Niekoľko slov o tomto projekte:
Na prianie pápeža Františka majú Mimoriadny misijný mesiac charakterizovať štyri rozmery:
- osobné stretnutie so živým Ježišom Kristom v Cirkvi prostredníctvom Eucharistie, Božieho slova, osobnej a spoločnej modlitby;
- svedectvo svätých a mučeníkov misií, a to aj nekanonizovaných mučeníkov;
- biblická, katechetická, spirituálna a teologická formácia pre misie;
- misijná láska ako spoločné úsilie všetkých materiálne podporovať ohlasovanie evanjelia a formáciu vo viere a v misiách, zvlášť v najchudobnejších cirkvách.
Tieto materiály ti chcú pomôcť naplniť niektoré z prianí pápeža Františka. Budú ti k dispozícii počas tohto Mimoriadneho misijného mesiaca každú nedeľu pred príslušným týždňom. Pomôžu ti každodenne aspoň 10 minút rozjímať o Božom slove príslušného dňa, spolu s Cirkvou sa modliť za misie a nájsť svoje poslanie v misijnom diele Cirkvi.
SCHÉMA DENNEJ MEDITÁCIE:
Každodenné cvičenie obsahuje 4 časti: úryvok z Písma, krátky príbeh, ich aplikácia pre život a záverečná myšlienka. Každý deň začni svoju meditáciu oficiálnou modlitbou Mimoriadneho misijného mesiaca:
Nebeský Otče, keď tvoj Syn, náš Pán Ježiš Kristus, vstal z mŕtvych, odovzdal svojim učeníkom dôležité poslanie: „Choďte teda a robte mi učeníkov z ľudí všetkých národov.“ Pripomínaš nám, že mocou krstu máme účasť na misijnom poslaní Cirkvi a nesieme za ňu zodpovednosť. Daj nám dary Ducha Svätého, aby sme s odvahou a rozhodnosťou svedčili o evanjeliu.
Poslanie, ktoré zveril Ježiš Kristus svojej Cirkvi, nie je ešte zavŕšené, preto ťa prosíme o nové myšlienky a účinné formy, ako prinášať do dnešného sveta život a svetlo.
Pomôž nám, nech všetky národy zakúsia spasiteľnú lásku a milosrdenstvo Ježiša Krista, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.
Meditáciu zakonči modlitbou Otče náš a ovocie modlitby si zapíš do svojho modlitebného denníka.
© Spoločnosť Božieho Slova; www.verbisti.sk
Nedeľa, 13. október 2019
2 Kr 5, 14-17; 2 Tim 2, 8-13; Lk 17, 11-19
Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. (Lk 17, 15)
Jedného dňa Charlesa H. Spurgeona okradli na frekventovanej londýnskej ulici. Keď sa vrátil domov a vyrozprával svojej manželke, čo sa mu stalo, dodal: „Aj tak mám za čo Pánu Bohu ďakovať.“ Jeho manželka namietala: „Ty chceš ďakovať Bohu za to, že ti niekto ukradol peniaze?“ „Nie, moja drahá,“ odpovedal Charles a začal vypočítavať dôvody, za čo všetko je vďačný. „Po prvé, som vďačný za to, že zlodej si vzal len moje peniaze, nie môj život. Po druhé, som vďačný za to, že väčšinu peňazí som nechal doma, a tak ma o veľa neokradol. Po tretie, som vďačný Bohu za to, že tým zlodejom som nebol ja!“
Modlíš sa aspoň ráno a večer? Spomenieš si okrem prosieb aj na to, aby si ďakoval? Veríš tomu, že Boh počúva tvoju modlitbu a že prostredníctvom nej môžeš rásť vo viere a láske?
