Komentáre k textom na 4. adventnú nedeľu B
Najlepší plán
1. čítanie: 2 Sam 7, 1-5. 8b-12. 14. 16
Jednotiacim prvkom tohto čítania je slovo „dom“. Najprv sa týka Dávida, ktorý si vybudoval pevný a bezpečný príbytok svojím vlastným obydlím. Potom chce tento zbožný kráľ stavať dom Pánovi a napokon Boh sám sľubuje postaviť svojmu ľudu „dom“, aby v ňom mohol bývať v bezpečí. V plnšom zmysle týmto Pánovým domom má byť Dávidovo ďalekosiahle kráľovské potomstvo a v konečnom dôsledku vyvrcholenie jeho potomstva v Mesiášovi.
Pánovo slovo pobáda Dávida, aby si uvedomil, kto jediný môže každému domu zaistiť bezpečie. Ani kráľ Dávid nesmie diktovať, čo má Boh konať, ale Boží plán prijať. Božia vernosť so svojím záchranným plánom nie je nasmerovaná iba na Dávida, ale objíma celý, tak skúšaný Boží ľud, ktorému sľubuje spásu a bezpečie. Vďaka nemu ten skutočný Boží dom môže každý z nás mať – ešte skôr než vstúpime do nebeského Jeruzalema – vo svojom srdci.
2. čítanie: Rim 16, 25-27
V chválospeve, ktorým Pavol končí svoj list Rimanom nachádzame tri základné témy. Najprv je to Boh, na ktorého Pavol zameriava svoju chválu a ktorý jediný je zdrojom našej istoty a múdrosti. Preto počiatkom a cieľom každého ľudského hľadania je Pán. Ďalšou Pavlovou témou je tajomstvo, pod ktorým vo svojich listoch má na mysli Boží plán. Stredom Božích plánov je Ježiš, ktorým Boh mocne prehovoril a odhalil tak Božie tajomstvo – definitívne Božie zjavenie.
Spočiatku dejín vyvoleného národa Boh akoby mlčal, potom odhaľuje svoje najhlbšie tajomstvo v Ježišovi. Napokon Pavlovi ide o zvestovanie tohto tajomstva – radostnej zvesti, ktorá je určená všetkým národom všetkých čias. A to je úloha kresťanov i dnes.
Evanjelium: Lk 1, 26-38
Jeden z najznámejších Lukášových textov o zvestovaní Panne Márii prináša dve základné posolstvá: ohlásenie narodenia Ježiša Krista a Máriino povolanie za Pánovu služobnicu. V súlade s prvým i druhým čítaním je v ňom Ježiš predstavený ako znamenie i naplnenie Božej vernosti svojim prísľubom (v. 32-33). Vskutku, on je Mesiášom z Dávidovho rodu, Boží syn učinený človekom, nový chrám, Pánom postavený dom, v ktorom sa bude môcť do konca čias človek stretávať s Bohom. A to je rukolapná Božia vernosť , ktorou sa napĺňajú všetky Božie dary a prisľúbenia.
Evanjelium zároveň predstavuje Máriin postoj, ktorá svojím „áno“ umožňuje uskutočnenie tohto Božieho daru. Ona je protikladom Dávida: je len ženou na prahu dospelosti, nemá veľké plány, ani miesto v spoločnosti, nemôže ovplyvňovať významné zámery ľudí. Predsa však je živou, najživšou ratolesťou, potomstvom Dávidovho domu v jednote so svojím Synom. Potomstvom, ktoré Dávidovi „postavil“ Pán a ktoré vrcholí v jej dome. Nazaretský „dom“ bol otvorený navonok i vnútorne, nielen pre anjela, ale aj pre jeho posolstvo v Máriinom srdci i lone.
Mária pevne verí Božej vernosti, ktorá dáva životnú istotu i nám, ale zároveň nás i mocne prekvapuje, tak ako Dávida i ju samotnú. Boh tak nemení len architektúru našich plánov, ale priamo ich zmysel, naplnenie. Boží ľudia, mocní a dôležití ako Dávid či chudobní a bezvýznamní ako nazaretská Mária, sa vždy vyznačujú otvorenosťou, ale aj niečím ešte dôležitejším – služobnou poslušnosťou Bohu.
sestra Dagmar Kráľová
