„Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1, 15).
Drahí farníci, deti a mládež,
každé obdobie prináša svoje čaro. Prežili sme vianočné sviatky a teraz stojí pred nami obdobie pôstu. S pôstom sa spája odriekanie, umŕtvovanie, disciplína… Neznie nám to nijako prívetivo. Prečo? Pôst si totižto predstavujeme ako odriekanie niečoho, čo máme radi. A to nám robí starosti. Pôst ale spočíva v niečom inom – v duchovnom zápase o čistotu vlastnej duše.
Cirkev každoročne vyzýva a prosí stratených priateľov Ježiša, aby si našli čas a otvorili svoje duše pre Božie svetlo, aby si očistili od všetkého zlého srdce, kde sa rodia myšlienky a rozhodnutia, aby začali dýchať z plných pľúc Božím slovom a modlitbou. Je to čas štyridsaťdennej starostlivej práce na vlastnom posväcovaní sa.
„Hovorte nám o duši!“ – to bolo možné počuť na jednej z katechetických konferencií. Nie je to iba požiadavka, ale častokrát aj zúfalé volanie, na ktoré treba odpovedať vlastným vnútorným životom.
V období Veľkého pôstu sa obyčajne uskutočňuje mnoho stretnutí a pobožností, ktoré nabádajú k ľútosti, vnútornému očisteniu, k preniknutiu do vlastného svedomia a Božieho slova. Zvlášť Vás pozývam k modlitbe krížovej cesty, cez ktorú môžeme načerpať veľké bohatstvo prejavené nám cez Božiu lásku. Dôležité je, aby sme pochopili pôst správne – ako návrat k nebeskému Otcovi, čo sa deje pri sviatosti zmierenia, kedy získavame stratenú slobodu Božích detí.
Veľa radosti z prežívania Božej lásky a z odpustenia Vám v modlitbách
vyprosuje Váš Jozef Holka
Keď ťa Ježiš miluje…
Michel Quoist
Keď ideš na spoveď, myslíš najskôr:
„Čo mu poviem?“, potom: „Čo si pomyslí?“, napokon: „Čo mi povie?“
Mysli však predovšetkým na to, s kým sa stretneš a čo dostaneš.
Robíš veľa kriku kvôli hriechom, ktoré vyznávaš
a veľmi málo myslíš na spásonosnú lásku, ktorú dostaneš.
Ak Ježiš Kristus prišiel na zem, trpel, zomrel a vstal z mŕtvych, stalo sa to predovšetkým preto,
aby zvíťazil nad hriechom a premohol ho.
Spovedať sa znamená prijať sviatosť pokánia a prijať sviatosť pokánia znamená stretnúť Ježiša Krista
a spojiť sa s ním v tajomstve jeho smrti a jeho zmŕtvychvstania.
Prečo sa mám spovedať? Veď i tak začnem znova!
Práve preto sa musíš spovedať,
pretože prijať sviatosť pokánia znamená prijať celú víťaznú silu zmŕtvychvstania.
Ale ja ju premárnim!
Nie, pretože aj keď padneš znova, aspoň padneš pri výstupe.
Smrťou Ježiša Krista sa získalo odpustenie tvojich hriechov.
Teda nemusíš ho dobýjať, stačí, aby si ho slobodne prijal.
Otec čakal márnotratného syna, aby mu hneď odpustil. Bolo však potrebné, aby sa syn vrátil.
Boh ťa potrebuje, aby mohol svoje vykúpenie voviesť do tvojho srdca a do sveta.
Každý dostane toľko milosti, koľko môže jeho duša uniesť.
Všetkým sa ponúka to isté nekonečné vykúpenie,
ale jeho dobrodenie sa meria u každého podľa stupňa jeho „otvorenosti“.
Ježiš Kristus už na kríži vzal na seba všetky tvoje hriechy.
Ale pretože si slobodný, musíš mu ich dnes slobodne odovzdať.
Spoveď je tajomná výmena. Ty odovzdáš všetky svoje hriechy Ježišovi Kristovi
a on ti dáva celé svoje vykúpenie.
Ak skúmaš svoje svedomie iba raz za rok, nikdy neodhalíš všetky svoje chyby.
Ak nevidíš svoje chyby, je to preto, lebo nie si dosť pozorný, ale najmä preto,
lebo tvoja láska nie je dosť hlboká a prenikavá.
Škaredosť hriechu sa meria pred Bohom a nie pred tebou.
Všímaš si, čo zlé si vykonal. Skúmaj tiež, čo si zabudol urobiť dobré.
Čím viac miluješ, tým skôr zbadáš nedostatky svojej lásky.
Čo záleží na tom, ako kňaz vyzerá, keď v svojich rukách drží smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista?
Máš právo vybrať si spovedníka.
Nemáš právo vyhnúť sa jedinej spovedi preto, lebo ti kňaz naháňa strach alebo sa ti nepáči.
Ak sa spovedáš, ale pritom nebojuješ proti hriechu v sebe a vo svete, nikdy zlo nepremôžeš,
ak bojuješ proti zlu v sebe a vo svete, ale pritom sa nespovedáš, nezvíťazíš.
Pretože jediným nekonečne účinným prostriedkom ako premôcť hriech
je bojovať zo všetkých svojich síl,
ale tak, že prostredníctvom sviatosti pokánia prijmeš do seba jediného víťaza nad zlom –
Ježiša Krista.
