PÔSTNA DISCIPLÍNA PLATNÁ NA SLOVENSKU
Pápež Pavol VI. vydal 17.2.1966 apoštolskú konštitúciu „Paenitemini“, ktorou uviedol v Cirkvi nový pôstny poriadok, ktorý presne hovorí o dodržiavaní pôstnej disciplíny pre veriacich katolíkov. Hneď v úvode sa hovorí, že všetci veriaci majú z Božieho zákona konať pokánie. Tiež, že veľkopôstna doba si aj naďalej zachováva svoj charakter pokánia. V súlade s touto konštitúciou nový Kódex kánonického práva, ktorý platí od roku 1983, priniesol teraz záväznú pôstnu disciplínu. Táto pôstna disciplína je uvedená v piatich kánonoch, a to 1249-1253.
Podľa Kódexu kánonického práva ohľadom určenia pôstnej disciplíny (kán. 1253) platí na území provincie Slovenska (všetky diecézy) pôstna disciplína, ktorú schválila Konferencia biskupov ČSFR na svojom 8. zasadaní v Brne dňa 28. januára 1992:
§ 1. Popolcová streda a Veľký piatok sú dňami zdržovania sa mäsitých pokrmov a pôstu.
§ 2. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci v tieto dni konajú pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:
(1) zdržovanie sa mäsitého pokrmu;
Poznámka: “Zákon zdržiavania sa zakazuje požívanie mäsa, nie však vajec, mliečnych výrobkov a živočíšneho tuku. Zákon pôstu zaväzuje k jednému jedlu počas dňa, ale nezakazuje sa trochu najesť ráno a večer pridržiavajúc sa pritom miestnych schválených zvykov ohľadom kvality a kvantity” (pp. Pavol VI., apoštolská konštitúcia Paenitemini zo 17. februara 1966).
a) Za mäsitý pokrm sa považuje: mäso, vnútornosti (drobky) a krv teplokrvných zvierat, zabíjačková kaša (“žobrácka kaša”), jaternice (“hurky”), držky, tlačenka, údenárske výrobky, slanina, škvarky (“oškvarky”), polievka z teplokrvných zvierat.
b) Za mäsitý pokrm sa nepovažuje: masť, maslo, syr, vajcia, rybacie mäso a mäso u obojživelníkov.
c) Pôst nezaväzuje chorých; tých, ktorí sa zotavujú z choroby; tých, ktorý v deň pôstu vykonávajú dlhotrvajúcu ťažkú telesnú prácu.
(2) skutok nábožnosti: účasť na svätej omši, alebo krížová cesta, alebo bolestný ruženec;
(3) čítanie Svätého písma trvajúce aspoň 10 minút;
(4) skutok lásky k blížnemu: návšteva chorého s konkrétnym prejavom pomoci alebo návšteva cintorína spojená s modlitbou za zosnulých, alebo hmotná pomoc chudobným či viacdetným rodinám a pod.;
(5) zrieknutie sa sledovania televíznych programov (okrem správ) alebo fajčenia, alebo alkoholických nápojov, alebo iné sebazaprenie.
U nás, na Slovensku, sa zaužívalo nejesť v piatok mäso. Je to však iba jeden zo skutkov pokánia. Kto však je v piatok mäso, je viazaný zadosťučiniť pokániu jedným z vyššie uvedených spôsobov. Prejavom pokánia je niečo, čo si vyžaduje naše sebazaprenie a čo chceme Bohu ponúknuť ako obetu dňa.
Podľa Kódexu kánonického práva môže farár z oprávneného dôvodu a podľa predpisov diecézneho biskupa v jednotlivých prípadoch udeliť dišpenz (uvoľnenie čisto od cirkevného zákona) od záväzku zachovávať sviatok alebo deň pokánia, alebo ich zmeniť za iné nábožné skutky; môže to urobiť vo vzťahu k vlastným farníkom, ako aj k iným osobám, ktoré sa aktuálne nachádzajú na území farnosti; môže napr. dišpenzovať od piatkového pôstu vtedy, keď sa v ten deň koná príprava na svadbu, kar a pod. (porov. kán. 1245).
Zdržiavania sa mäsa alebo iného pokrmu podľa predpisov Konferencie biskupov zaväzuje každý piatok roka, okrem dní uvedených medzi slávnosťami, nie však sviatkami, aj keby mali sviatočný ráz (porov. kán. 1251).
Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života až do smrti; zákon pôstu však zaväzuje všetkých plnoletých (18. rok) až do začatia šesťdesiateho roku života. T. z., že len raz cez deň sa môžeme najesť dosýta, dvakrát menej. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania sa mäsa, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia (porov. kán. 1252).
