaša Veľká noc prešla cez to „daroval som všetko“.
Aj tieto situácie ťažkostí, napätia, rozličné problémy i krehkosti, ktoré môžeme zažívať doma, môžu byť príležitosťou, aby sme cez ne prešli v tom „dal – daroval som všetko“ v istote, že Ježiš je zmŕtvychvstalý a stále prítomný s vami.
Prajem vám požehnaný Veľký týždeň a Veľkú noc.
Don Renzo Bonetti
Kvetná nedeľa 5.4.2020
Liturgia domácej cirkvi
Spolu sa pripravíme na domácu liturgiu; prestrieme stôl, najmladší člen rodiny zapáli sviecu, položíme naň otvorené Sväté písmo a kríž.
Aby sme si pripomenuli vstup Ježiša do Jeruzalema, pripravíme aj niečo ako palmový list, môže byť vetvička z olivy, bahniatka (vŕba rakytová) alebo jednoduchú vetvičku či kvet zo záhrady.
Túto modlitbu, tak ako vždy, vedie otec alebo mama, ale tak, aby bola zapojená celá rodina.
Nemusíme sa toho báť. Ježiš je s nami, v našej rodine – lebo je vo sviatosti manželstva prítomný, hoci by sme si to neuvedomovali. Otec či mama, veď ste ho priniesli do vašej rodiny a sviatosť manželstva je srdcom rodiny. Cez a vo Vás je tam Ježiš.
Čítanie Pašií nech je dobre rozdelené a dohodnuté, kto a kedy číta – podľa značiek v texte (L1 = lektor 1, L2 = lektor 2 a J = Ježiš). Tam, kde je označenie všetci, tak čítajú všetci.
Tieto poznámky sú iba návrhy, každá rodina nech zoberie do úvahy zapojenie členov podľa ich veku a schopností – tu nie je nutnosť robiť presne všetko ako je napísané. Tento text je návrh. Ale dôležité je, aby sme si uvedomovali Ježišovu prítomnosť vo sviatostnom manželstve.
Na úvod sa môže zaspievať nejaká vhodná pieseň na oslavu Pána, ak je v rodine zvykom spievať spoločne.
(návrh https://www.youtube.com/watch?v=VCCKlUCznsU&feature=youtu.be)
Alebo na Slovensku:
Svätý – Kvetná nedeľa na úvod, Autor: na palmový sprievod (orig in A)
1.G e h GSvätý, esvätý, hsvätý, Pane, CBože svetov nekoDnečných,
si Cslávhny a a skrýevaš svoju Cslávu Avo svojich Ddielach.
R: /: HoGsaDna, hoGsaDna, hoCsana buď DKráľoviGkráľov. :/
2. V mene Pánovom ek nám dnes avchádzaš
ty, CpožeDhnaný GPánov.
***
V (vedúci): V mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.
S (spolu): Amen.
V: (drží v rukách vetvičku)
Pane Ježišu, kráľ Slávy,
chceme sa zjednotiť s oslavným zástupom,
ktorý ťa v tento deň videl vchádzať do Jeruzalema na osliatku a s ním ti prevolávame:
Hosana nášmu Spasiteľovi!
S: Hosana nášmu Spasiteľovi
V: Buď hosana Tebe, mierny Mesiáš,
vidíme ťa zostupovať pomedzi olivy
prekračovať potok Cedron,
prídi k nám, aby si splnil prísľub,
že vstúpiš do našich životov,
do nášho Jeruzalema.
S: Hosana nášmu Spasiteľovi
V: Naši priatelia, tak ako tvoji, sú ďaleko,
nie sú tu kňazi,
nie sú tu učitelia zákona,
iba Ty, Ženích a Učiteľ,
ktorý prichádzaš, aby si ponúkol seba
na záchranu nás všetkých.
S: Hosana nášmu Spasiteľovi
V: Pane Ježišu, kráľ Slávy, náš domov
ti otvára bránu a srdce;
táto vetvička,
ktorá nám pripomína tvoj vstup do Jeruzalema,
nech zostane pre všetkých znakom požehnania,
pokoja a tvojej lásky.