„Vďačnosť najviac priťahuje Božie dary milosti. Lebo keď Bohu ďakujeme za dobrodenie, urobí to na neho dojem a ponáhľa sa poslať nám desať ďalších dobrodení. Aké nevypočítateľné rozmnožovanie milostí!“
Sv. Terézia z Lisieux
Sobota, 12. október 2019
Joel 4, 12-21; 2, 1-2; Lk 11, 27-28
Ako Ježiš hovoril zástupom, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.“ Ale on povedal: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“ (Lk 11, 27-28)
Kniha Cesta Slnka je autobiografickým rozprávaním lídra skupiny The Sun. Francesco Lorenzi rozpráva o ceste, ktorá ich priviedla až na Svetové dni mládeže 2016. Francescova životná cesta bola plná zákrut. V roku 2007 po úspešnom turné strácal chuť do života. Hoci dosiahol všetko o čom sníval, pociťoval veľkú prázdnotu. Drogy, alkohol a nezriadený život stiahli kapelu na dno. Ocitol sa v totálnej kríze. Jedného dňa mu matka povedala o evanjelizačnom koncerte, na ktorý sa nakoniec rozhodol ísť a stretol tam ľudí, ktorí ho medzi seba prijali a zdieľali svoj život. Spoznal tu ľudí zanietených za život a lásku k blížnemu. Táto skúsenosť v ňom vyvolala mnoho otázok. Keď sa vrátil v noci domov vybral si Bibliu a začal prosiť Boha, aby ho dostal z tmy na svetlo. Celú noc strávil v intenzívnej modlitbe a čítaní Písma. Začal vnímať Boha ako osobu, ktorá má o neho záujem. Sám spomína: „Božie slovo ma zasiahlo ako blesk, ktorý ma zapálil, ale nespálil.“ Veľká konverzia nastala nielen v ňom samom, ale aj v jeho hudbe, v jeho vzťahoch k priateľom a príbuzným.
Ako mi Božie slovo pomáha na mojej ceste? Čo potrebujem spáliť vo svojom vnútri, aby som viac počúval?
„Božie slovo počúvaj vždy zbožne a úctivo. Počúvaj ho v duchu viery, akoby práve vychádzalo z Božích úst. Dovoľ, aby slová a myšlienky padali na tvoju dušu a vnikli do nej. Rob si vážne predsavzatia podľa počutých myšlienok, aby semeno Božieho slova prinášalo v tvojom srdci mnohonásobnú úrodu.“
Sv. František Saleský
Piatok, 11. október 2019 – sv. Jána XXIII., pápeža
Joel 1, 13-15; 2, 1-2; Lk 11, 15-26
Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane, na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí. Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje. (Lk 11, 21-23)
Najznámejším počinom pápeža Jána XXIII. bolo zvolanie II. vatikánskeho koncilu. Okrem toho zostáva jeho silným odkazom boj za mier vo svete. Mnohokrát apeloval na mocnosti, aby chránili svetový mier. Počas kubánskej krízy adresoval list Chruščovovi, kde ho prosil o odvrátenie hroziacej vojny. O niekoľko dní nato prijal Vatikán pozitívnu odpoveď od sovietskeho vodcu. Ešte v ten istý deň bol s touto správou oboznámený i americký prezident Kennedy, ktorý veľmi ocenil pápežove iniciatívy. Napriek ťažkému obdobiu studenej vojny a neustálej hrozbe jadrového konfliktu Ján XXIII. vždy veril, že dobro má omnoho vyššiu silu než akékoľvek zlo: „Aj keď je zlo naozaj smutná realita – tak dnes, ako i včera, predsa nedokáže nikdy – a to dobre vieme – premôcť dobro.“
Budujem pokoj vo svojom okolí? Snažím sa o zmierňovanie napätia tam, kde sa nachádzam? Mám dôveru, že Boh má moc zvíťaziť nad všetkým zlom vo svete?
„Pozri sa na cestu, ktorou kráčaš! Pozri sa na spôsob, akým hovoríš! Pozri sa na túžby svojho srdca! Je tam niekde Boh? Alebo je len nejakým doplnkom, ktorý si si pridal do života?“
Paul Washer
Štvrtok, 10. október 2019
Mal 3, 13-20a; Lk 11, 5-13
[Ježiš povedal učeníkom: …] Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ (Lk 11, 9-10.13)
Monika z Tagaste je známa ako starostlivá matka, ktorá privádzala do zúfalstva svojho syna aj miestneho biskupa. Syna svojou neustálou snahou o jeho obrátenie a biskupa svojimi slzami. Opakovane žiadala biskupa, aby jej pomohol s obrátením jej syna. Biskup toho už musel mať dosť, preto jej povedal, aby bola trpezlivá a povzbudil ju: „Neboj sa, je nemožné, aby syn, za ktorého bolo preliatych toľko sĺz, bol stratený.“ Monika určite nečakala, že to bude trvať toľké roky a že to bude taká dlhá cesta. Vytrvala však vo svojich prosbách a vďaka jej modlitbám sa nakoniec obrátil jej manžel, svokra a napokon aj jej tvrdohlavý manichejský syn – sv. Augustín. Stalo sa to Božou cestou a v čase, ktorý určil Boh, nie Monika.
Dokážem akceptovať, že môj život nebude vyzerať presne tak, ako si ho ja predstavujem, a že moje modlitby nemusia byť zodpovedané podľa mojich obmedzených predstáv? Dokážem prijímať Božie odpovede, vydýchnuť si, upokojiť sa a dôverovať, že moje modlitby budú vypočuté?
