Komentáre k textom na 19. nedeľu v Cezročnom období C
1. čítanie: Múd 18, 6-9
Toto čítanie predstavuje niektoré momenty veľkej udalosti exodu, a predovšetkým noci, v ktorej došlo k oslobodeniu. Autorovo dielo na povzbudenie bratov vo viere má hodnotu nielen pamiatky, ale aj aktualizácie. Ozrejmuje prvenstvo Božieho pôsobenia s vedomím, že cieľom každého zjavujúceho a oslobodzujúceho Božieho zásahu je urobiť stredom života človeka Boha a jeho pôsobenie. Povzbudzuje tak svojich súčasníkov, aby si chránili poklad viery pred najrozličnejšími pokušeniami danej chvíle.
2. čítanie: Hebr 11, 1-2. 8-19
Tento úryvok sa sústreďuje na osudy otca našej viery Abraháma, keď zdôrazňuje práve jeho vieru. Spolu so Sárou sa im dostalo toho istého prisľúbenia a daru od Boha. Obaja zaujali pred Bohom postoj viery a preto v oboch dosiahol Boží prísľub svoje naplnenie. Autor nám tým dáva pochopiť, že nielen ich dejiny, ale aj dejiny každého človeka majú byť vykladané vo svetle viery, vnímanej ako zdroj nového svetla, či ako viatika na cestu.
Evanjelium: Lk 12, 35-40
Svätý Boh a zástery
Leitmotívom nedeľného evanjelia je bedlivosť. Pojem, ktorý dnes vôbec neletí. Ak ho však rozlúskneme, objavíme v ňom obetavú pozornosť a noblesnú jemnosť vrúcnej lásky. Podobnú tej, ktorú spomína milá vo Veľpiesni: „Zaspala som, ale moje srdce bdelo.“ Aj v spánku započula, ako milý prichádza a klope… Alebo v negatíve: ak láska nie je vnímavá, pohotovo disponibilná, bude len pozlátkou. Bedlivosť je jej podstatný detail. Malá a predsa veľká bedlivosť ako špička lásky. Okrem všímavosti si vyžaduje chápavosť a výdrž. Je ako prijatie i objatie zároveň. Učí nás, že kto miluje, vie ako sa čaká.
Horlivý taliansky biskup, Tonino Bello, okrem iného i básnik, ktorému beží proces blahorečenia, zvykol venovať svojim novokňazom štólu a zásteru. Aby im pripomenul Ježišovu pokoru pri poslednej večeri? A nie je aj alba niečo medzi zásterou a pracovným plášťom? Evanjelista Lukáš, ktorý miluje hostiny, rozpráva ako pri Poslednej večeri Ježiš túžil po intimite s učeníkmi. Ján dodáva, že sa pri nej opásal zásterou, aby im umyl nohy. A opäť Lukáš sľubuje Ježišovu obsluhu pri stole každému učeníkovi, ktorého, keď jedného dňa príde a zaklope, nájde bdieť.
Nám, čo sme možno navyknutí od rána do večera byť k dispozícii iným, sa stáva, že keď si niekde sadneme a začnú nás elegantne obsluhovať, cítime sa aj v tej najobyčajnejšej reštaurácii slávnostne. Nezriedka sme v rozpakoch a chceli by sme priskočiť aspoň niečím na pomoc. V kútiku srdca nás premôže dojatie, aj keď to všetko vlastne je za naše chudobné peniaze…
A čo keď nás raz budú obsluhovať z lásky? S láskou? A keď nás bude obsluhovať ten, ktorého miluje naša duša? Sám Najvyšší!?
Možno nám i zabehne…
Odvahu, čaká na nás Boh v zástere. Zatiaľ si skúsme naše posvätné pracovné šaty obliekať trochu slávnostnejšie. Máme sa predsa na čo tešiť.
sr. Dagmar Králová