S: Hosana nášmu Spasiteľovi
Pieseň na oslavu syna Dávidovho, Spasiteľa
(talian.: https://youtu.be/WMRuowq3nko)
Počas piesne môže jeden z rodiny položiť vetvičku ku krížu.
V: Chceme byť pri Tebe, Ježišu, pretože sa chceme dozvedieť o Tebe niečo nové. Toto stretnutie nám vlastne ponúkaš Ty sám. Budeme pri Tvojom boku bez vyrušovania, ticho Ťa chceme sprevádzať na ceste ku krížu, kde daruješ všetko, čo máš – z lásky ku nám. Nepribližujeme sa ku krížu preto, aby sme iba zdieľali bolesť, ale preto, že od nás žiadaš, aby sme ju prekonali, a tak prijali Tvoju lásku, ktorá nám dáva spásu.
Sme si istí, že nám v tejto láske dáš odpoveď na naše mnohé pochybnosti, na toľké ťažkosti, ktoré sa objavili v tomto ťažkom a namáhavom čase.
V: Pane, dnes Ťa spolu prosíme o odpustenie pre všetkých, ktorí nevedia alebo Ťa nedokážu prosiť o odpustenie, pre tých, ktorí nie sú presvedčení o Tvojej prítomnosti pri nich, pre tých, ktorí neveria v Tvoje Slovo. Zahrň nás svojim milosrdenstvom, maj súcit s našou krehkosťou. (chvíľka ticha)
V: Pane, zmiluj sa nad nami podľa svojho milosrdenstva;
zmy všetky naše viny; stvor v nás srdce čisté
a obnov v nás Ducha sily a svätosti.
S: Amen.
V: Umučenie nášho Pána Ježiša Krista podľa Matúša Mt 27, 11-54
L1: Si židovský kráľ?
L2: Keď Ježiš stál pred vladárom Ponciom Pilátom, vladár sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ Ježiš odpovedal:
J: „Sám to hovoríš.“
L2: A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. Vtedy sa ho Pilát opýtal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?“ Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval.
Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?“ Lebo vedel, že ho vydali zo závisti.
Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.“
Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal: „Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?“
Oni zvolali: „Barabáša!“
Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?“
Všetci volali: „Ukrižovať ho!“
On vravel: „A čo zlé urobil?“
Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižovať ho!“
Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. To je vaša vec!“
A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ Vtedy im prepustil Barabáša; Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.
L1: Buď pozdravený, židovský kráľ!
L2: Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.
L1: Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov
L2: Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Potom si posadali a strážili ho. Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!“
Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava.
L1: Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!
L2: A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“
Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: ‚Som Boží Syn.‘“ Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní.
L1: Eli, Eli, lema sabakthani?
L2: Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom:
J: „Eli, Eli, lemasabakthani?“,
L2: čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“
Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.“ Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.“ Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu.
Pokľakne sa a chvíľku je ticho.
L2: A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým.
Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.“
V: Počuli sme Slovo Pánovo.
S: Chvála Tebe, Kriste!
(V): Komentár k evanjeliu (Ermes Ronchi) malý komentár – skúsme uvažovať a vnímať to, čo sme počuli v skrátených pašiach vo svetle Veľkonočného trojdnia)
Kríž je najvyšším a najčistejším obrazom toho, ako sa nám dáva Boh. A napriek tomu zostáva stále otvorenou otázkou.
Kto je Boh? Jeden, tak ponížený. Ktorý si opáše zásteru, skloní sa, aby umyl nohy svojim učeníkom. On. Je mojim umývačom nôh. Je na kolenách predo mnou. Vo svojich rukách má moje nohy. Skutočne, tak ako Peter by som chcel povedať: nechaj tak, prestaň, nerob toto, to je príliš… A on: som ako otrok, ktorý ťa čaká, keď sa vrátiš, aby ti umyl nohy.
Pavol má pravdu, keď hovorí: kresťanstvo je škandál a bláznovstvo.
Boh je taký: je bozkom pre toho, kto ho zrádza, nikoho neláme, láme iba sám seba. Neprelieva krv nikoho, iba svoju. Nežiada obete, obetuje sa sám. Z tohto sa prevracia na hlavu každá predstava o Bohu a každý strach z Boha. Toto nám umožňuje, aby sme sa vrátili a znovu ho milovali ako zaľúbení, a nie podriadení.
