Nedeľa 15. 3. | otec Pierluigi Maccalli
Príbeh mučeníka
Ako uvádza spravodajská agentúra Zenit, nigerská farnosť v Bomoange je zanedbávaná a izolovaná kvôli nedostatku ciest a infraštruktúry. Je to oblasť postihnutá štrukturálnou chudobou, ktorá má vážne problémy vyplývajúce z nedostatku zdravotnej starostlivosti, deficitu vody a vzdelania.
Otec Pierluigi Maccalli sa snažil jedenásť rokov v dedine Bomoanga v Nigeri nielen evanjelizovať, ale aj pozdvihnúť životnú úroveň obyvateľstva. Venoval sa napríklad integrálnemu rozvoju ľudí, stavbe škôl a rozvoju mladých farmárov.
Osem ozbrojených mužov prišlo 17. septembra 2018 na motorkách do dediny. Pravdepodobne islamisti z kmeňa Peulh uniesli pred polnocou talianskeho misionára otca Pierluigiho z jeho domu v Baomange, ktorý sa nachádzal oproti miestnemu katolíckemu kostolu.
Odvtedy nemáme žiadne správy o osude tohto misionára a člena Asociácie misií v Afrike. Ukradli jeho počítač a telefón. Svedkom únosu bol jeho indický spolubrat, ktorému sa podarilo utiecť, ako informuje oficiálny web otcov SMA (Society of African Missions).
Modlitba
Pane, prosíme ťa, priveď otca Pierluigiho späť domov. Ty si naším pastierom, ktorý nás vedie po zelených pastvinách. Si našou živou vodou, ktorá dokáže uhasiť ten najsilnejší smäd. Láskavo sa staráš o najskrytejšie potreby našej duše. Prosíme ťa, ochráň svojho verného služobníka, posilni ho v jeho utrpení, a nás nauč modliť sa k tebe s úprimnou dôverou. Amen.
Brat otca Pierluigiho, otec Walter, ktorý je tiež kňazom a misionárom, poslal ACN správu, v ktorej žiada o modlitby za jeho skoré prepustenie. „Vieme, že tieto veci si vyžadujú čas, ale naďalej s trpezlivosťou a vierou veríme v jeho možné oslobodenie. Denne sa s nádejou modlíme.
Ježišu prosíme ťa, osloboď otca Pierluigiho, prosíme ťa, nech sa vráti domov živý a zdravý.
Copyright © 2020 ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi
Piatok 13. 3. | štyri zasvätené osoby obeťou Eboly
Príbeh mučeníka
Celý svet dnes žije obavami z korona vírusu a ochorenia COVID 19. História nám ukazuje, že zodpovedné správanie je na mieste. Ako kresťania však nesmieme podľahnúť strachu.
Nie je nič nové, že v dejinách ľudstva sa striedajú rôzne pandémie. Z najznámejších môžeme spomenúť napríklad mor, ktorý v 14. storočí zahubil polovicu populácie. Táto čierna smrť sa do Európy opakovane vracala až do 18. storočia.
V 19. storočí ju vystriedala cholera. Na vírus HIV doteraz zomrelo 25 miliónov ľudí.
V roku 2014 zas vypukla africká epidémia eboly, na ktorú zomrelo už 11-tisíc ľudí.
Dnes nás z pohodlného spôsobu života pri dobrých hygienických návykoch a imunite vyrušil koronavírus.
V našom pôstnom kalendári si chceme dnes pripomenúť ďalších novodobých martýrov, ktorí obetovali svoj život službe Bohu a ľuďom.
Práve spomínaná epidémia eboly, ktorú sme podcenili, si vyžiadala štyri obete z radu zasvätených osôb: brat Patrick Nshamdze z Kamerunu, otec Miguel Pajeras zo Španielska, brat George Combey z Ghany a sestra Chantal Pascaline z Konga, ktorá 9. augusta 2014 zomrela vo veku 47 rokov.
Arcibiskup Miroslaw Adamczyk vzdal hold kňazom a rehoľníkom, ktorí sa starali o pacientov s ebolou v nemocnici sv. Jozefa v Monrovii, v hlavnom meste Libérie. „Títo oddaní misionári zaplatili najvyššiu cenu za svoju službu cirkvi a obyvateľom Libérie.“
Epicentrá tohto vírusu sú prevažne v Guinei, Libérii, Nigérii a v Sierra Leone. „Obyvatelia Libérie veľa trpeli a naďalej majú ťažký život. No majú aj veľkú trpezlivosť – vedia ako byť šťastní a ako si užívať život. Nakoniec je naša nádej vždy rovnaká: dúfame v Ježiša Krista, ktorý prekonal utrpenie a smrť. Sme si istí, že nás nesklame,“ dodáva arcibiskup.
