Komentáre k textom na nedeľu Krstu Pána B
1. čítanie: Iz 42, 1-4. 6-7
V druhej časti spisu proroka Izaiáša sa nachádzajú štyri tzv. piesne o Pánovom služobníkovi. Ide o hymnické opisy postavy, ktorá dokonale plní Božiu vôľu v prospech vyvoleného ľudu, a jeho pôsobenie dokonca presahuje hranice Izraela [„…právo prinesie národom“; „na jeho zákon čakajú ostrovy“]. Začiatok kap. 42 je prvou zo štyroch piesní. Boh v nej cez svätopisca predstavuje postavu svojho služobníka ako postavu nádeje, toho, kto obnoví spravodlivosť a zmluvný vzťah s Bohom. Z kontextu nie je zrejmé, či ide o konkrétneho jednotlivca alebo kolektívnu metaforu celého vyvoleného národa. Často totiž výrazom „môj [Pánov] služobník“ prorok označuje kolektívne celý Izrael (Iz 41, 8-9; 44, 1-2. 21).
Kým židovský výklad zostáva najmä pri kolektívnom chápaní Pánovho služobníka, Cirkev v ňom už od počiatku vnímala mesiášske proroctvo o Ježišovi Kristovi. Evanjelista Matúš doslova cituje text prvej piesne, keď opisuje Ježišovo uzdravovanie (Mt 12, 17-21). Aj epizóda Ježišovho krstu u Matúša akoby chcela uchovať odkaz na Izaiášov text o Pánovom služobníkovi, keď na rozdiel od ostatných synoptikov uvádza Boží hlas nad Ježišom v tretej osobe: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ Nemožno nepočuť echo toho, čo vraví cez Izaiáša Pán: „Hľa, môj služobník, priviniem si ho, vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie.“ Ježišova služba je tak od počiatku správne chápaná vo svetle prorockých slov o Pánovom služobníkovi. Súčasne s tým však zostáva naďalej platný aj rozmer kolektívny, ktorý možno vzťahovať na celé spoločenstvo Cirkvi.
2. čítanie: Sk 10, 34-38
Petrove slová sú súčasťou katechézy, ktorú predniesol v Cézarei, v dome pohanského stotníka Kornélia, ku ktorému sa dostal podivuhodným Božím riadením. Boh mu najprv cez videnie v Joppe ukázal (Sk 10, 9-16), že nemá robiť rozdiel medzi obradne čistým a nečistým, čo neskôr pochopil o vzťahu medzi židmi a nežidmi. Vzápätí sa pri dverách jeho hostiteľa ukázali poslovia od spomínaného Kornélia, aby mu tlmočili pozvanie do domu svojho pána. Peter ku Kornéliovi prichádza váhavo, no vzápätí uznáva, že Bohu je milý každý človek. Potvrdzuje mu to aj dar Ducha Svätého, ktorý dostávajú všetci prítomní (Sk 10, 45).
To, čo Peter Kornéliovi ohlasuje, je posolstvo evanjelia v skratke. Začína od chvíle „po krste, ktorý hlásal Ján“, teda od chvíle začiatku Ježišovho verejného účinkovania. Zdôrazňuje tak kľúčový moment, ktorý predstavujú synoptické evanjeliá – Ježišov krst Jánom v Jordáne – ako začiatok Ježišovho uskutočňovania poslania v línii Pánovho služobníka: ohlasuje Ježiša ako prostredníka obnovy, spásy, „lebo s ním bol Boh“.
Evanjelium: Mt 3, 13-17
Ježišovo pokrstenie v Jordáne je u synoptikov momentom akéhosi preberania štafety. Ježišova služba začína tam, kde služba Jána vrcholí. Od chvíle Ježišovho krstu sa Ján dostáva do úzadia. Celá pozornosť je sústredená na Ježiša. Moment krstu je, dalo by sa povedať, slávnostnou inauguráciou Pánovho služobníka skrze hlas, otvorené nebo a prítomnosť Ducha Svätého. Hlas identifikuje Ježiša; otvorené nebo je znamením novej éry bezprostrednej komunikácie medzi Bohom a človekom; a zostúpenie Ducha pripomína pomazanie Mesiáša.
Evanjelium podľa Matúša ako jediné uchováva v rámci epizódy krstu krátky dialóg medzi Jánom a Ježišom. Váhanie Jána je pochopiteľné, pretože krst, ktorý udeľoval, bol krst pokánia (Mt 3, 11), ktoré bolo v Ježišovom prípade bezpredmetné. Prečo sa teda Ježiš dal pokrstiť Jánovým krstom? „…aby sluhovia videli, ako sa majú náhliť ku krstu Pána, keď on neodmietol byť pokrstený svojím sluhom“, píše sv. Augustín. Iní cirkevní otcovia poukazujú na to, že ten, ktorý nemal hriech, zostúpil do Jordánu, aby v jeho vodách vzal na seba hriechy tých, čo ich pred Jánom vyznávali. Vystúpenie z vody Jordánu sa tak stáva prvým krokom na ceste výstupu na kríž… Z úst Ježiša pri krste zaznievajú vôbec jeho prvé slová v Evanjeliu podľa Matúša. Naznačujú jeho program, ktorým je naplnenie spravodlivosti. Pod spravodlivosťou však nemožno mať na mysli len jej obmedzené chápanie na sociálny rozmer. Ježiš prichádza naplniť spravodlivosť v biblickom zmysle, prichádza poukázať na správny vzťah s Bohom, ktorý má svoj dopad na správny vzťah s inými (Mt 5, 20; 6, 1. 33). Pozýva objavovať a uskutočňovať Božiu vôľu tak ako ju predstavuje posolstvo Písma (Mt 5, 17).
Marek Vaňuš