Najkrajšia udalosť v dejinách ľudstva sa udiala vonku za múrmi Jeruzalema, na vŕšku, kde sa Boží Syn nechal pribiť ako chudobný a nahý, na drevo, aby za nás zomrel z lásky. Táto udalosť – tento uholný kameň kresťanskej viery – je najkrajšou vecou na svete. Aký je krásny ten, kto miluje – kto miluje až do samého konca. Ako prvý ho prijal nie jeho učeník, ale cudzinec, stotník – pohan, ktorý povedal: Skutočne, bol to Syn Boží. Nezistil to ani z hrobu, ktorý sa otvoril, a ani z oslnivého svetla (zmŕtvychvstania), ale z nahoty toho piatku, keď videl na kríži človeka, na popravisku – na tróne potupy, ako červa vo vetre. Vojak – expert na smrť hovorí: Skutočne, toto bol Syn Boží. Videl totiž zomierať niekoho z lásky, pochopil, že toto je Božia záležitosť.
Boli tam mnohé ženy, ktoré túto udalosť pozorovali z diaľky. V očiach, ktoré žiarili z lásky a zo sĺz, z tej túžby – vyšplhať sa pohľadom na kríž, sa narodila Cirkev. A znovu sa narodí každý deň v tom, kto hľadí na ukrižovaného Krista pre svojich bratov a sestry s tým istým pohľadom plným bolesti a lásky. Bolesť a láska, ktorá prúdi v žilách sveta ako mocná energia Veľkej noci.
Evanjelium sa číta ako židovské listy – od konca. (Jan Twardowski)
Môžeme nechať chvíľku ticha na doznenie a potom na podelenie sa o to, čo nás oslovilo.
Vhodná pieseň (Iovedoil Re https://youtu.be/EaEo7LUZCk0 )
Prosby:
V: Ježiš zavŕšil neuveriteľnú cestu z Nazareta, ktorá ho doviedla až na Golgotu. Táto cesta sa rozbila na tvrdých srdciach, na nevere tých, ktorí v ňom nespoznávajú Syna Otca. Kríž sa teda stáva posledným ÁNO Otcovi a každému z nás, ktorí potrebujeme jeho lásku.
1. Oslavujeme Ťa, Pane, za tento čas nahoty, ktorý ukazuje všetko ako nepotrebné a banálne, pričom zostáva iba to podstatné: milovať a nechať sa milovať;
– Uschopni nás, aby sme boli láskou, ktorá zahalí nahotu toho druhého, ohlasovateľmi milosti, ktorú si umiestnil do našej slabosti.
2. Oslavujeme Ťa, Pane, za to, že nás učíš, ako sa pozerať do tváre bolesti aj vtedy, keď jej nedokážeme porozumieť;
– Daj, aby sme pociťovali Tvoju silnú a uisťujúcu prítomnosť, keď budeme musieť prejsť temnotou, ktorá nás desí, a neistotou našej budúcnosti.
3. Oslavujeme Ťa, Pane, za to, že nám dávaš vopred ochutnať Veľkú noc a zamilovať si večný život;
– Daj, nech nám odteraz nič nemôže nahnať strach – nech nám nič nezabráni prijať večnosť.
4. Oslavujeme Ťa, Pane, za to, že si nezišiel z kríža, ktorý sa Ti stal manželským lôžkom;
– Príď a premeň na lásku naše kríže a tie, ktoré kladieme s egoizmom a ľahostajnosťou na plecia svojich blížnych.
Každý môže ešte pridať svoju prosbu, na ktorú budeme odpovedať: Vypočuj nás, Pane!
V: Budeme Ťa nasledovať, Pán slávy, v tomto týždni v úžase nad tajomstvom (Veľkej noci). Budeme Ťa sprevádzať. Zatiaľ čo Ty prejdeš našimi cestami, navštíviš naše domy, naše nemocnice, pozbieraj ťažkosti i nádeje každého človeka, túžby každého dieťaťa a sny každého mladého človeka. Zhromaždi nás všetkých ako Cirkev tvoju nevestu.
Budeme spolu čakať túto sobotu – až do noci, ktorá je najkrajšou spomedzi všetkých nocí. Táto noc je nocou spevov a svetla, v ktorej aj napriek tichu prázdnych kostolov zaznie víťazný spev „Aleluja“.
