“A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami a my sme uvideli jeho slávu” (Jn 1, 14).

                      Drahí farníci, milé deti, mládež,

     už niekoľko týždňov môžete sledovať internetovú stránku našej farnosti. Aj prostredníctvom nej  sa môžeme spoločne i týmto spôsobom snažiť o duchovnú obnovu nás i našej farnosti.
Opäť sme začali prežívať obdobie, ktorému hovoríme Vianoce – najkrajšie sviatky roka. Všetci sa na ne tešíme. Treba ale priznať, že k tejto každoročnej slávnosti pristupujeme s veľmi rozličnými pocitmi.
Ako obyčajní ľudia sa obávame predvianočnej tlačenice, predsviatočného zhonu s vyumelkovanými dekoráciami a konzumným tlakom a toto všetko je spojené so stáročnými zvykmi.
Ako kresťania sa pýtame sami seba, trochu bojazliví a zmätení, či je ešte možné oslavovať Božie narodenie v súlade s jeho zásadným významom, s autentickou vnútornou účasťou?!
Prežívanie týchto dní môže mať aj iný zmysel. Môže byť príležitosťou na krásne uvažovanie o tajomstve viery, ktorá v tejto slávnosti musí byť pripomínaná a prijatá v hĺbke nášho srdca, našej existencie a vždy novým záväzkom, aby Božie narodenie slávila nielen Cirkev svojou oficiálnou liturgiou, ale aby sme sa všetci mohli oslobodiť od zmätku týchto dní.
Vianočné sviatky tak  možno prežívať aj na inej úrovni.
Na výchovnej úrovni môže byť táto slávnosť „príkladnou slávnosťou“: rodina nájde teplo a vzájomný záujem jeden o druhého, vymieňajú sa darčeky, je to prebudenie citov. Sú to dni, keď si znovu pozeráme do očí, sme dlhšie spolu, aby sme sa zabávali, rozprávali.
Na náboženskej úrovni je Božie narodenie sviatok Boha, ktorý prichádza k ľuďom, hľadá ich, aby bol s nimi, lebo im dôveruje. Je to sviatok „zmluvy“ medzi Bohom a ľuďmi, tajomstvo Vtelenia Boha. Narodenie Pána je predovšetkým sviatok Ježiša, zjavenie lásky,  ktorá spasí ľudí. Cez Ježiša večnosť vstupuje do súčasnosti, cez neho ľudia poznajú hĺbku a veľkosť vlastnej existencie.

     Zo srdca Vám želám a u všemohúceho Boha vyprosujem, aby ste v plnosti Božej lásky prežívali i tieto vianočné sviatky.

     Váš Jozef Holka

KEDY SÚ VIANOCE

Keď sa ráno zobudíš s túžbou milovať Pána a v ňom všetkých ľudí,
v ten deň sú Vianoce.

Keď sa v tebe prebudí vnútorný hlas podať ruku tomu, kto ťa urazil,
toto vnuknutie sú Vianoce.

Keď prejavuješ úsmev, láskavé slovo, porozumenie druhému,
začínajú sa prejavovať Vianoce.

Keď dokážeš prijať od iných úsmev, láskavé slovo, porozumenie,
v tej chvíli začínaš prijímať Vianoce.

Kedykoľvek máš snahu druhému sa ospravedlniť,
táto snaha sú Vianoce.

Keď dokážeš zabúdať na seba a myslieť viac na druhých,
tento postoj sú Vianoce.

Keď si dopraješ čas vypočuť druhých,
sláviš v duši Vianoce.

Keď uľahčíš námahu blížnemu, venuješ mu pozornosť,
teš sa, máš v duši Vianoce.

Keď v kostole, doma, na pracovisku, v škole sa zamýšľaš nad tým,
ako sa správaš voči Bohu, svojej rodine a blížnym,
toto uvažovanie sú Vianoce.

Kedykoľvek vypočuješ volanie Pána, ktorý potrebuje tvoju pomoc v trpiacich, chorých a opustených,
keď ich navštíviš a pomáhaš s radosťou,
potom jasaj od radosti, lebo už žiješ Vianoce.

Keď sa včas spamätáš, aby si zadržal nevľúdne slovo, nepriaznivú poznámku,
ďakuj za Vianoce v tvojom srdci.

Keď sa zriekneš svojej vôle, svojho názoru, nájdeš dieťa zavinuté do plienok a jeho Matku,
prežívaš s nimi Vianoce.

Keď povieš Pánovi ochotné a veľkodušné ÁNO,
vtedy strhuješ nebo na zem a najúčinnejšie pracuješ na tom, aby nastali v celom svete Vianoce.

Keď svojím životom, svojImi skutkami spievaš “sláva Bohu na výsostiach”,
vtedy trvajú v tvojom srdci Vianoce.

Ak si však voči tomuto svetu ľahostajný a myslíš len na svoje záujmy,
Vianoce od teba odišli, nie je v tvojom srdci miesta pre Ježiša, nenarodí sa v ňom.
Mária a Jozef musia hľadať miesto inde, ale kde?…