Ako uvádza Úrad verejného zdravotníctva SR, ebola je vírusové ochorenie, ktoré sa prenáša priamym kontaktom s krvou alebo inými telesnými tekutinami živých alebo mŕtvych ľudí či zvierat. Patrí k najnebezpečnejším infekčným ochoreniam na svete. Po nakazení nastupuje horúčka, slabosť, bolesť hlavy a hrdla. V ďalšom štádiu sa ochorenie prejavuje zvracaním, hnačkou, vyrážkami a poruchami funkcie pečene a obličiek. U niektorých pacientov môže dôjsť k silnému vnútornému a vonkajšiemu krvácaniu a zlyhaniu viacerých orgánov. Prenos sa môže uskutočniť aj nechráneným pohlavným stykom s uzdraveným pacientom, a to až tri mesiace po uzdravení. Pre samotné ochorenie neexistuje očkovacia látka ani liečba.
V dejinách, najmä keď sa vyskytovali epidémie, dodával veriacim nádej svätý Šebastián, ktorý je považovaný za ochrancu pred morom, hladomorom, pri infekciách a rôznych chorobách.
Modlitba
Ježišu, prosíme ťa, daj nám v tomto čase šíriaceho sa ochorenia pocítiť svoju uzdravujúcu lásku. Ty si počas svojho života uzdravoval chorých a poskytoval si útechu trpiacim. Prosíme, sprevádzaj aj nás v týchto ťažkých chvíľach. Uzdrav nás z choroby, ale aj z nášho strachu, úzkosti a pýchy. Daruj nám svoju múdrosť a svoj pokoj. Zmiluj sa nad nami i nad celým svetom. Svätý Šebastián, oroduj za nás. Amen.
Počas posledných piatich rokov, najmä počas epidémie eboly, ACN financovala v Libérii viac ako 50 projektov. V súčasnosti nadácia pomáha v oblastiach náboženskej formácie prostriedkami pre pastoračnú prácu a podporou rehoľných sestier. Pomáha napríklad Kongregácii Svätej rodiny, ktorá pracuje pre núdznych a najchudobnejších v spoločnosti, vrátane bezdomovcov, chudobných a utečencov.
Copyright © 2020 ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi
Štvrtok 12. 3. | sestra Veronika Terézia Rácková
Poznámka na začiatok: dnešný príbeh je o sestre Veronike zo Slovenska. Aj na Slovensku máme mnoho obetavých misionárov a misionárok, ktorí sa rozhodli zasvätiť svoj život službe iným v rozličných kútoch sveta. Nech je obeť a svedectvo sestry Veroniky povzbudením pre každého jedného z nás.
Príbeh mučeníka
„Ježišova cesta bola dôsledná. Neopustil ľudí alebo miesto, keď nastali ťažkosti. Ako Ježišova učeníčka nasledujem ho v sile Ducha Svätého. Nemôžem opustiť ľudí Južného Sudánu, pretože ich milujem.“ Takto sestra Veronika Rácková vysvetlila dôvod, prečo sa rozhodla zostať v Južnom Sudáne, keď tam znovu vypukla občianska vojna.
Misionárka z Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého bola lekárkou a vedúcou Zdravotného strediska sv. Bakhity v meste Yei v Južnom Sudáne. Starala sa tam najmä o chorých na AIDS a ľudí s inými zdravotnými ťažkosťami.
Spolu so sestrami zrenovovali budovy a zakúpili zariadenie pre infekčné a psychiatrické oddelenie. Počas politických nepokojov v Južnom Sudáne sa snažila miestnym pomáhať stravou, liekmi, vodou a zdravotnou starostlivosťou.
V pondelok 16. mája 2016 sa jej auto hodinu po polnoci stalo terčom streľby troch ozbrojencov.
Útočníci pochádzali z armádnej jednotky „Joint Operation Unit“ rozmiestnenej v oblasti na zaistenie bezpečnosti civilistov. V tom čase prevážala do nemocnice tehotnú ženu, ktorá išla rodiť.
Zomrela o štyri dni neskôr 20. mája na následky zranení vo veku 58 rokov. Pochovaná je v Yei na mieste jej pôsobenia.
„Jej telo tak zostáva navždy so zemou a s ľuďmi, ktorým slúžila celým srdcom a životom,“ uvádza webstránka Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého.
Sestra Veronika zasvätila svoj život najchudobnejším a ľuďom v núdzi. Pochádzala z Bánova pri Nových Zámkoch, no rozhodla sa svoj život zasvätiť misiám.
Stala sa lekárkou-misionárkou, aby sa podelila so svojou láskou k životu s ostatnými. Bola si dobre vedomá rizika života a práce v Južnom Sudáne, no napriek tomu obetovala svoj život tejto službe.