„Vypočul si ju, nepohrdol si jej slzami, ktorými kropila zem pod svojimi očami na každom mieste svojej modlitby.“
sv. Augustín
Streda, 9. október 2019
Jon 4, 1-11; Lk 11, 1-4
Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“ Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo.“ (Lk 11, 1-2)
Sv. František Saleský prešiel krízou viery aj kvôli Kalvínovmu učeniu o predurčení. Domnieval sa, že sa nevyhne zatrateniu a nebude môcť vo večnosti milovať Boha. Intenzívne sa preto modlil, ale pochybnosti ho sužovali tak silno, že po niekoľkých týždňoch nedokázal skoro vôbec jesť ani spať. Napokon našiel pokoj až v rozhodnutí zo všetkých síl milovať Boha aspoň na zemi. Jedna z jeho modlitieb znela: „Bože, obetujem ti celé svoje srdce a keby sa stalo, že by som ťa nesmel milovať v nebi, chcem ťa milovať aspoň kým žijem“. Sv. František sa napokon stáva kňazom a neskôr biskupom. Jeho spiritualita je založená na Božej dobrote a na presvedčení, že pokoj nájdeme len v odovzdaní sa jeho vôli. Okolnosti, z ktorých sa utkáva náš život, sú miestom, kde nachádzame Boha. Z toho vyplýva jeho rada, aby sme prijímali s láskou situácie, v ktorých sa nachádzame.
Viem, aký typ modlitby mi je najbližší? Snažím sa v ňom prehlbovať? Rozprávam sa s Bohom o všetkom? Kladiem mu k nohám všetky svoje radosti aj starosti?
„Každý z nás potrebuje denne pol hodinu na modlitbu, okrem prípadov, keď sme zaneprázdnení. Vtedy potrebujeme hodinu.“
Sv. František Saleský
Utorok, 8. október 2019
Jon 3, 1-10; Lk 10, 38-42
Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“ (Lk 10, 40)
„Modlitba a práca“ znie známe benediktínske kláštorné heslo. Sv. Benedikt z Nursie sa práce nebál. Založil najskôr 12 kláštorov, ktoré musel zanechať kvôli závisti a intrigám druhých. To ho však neodradilo a neskôr založil mohutný kláštor na hore Monte Cassino, ktorý sa stal jedným z hlavných duchovných centier stredoveku. Základnou úlohou benediktínskeho mnícha bolo hľadanie Boha a jednota s ním, pričom len na čítanie Svätého písma bolo vyhradených 4 až 6 hodín denne. Ich úlohou ale nebolo vstupovanie do sveta. Ich úlohou bolo žiť v kláštore tak, aby svet do neho mohol prísť kvôli stretnutiu so spoločenstvom, a takto sám nachádzať Božie cesty.
Dokážem prijať, že modlitba je produktívny čas, počas ktorého budujem svoju osobnosť a rastiem ako človek? Viem si nájsť počas dňa čas na ticho a pokojné načúvanie?
„Najprv musím prijímať, aby som mohol dávať. Až keď vďaka pozornému zotrvávaniu objavím choroby vlastného srdca, môžem sa liečiť. A jedine vyliečené srdce dokáže lásku prijímať a tiež – bez pádu do márnivosti a ďalších vášní – dávať druhým.“
Štepán Smolen
Pondelok, 7. október 2019 – Ružencovej Panny Márie
Sk 1, 12-14; Lk 1, 26-38
Anjel odpovedal Márii: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci.” (Lk 1, 35-36)
Matka Tereza vo svojich spomienkach píše, ako išla s niekoľkými sestrami v Indii na Eucharistický kongres. Na ulici videla dvoch zomierajúcich, jednu ženu a jedného muža. Zastavila sa pri nich a spolusestrám povedala: “Choďte na kongres, ja zostanem tu pri nich.” Mnohí sa na ňu hnevali, že na kongrese chýbala. Matka Tereza dodatočne svoju absenciu vysvetlila nasledujúcimi slovami: “Odišla som, aby som sa klaňala Kristovi v podobe chleba, ale našla som ho na ulici v podobe dvoch zomierajúcich. Zastavila som sa pri nich, aby som sa mu klaňala!”
Mária v Božom posolstve zaregistrovala aj zvesť o Alžbete. Matka Tereza zas cestou za Ježišom zbadala núdznych. Dokážeš mať vo svojom duchovnom živote a v hľadaní Božej vôle pre svoj život rozšírené svoje srdce aj pre potreby druhých?
„Musíme tu byť jeden pre druhého, lebo Boh nám ukázal, že On je tu pre nás.“
Sv. Alžbeta Uhorská
