Čítania dnešnej slávnosti začínajú ohlásením spásy, ktorú Peter na základe poludňajšej vízie sprostredkuje pohanskému stotníkovi Kornéliovi a jeho rodine. Toto ohlásenie, tzv. kerygmu, začína Peter tým, že život Ježiša z Nazareta, ktorý bol v tom čase všetkým dobre známy, bol viac ako život hociktorého smrteľníka, a to nielen preto, že bol plný Ducha Svätého a že bol schopný vyslobodzovať ľudí z područia zlého ducha. Jeho výnimočnosť bola potvrdená tým, že ho Boh po ukrižovaní vzkriesil z mŕtvych. Samotný Zmŕtvychvstalý svojim verným prikázal, aby ho všetkým ohlasovali ako sudcu sveta. Peter predstavuje Kornéliovi a jeho blízkym Ježiša ako Spasiteľa, na základe ktorého dosiahne odpustenie hriechov každý človek na zemi, ktorý v neho uverí. Spása už teda nie je vyhradená iba synom židovského národa, ale je ponúknutá všetkým ľuďom na zemi bez rozdielu, lebo Boh túži spasiť všetkých. Kto na túto jeho túžbu odpovie prijatím viery v Ježiša Krista ako Spasiteľa, môže byť zachránený.

2. čítanie: Kol 3, 1-4

     V Liste Kolosanom sa apoštol Pavol prihovára veriacim a pripomína im dôležitosť krstu, ktorý prirovnáva k zmŕtvychvstaniu. Nejedná sa o zmŕtvychvstanie po fyzickej smrti, ktorá ich ešte len čaká, ale o zmŕtvychvstanie zo života hriechu, v ktorom sa nachádzali predtým, ako spoznali Krista. Pavol im pripomína, že ak sa rozhodli pre život vykúpených, majú to potvrdzovať životom celkom zameraným na hľadanie budúcej slávy. Apoštol si veľmi dobre uvedomuje silu prítomných pokušení a odvádza pozornosť svojich adresátov od materiálneho sveta, pričom ich povzbudzuje k väčšej zameranosti na Boha. Čakanie na Ježišov druhý slávny príchod nemá byť sprevádzané strachom a hrôzou, ale má byť radostným očakávaním stretnutia s Kristom, ktoré bude trvať naveky.

Evanjelium: Jn 20, 1-9

     Evanjelium nám hovorí o veľkom zmätku veľkonočného rána. Rodiaci sa nový deň a nový týždeň poukazujú na začiatok niečoho nového, v tomto prípade úplne nevídaného života po zmŕtvychvstaní Ježiša Krista. Paradoxne, ako prvá prichádza k hrobu Mária Magdaléna, ktorá nemala v meste dobrú povesť. Jej túžba vidieť aspoň hrob Ježiša a poplakať si pri ňom ju ženie napred ešte za tmy. Akonáhle vidí odvalený kameň, vyľakaná, že niekto ukradol Ježišovo telo, beží to oznámiť apoštolom. Tí ihneď utekajú ku hrobu. Významný švajčiarsky teológ Hans Urs von Balthasar vidí v Jánovi lásku a v Petrovi autoritu, ktoré bežia spolu, pretože ich nemožno oddeliť. Nakoľko láska beží vždy rýchlejšie, Ján sa dostáva k hrobu prvý. Pokorne však necháva vstúpiť najprv Petra, ktorý predstavuje autoritu, aby vyhodnotil situáciu. O Petrovi sa zatiaľ píše iba to, že videl, kým o Jánovi sa hovorí, že videl i uveril. Pravdepodobne Peter to potreboval celé ešte dodatočne spracovať, kým Ján, predstavujúci horlivú lásku ku Kristovi, dostal poznanie pravdy skôr. Zmätok, beh a prekvapenie nás uvádzajú do veľkosti dnešného dňa. Nikto by si nemohol predstaviť niečo také, ako je Ježišovo zmŕtvychvstanie, no Božia láska a túžba po našej spáse presahujú všetky hranice, a to aj hranice prirodzených zákonitostí a hranice samotnej smrti.

Peter Olas