Komentáre k textom na 17. nedeľu v Cezročnom období B
1. čítanie: 2 Kr 4, 42-44
Dnešný starozákonný liturgický text rozpráva o zázračnom rozmnožení dvadsiatich jačmenných chlebíkov, ktoré Elizeus dostal za odmenu pre svoju službu a ktorou sa nasýtila stovka ľudí a ešte zvýšilo. Pripravuje nás celkom rukolapne na evanjelium tejto nedele. Aj tu Elizeus na námietku svojho služobníka, že je nemožné, aby táto troška chleba postačila pre všetkých prítomných, odpovedá pevnou dôverou v Pánovo slovo, ktoré mu prikázalo, aby tak konal. Výsledný zázrak je potvrdením prorokovej autority, prameniacej z jeho viery a poslušnosti Pánovi.
2. čítanie: Ef 4, 1-6
Pavol, uväznený pre svoju apoštolskú službu, v tomto úvode do druhej časti listu Efezanom povzbudzuje veriacich, aby vytrvali vo svojom povolaní. Aby uverili v jediného Boha, v jediného Stvoriteľa a Pána a v sile jedinej viery prijali jediný krst a spolu tvorili jediné telo. Dôsledkom takejto ich novej kresťanskej identity je vzájomná jednota medzi veriacimi.
Pokora, tichosť, trpezlivosť a láska, ktorá na seba berie slabosť druhých, spolu so snahou o nastolenie pravého pokoja, zviditeľňujú a konkretizujú jednotu spoločenstva kresťanov. Rovnako svedčia o ich preniknutí Duchom Svätým, ktorého ovocím sú všetky tieto čnosti.
Evanjelium: Jn 6, 1-15
Sympózium na tráve
Všimli ste si, že vyrovnaný človek sa rád podelí s tým, čo má? A Boh je presne takýto. Rád hostí človeka! Stačí si pozrieť koľko priestoru venujú evanjelisti jedlu, hostinám a obedom. Z biblického hľadiska je naše náboženstvo – počnúc jedením v raji až po prisľúbené nebeské hody – výsostne „hostinové“.
Markovo evanjelium, ktoré počúvame v nedele tohto liturgického roku, je dosť krátke. Vhodnou príležitosťou na jeho nadrobenie je správa o rozmnožení chleba – udalosť, ktorú ako jedinú uvádzajú všetci štyria evanjelisti. Tak prejdeme na pár nedieľ od Markovej čírosti k multidimenzionálnemu Jánovi.
Ako odlišne, pod vedením Ducha pracujú obaja evanjelisti, vidno napríklad na tom, že rukolapný Marek zachytil pri rozmnožení chleba usadenie poslucháčov po skupinách, v gréčtine sympóziách, na zelenú trávu. Symbolický Ján zas určil to isté jarné obdobie údajom: blízko bola Veľká noc. Zatiaľ čo Marek ostáva na konkrétnej rovine Ježišovej starostlivosti o hladných po jeho slove a chlebe, Ján okrem toho brilantne zvláda biblickú i teologickú dimenziu zázraku rozmnoženia chlebov. Hneď v úvode udalosti uvádza more a horu, ktoré nám majú sprítomniť aj Červené more a horu Sinaj. Na spôsob Mojžiša, prosiaceho o pokrm pre Izraelitov na púšti, vkladá do Filipových úst otázku, kde vziať toľko chleba, aby bolo dosť pre všetkých. Na základe zažitej praxe prvých kresťanov s „lámaním chleba“ evanjelista Ján zároveň retrospektívne vnáša ich skúsenosť s Eucharistiou do tohto zázraku rozmnoženia, aby zreteľne poukázal na kontinuitu jej ustanovenia Ježišom až po dnes. Niekoľkokrát používa slovo odrobiny, v presnejšom preklade úlomky chleba, o ktoré sa starajú učeníci. A pri ich zbieraní do košov rybie zvyšky ani nespomenie.
Je pozoruhodné, že sa úlomkov nazbieralo také množstvo, či nie? Veď si ich poslucháči mohli odložiť do vlastných vreciek na cestu domov… Posolstvo textu však bude skôr hovoriť o tom, že úlomkov rozmnoženého Ježišovho chleba bolo toľko, že ich „zostalo“ dosť nielen pre celú Galileu, Rímsku ríšu, ale aj pre tých, čo žijú pod Tatrami dnes.
sr. Dagmar Kráľová