Modlitba
Pane, daj nám silu zotrvať v láske aj napriek ťažkostiam a strachu. Podľa príkladu sestry Veroniky, ktorá uprednostnila obetavú službu a starostlivosť o dobro svojich blížnych, pomôž aj nám rásť v dôvere v teba a odvážne si voliť lásku aj keď sa my sami cítime byť v ohrození. Prosíme ťa, obdaruj nás svojou milosťou a uč nás húževnatosti v konaní dobra. Amen.
Južný Sudán trpel mnohými vojnami, ktorých koniec sa zdal byť v nedohľadne. Cirkev v tejto krajine potrebuje našu podporu, a preto ACN pomáha rôznymi pastoračnými vzdelávacími programami týkajúcimi sa zdravotnej starostlivosti a prevencie hladu. Medzi nimi je aj program, ktorý realizujú misionári Comboni vo farnosti Svätého kríža v Yirol v diecéze Rumbek, v strede krajiny, zhruba 200 kilometrov od hlavného mesta Juba.
Copyright © 2020 ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi
Streda 11. 3. | otec Ragheed Aziz Ganni
Príbeh mučeníka
„Teroristi by si mohli myslieť, že môžu zabiť naše telá, alebo vystrašiť nášho ducha, ale napriek tomu sú kostoly v nedeľu vždy plné. Môžu sa pokúsiť vziať nám život, ale eucharistia nám ho vráti,“ povedal otec Ragheed Ganni v Bari na eucharistickom kongrese. Citoval ho portál Aleteia.
Otec Ragheed Ganni bol katolíckym kňazom chaldejskej cirkvi vo farnosti Ducha Svätého v severnom Mosule v Iraku. Neznámi ozbrojení útočníci ho 3. júna 2007 zastavili, keď odchádzal autom z kostola. Jeden z nich na neho kričal: „Povedal som ti, aby si zatvoril kostol, prečo si to neurobil? Prečo si stále tu?“ Na túto otázku 35-ročný kňaz Ganni odpovedal: „Ako môžem zatvoriť Boží chrám?“ Následne mu prikázali obrátiť sa na islam. Odmietol. Spolu s ním tak útočníci na mieste zastrelili aj jeho troch diakonov Basmana Yousefa Dauda, Wahida Hanna Isha a Gassana Isama Bidaweda.
Otec Ragheed bol jedným z mnohých kňazov, ktorí študovali v Ríme vďaka štipendiu ACN. Aj keď mohol pokračovať v rozširujúcom štúdiu, rozhodol sa vrátiť do Iraku, lebo cítil, že ho tam ľudia potrebujú. Hoci to bolo nebezpečné, on sa utiekal s dôverou k Bohu. „Sú dni, keď sa cítim krehký a plný strachu, ale keď držím Eucharistiu a hovorím: Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta, cítim vtedy vo mne Jeho silu. Keď držím hostiu v rukách, je to v skutočnosti On, ktorý drží mňa a nás všetkých, v boji proti teroristom a udržiava nás jednotných v jeho nekonečnej láske,“ cituje portál Aleteia otca Ragheeda ešte pred smrťou. Jedným z posledných listov, ktoré napísal, bolo poďakovanie ACN za podporu.
Modlitba
Prosme dnes dobrotivého Boha za dušu otca Ragheeda i za všetkých kresťanov, ktorí položili život za svoju vieru. Zjednoťme sa s týmito našimi bratmi a sestrami v nebeskom chlebe – Eucharistii. Veď práve tu môžeme zažiť skutočné spoločenstvo s Kristom i s každým, v kom Kristus spočíva. Pane, objím nás všetkých v Eucharistii svojou nekonečnou láskou. Amen.
Dôkladne vyškolení katolícki kňazi s pravým katolíckym presvedčením sú životne dôležití pre prácu v Cirkvi po celom svete.
Otec Ragheed bol jedným z mnohých kňazov, ktorým ACN pomáhala a naďalej pomáha pri ich formácii. V roku 2018 sme financovali v tomto regióne 406 štipendií pre kňazov.
Kňazom môžete veľmi jednoducho pomôcť aj Vy. Požiadajte o vyslúženie svätej omše na Váš úmysel jedným zo 46 000 kňazov po celom svete, ktorých ACN podporuje.
Copyright © 2020 ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi
Utorok 10. 3. | otec Andrea Santoro
Príbeh mučeníka
Zanzibar je predovšetkým vyhľadávaný raj turistov (ostrov s prevažne moslimskou väčšinou, ktorý je súčasťou Tanzánie). Nájdete tam tyrkysové moria a biele piesočnaté pláže.
Tento ostrov má však aj svoju odvrátenú stránku. Hovoríme o temnej minulosti otroctva a o materiálnom nedostatku, ktorou trpia nielen misionári. Radikálne islamské skupiny sa neustále snažia vytvárať napätie medzi kresťanmi a moslimami.
