Komentáre k textom na 26. nedeľu v Cezročnom období B
1. čítanie: Nm 11, 25-29
V Knihe Numeri prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi je Mojžiš, ktorý sa s Bohom rozpráva priamo a v plnosti obdržal jeho Ducha. V dnešnom čítaní dostáva na tejto Mojžišovej charizmatickej autorite účasť aj sedemdesiat starcov. Biblický text však poukazuje na to, že Boží dar sa neobmedzuje na určité miesto či čas, ale zasahuje človeka tam, kde sa nachádza. Lebo Boží Duch zostúpil aj na dvoch mužov, ktorý sa nedostavili na vopred určené miesto. Jozue proti tomu protestuje, lebo mu ide o Mojžišovu prestíž, ale on ho poučuje o tom, že Boh jedná celkom slobodne od ľudských predstáv a očakávaní.
2. čítanie: Jk 5, 1-6
Toto druhé čítanie sa obracia na bohatých ľudí, ktorí sa natoľko spoliehajú na svoj majetok, že už nevidia za obzor hmotných skutočností a za stred celého sveta považujú seba samých. Jakub ukazuje, v akej dramatickej situácii sa nachádzajú. Nahromadili si tak veľa majetku, že sa ich bohatstvo kazí a zástupy chudákov nemajú ani to, čo nevyhnutne potrebujú na prežitie. Pretože ide o majetok, ktorý si získali za cenu pošliapavania spravodlivých práv robotníkov a prostredníctvom nečistých machinácií, ktorých vrcholom je siahnutie na život tých, čo sa stavali proti ich záujmom, stanú sa títo boháči prvou obeťou svojho zisku. V deň Božieho súdu bude majetok svedčiť proti ich zvrátenému jednaniu.
Evanjelium: Mk 9, 38-43. 45. 47-48
Po Ježišovom povzbudení k detinstvu vystupujú jeho učeníci ako autorizovaní exorcisti. Začali mať dojem, že majú monopol na Ježiša. Ježiš ich však opätovne prekvapí. Legitimizuje, že jeho meno môže použiť i ten, kto k nim nepatrí. Mohli by sme mať z neho dojem, že sa piple so svojimi učeníkmi, aby ho dobre pochopili a nakoniec i takto škrtne celú ich dôležitosť. Evidentne mu nejde o to, aby sa stali kontrolórmi pravovernosti iných.
Zároveň však Ježiš nečakane vyzdvihne i tých, ktorí učeníkom čo i len pohárom vody vyjdú v ústrety. Naopak tých, ktorí by im – ako Božím deťom – ublížili, hasili v nich vieru a nádej, chce vtlačiť do pamäti vyhrážku sťaby z hororu: že by im bolo lepšie cez hlavu navliecť miesto plávajúcej vesty mlynský kameň a hodiť ich aj s ním do mora, aby sa už nikdy nevynorili. Podľa biblistov tu nejde len o morálne zvedenie detí. Ježišov pohľad na pohoršenie je oveľa širší.
V zápale za vec Ježiš pokračuje, že i my sami môžeme od svojho vnútra odrezať a zahodiť to, čo nám škodí vo viere či nádeji. Pri jeho zveličovaní ide o porovnanie hodnôt, nie o návod na použitie. Veď Ježiš spomína orgány, ktoré máme po dva. Odstránenie jedného z nich by malo proces odklonu od Božej cesty aspoň pribrzdiť. Jeho záver je však jasný: Každý z nás si vyberá medzi Božím kráľovstvom a bezútešným smetiskom dejín, ktorého obrazom je biblická Gehenna.
Dagmar Kráľová