***
Po chvíľke ticha
V: Poďme sa pripravovať aj na návrat k sláveniu nedeľnej Eucharistie
Lebo Túžiaci, túžime
Kultivujme v každom povedomie, že sme milovaní, že Ježiš túži po každom z nás.
Chce, aby v nás rástol nový život, ktorý nám daroval v krste, a aby sme sa pevne zjednotili s Ním v nedeľnej Eucharistii.
Toto si uvedomujeme aj počas tohto sviatku Kvetnej nedele, keď zástup sprevádza Ježiša po uliciach Jeruzalema, túžime pritom, aby sme obnovili naše nedeľné eucharistické zhromaždenie, v ktorom opakujeme: „Sláva, sláva Otcu, i Synu i Duchu Svätému“; alebo „Svätý, Svätý, Svätý“; a tiež spolu hovoríme „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom“.
Túžime sa vrátiť a znovu spievať o tom, ako je krásne byť spolu s Ježišom a spoznávať ho v dare Jeho Slova a Jeho Tela.
V: Aj keď nemôžeme prijať sväté prijímanie sviatostne v premenenej Hostii, môžeme aspoň vyjadriť našu túžbu po zjednotení s Ježišom a prijať ho do nášho srdca cez duchovné prijímanie:
S: Ježišu, verím, že si naozaj prítomný vo Sviatosti Oltárnej.
Milujem Ťa nadovšetko a túžim po Tebe v mojej duši.
Keďže Ťa teraz nemôžem prijať sviatostne,
príď aspoň duchovne do môjho srdca.
(tu urobme na chvíľku prestávku, aby sme sa zjednotili s Ježišom)
Práve si prišiel, objímam Ťa a celý sa s Tebou zjednocujem, nikdy nedovoľ, aby som sa odlúčil od Teba.
V: A teraz zjednotení s Ježišom vyjadrime to, že sme veľká Rodina – pretože sme všetci deti jedného Otca; povedzme spolu:
S.: Otče náš…
Záver:
Rodičia požehnajú deti tak, že im dajú na hlavu ruky, manželia sa požehnajú vzájomne tak, že prednesú nasledovné požehnanie:
(Meno) Žehnáme/žehnám Ťa v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Amen.
V: Týždeň, ktorý sa dnes začína, voláme Veľkým týždňom (alebo Svätým týždňom). V ňom sú pozvaní všetci pokrstení oživiť si cestu Pána Ježiša na kríž až po zmŕtvychvstanie. V týchto dňoch musíme prežívať naše vzťahy s Pánom Ježišom oveľa intenzívnejšie. Nezabúdajme, že je medzi nami. Špeciálne to vyjadríme počas Veľkonočného Trojdnia, ktoré budeme sláviť spolu.
V: Zakončime našu modlitbu tým, že sa zveríme Márii, Matke Cirkvi, našu rodinu, našu farnosť, a celé ľudstvo, zvlášť tých, ktorí sa nachádzajú v ťažkostiach a utrpeniach:
S: Zdravas Mária… alebo Pod Tvoju ochranu sa utiekame…
Môžete si aj zaspievať nejakú pieseň k Panne Márii
Tal. https://youtu.be/TXGGRQ0t6RQ
Počas týchto dní chceme pripraviť texty na slávenie domácej liturgie na Zelený štvrtok, Veľký piatok, Bielu sobotu a Nedeľu zmŕtvychvstania. Je určite veľmi dobré, keď sa zjednotíme aj pri slávení tohto času cez médiá so Svätým Otcom, biskupmi alebo kňazmi vo farnosti. Ale toto nás nezbavuje úlohy vyjadriť cez domácu liturgiu, že sme domácou cirkvou, že sme bratmi a sestrami s Ježišom, ktorý je živý a prítomný medzi nami doma…
Opäť si prečítajme list kardinála Kevina Farrella, prefekta Dikastéria pre laikov, rodinu a život – prípadne si ho vypočujte na fb
List Kardinála Kevina Farrella, prefekta Dikastéria pre laikov, rodinu a život načítaný na fb
https://www.facebook.com/marian.valabek.7