Otec Evarist Mushi sa chystal v nedeľu 17. februára 2012 v katedrále svätého Jozefa slúžiť svätú omšu. O siedmej hodine ráno, práve keď sa pokúšal vystúpiť z auta, ho obkľúčili dvaja ozbrojení muži na motorke. Postrelili ho trikrát pred očami ostatných a zomrel tak vo veku 55 rokov.
Práve rok 2012 bol pre kresťanov v Zanzibare veľmi ťažký. Tri katolícke kostoly boli vypálené a rovnaký osud postihol aj niekoľko protestantských kostolov.
Modlitba
Pane, prosíme ťa o skutočnú pokoru a odvahu čeliť svojej hriešnosti. Niekedy je pre nás ľahšie skrývať sa za chyby druhých a presvedčiť samých seba o vlastnej bezúhonnosti. Pošli nám svojho Svätého Ducha, aby sme sa dokázali v pravde pozrieť na stav svojej duše, úprimne oľutovali svoje hriechy, a aby sme sa celým srdcom obrátili k tebe. Amen.
Napriek napätiu, ktoré v mnohých prípadoch vytvorili vonkajšie skupiny, vo všeobecnosti existuje mierové spolužitie medzi rôznymi náboženstvami v Tanzánii. Viera tu síce rastie, no v krajine je veľa seminaristov, ktorí trpia materiálnymi nedostatkami.
ACN v súčasnosti podporuje v Tanzánii 244 seminaristov zo siedmich rôznych diecéz. Čísla z každej diecézy sú nasledujúce: Singida 39, Dodoma 20, Sumbawanga 52, Mbulu 62, Zanzibar 4, Kondoa 3, Kigoma 64. Seminaristi môžu pokračovať vo svojej formácii len vďaka štedrým darom od podporovateľov.
Copyright © 2020 ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi
Pondelok 9. 3. | otec Andrea Santoro
Príbeh mučeníka
„Kresťania sú v tomto stredovýchodnom svete ako soľ vo vývare, kvas v ceste, lampa v izbe, okno medzi stenami, most medzi protiľahlými brehmi a ponúkajú návrat do cirkvi,“ týmito slovami si biskup Paglia pripomenul výročie smrti otca Santora.
Krátko potom, čo taliansky kňaz Andrea Santoro doslúžil slávenie eucharistie 5. februára 2006 vo svojom kostole Panny Márie, v tureckom meste Trebisonda (pri Čiernom mori), vtrhol do kostola šestnásťročný mladík.
Otca Santora zasiahol do chrbta dvoma výstrelmi a kričal pritom: „Allahu akbar!“ Jeho vrah priznal, že sa chcel pomstiť za uverejnenie karikatúr Mohameda v západnej tlači.
Otec Andrea Santoro bol vysvätený za kňaza v Ríme v roku 1970 a od roku 2000 žil v Turecku, kde pracoval na podpore dialógu medzi kresťanmi a moslimami.
Modlitba
Pri spomienke na Svätú rodinu sa modlime za všetkých tých, ktorí museli v tomto nepokojnom svete opustiť svoje domovy. Modlime sa za 51, 2 miliónov vysťahovalcov po celom svete. Taktiež za 33, 3 miliónov ľudí, ktorí boli násilne vysťahovaní z krajín, kde žili. Kiež by sme si uvedomili, že v našom prepojenom svete sme spojené s našimi vysťahovalcami prostredníctvom ľudskosti. Kiež by sme hlásali solidaritu s týmito bratmi a sestrami. Nech sme si vedomí ich ľudskej dôstojnosti ako Božích detí.
Nech nasledovaním slov sv. Pavla „prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu slávu“, otvoríme svoje srdcia pre utečencov po celom ľudskom spoločenstve. Ježiš, Mária a Jozef, spomeňte si na mužov, ženy a deti, ktorí sú ďaleko od domova. Vyproste im nový život. Vďaka milosti, pomôžte nám prežívať s nimi ich obavy a byť voči nim súcitní. Amen.
Turecko a Libanon ako susediace krajiny Sýrie, prijali veľké množstvo irackých a sýrskych utečencov, z ktorých mnohí sú kresťania. Za predpokladu, že sa situácia v ich domovských krajinách zlepší, dúfame, že sa nakoniec budú môcť vrátiť domov.
Medzitým však ACN už niekoľko rokov podporuje projekty núdzovej pomoci pre týchto utečencov, vrátane projektu „Štedrý stôl sv. Jána “ v Libanone (projekt, ktorý pomáha zabezpečiť aspoň jedno teplé jedlo za deň chudobným a núdznym).
Copyright © 2020 ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi
