• Domov
  • /
  • Slovo do týždňa

18. nedeľa v Cezročnom období B

     Ježiš jasne hovorí, že pokrm k životu nám dá len on. Ale ľudia adajú svoje vlastné skutky, ktoré by im zaručili takú plnosť. Nezaujímajú sa o Boha, ale o seba. Ježiš teda vysvetľuje, že žiaden človek nemôže dať život sám sebe. „To je Boží skutok.“ Znamená to, že nemáme nič robiť? Ale máme! Je potrebné prísť k Ježišovi. A to je niekedy najťažšia úloha celého života. Opustiť seba a prísť ku Kristovi. Problémy pomáhajú otvoriť oči, spásu si nakoniec nikto nezabezpečí sám.

PONDELOK  Mt 14, 13-21
Ježišov súcit vedie k poslaniu učeníkov: Vy im dajte najesť! Poverenie aj pre nás: sme schopní sa nielen deliť, ale aj rozdávať?

UTOROK  Mt 14, 22-36
Strach z Pána, možno niekedy strach z Cirkvi prekonáme, pokiaľ mu pôjdeme v ústrety! On nás podrží…

STREDA  Spomienka sv. Jána Máriu Vianneya, kňaza  Mt 15, 21-28
Žena vstúpila s Ježišom do dialógu. Možno mu aj oponovala. Naša modlitba môže byť účinnejšia, ak mu prednesieme aj my svoje námietky. Dostaneme zrejme aj my viac!

ŠTVRTOK  Nm 20, 1-13
Hádka s Bohom nám môže byť povedomá; ale napriek tomu len on spôsobí, že životodarná voda napája…

PIATOK  Sviatok Premenenia Pána  Mk 9, 2-10
Traja apoštoli uvidia zblízka Pánovu úzkosť v Getsemanskej záhrade. Kiež dni, kedy vnímame Pánovu slávu, sú prípravou na to, aby sme nezlyhali, keď bude potrebné vydať svedectvo.

SOBOTA  Mt 17, 14-20
Naša nedostatočnosť a neschopnosť podieľať sa na Ježišových mocných činoch je aj dnes zrejmá. Pane, daj nám viac viery!

17. nedeľa v Cezročnom období B

     Dostatočné množstvo chleba, ktorý Ježiš rozdelil zástupom a utíšil tak hlad ľudí, má jednoznačne eucharistický význam. Akoby evanjelista priamo opisoval Kristovo gesto pri Poslednej večeri: „Vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim“ (Jn 6, 11). V porovnaní s veľkým zástupom hladných ľudí len nepatrné množstvo chleba (päť) v Kristových rukách, skrze vďakyvzdanie, utíši ich hlad. Človek stále po niečom túži, stále má hlad. Jeho základnou a vlastne jedinou túžbou je spoločenstvo s Bohom. V Eucharistii je skrytá plnosť života schopného mať účasť na spoločenstve a dávať sa druhým. Nezabudnime však, že Ježiš tento chlieb, symbol požehnania a života, lámal, nechal prejsť obetou… Eucharistia, ktorá je sama obetou, jednoznačne utíši náš základný hlad po Bohu.

PONDELOK  Spomienka sv. Joachima a Anny, rodičov Preblahoslavenej Panny Márie
Ex 32, 15-24. 30-34
Ak nás bolia hriechy a nevernosti naše a druhých ľudí, sme na tom podobne, ako Mojžiš. Zlosťou a hnevom však nič nenapravíme. Musíme veriť, že Ježiš priniesol zmierenie. Všetkým…

UTOROK  Spomienka sv. Gorazda a spoločníkov  Ex 33, 7-11; 34, 5b-9. 28
Kiež aj my dokážeme hovoriť s Bohom ako s najvernejším priateľom. Ak mu prednesieme prosby za spoločnosť, v ktorej žijeme, bude aj dnes Boh uprostred svojho ľudu.

STREDA  Ex 34, 29-35
Modlitba premieňa nielen ľudskú tvár, ale aj tvár celej spoločnosti. Aj my môžeme byť odrazom Božej tváre…

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Marty  Jn 11, 19-27
Pane, daj nám Martinu vieru, zvlášť keď je nám smutno po odchode našich drahých!

PIATOK  Lv 23, 1. 4-11. 15-16. 27. 34b-37
Pozvanie k zhromaždeniu aj k odpočinku jednotlivca platí aj dnes. Jeho dôležitosť a nenahraditeľnosť pre Cirkev, Pánovo zhromaždenie, sme vnímali a stále vnímame v dobe covidu. Kiež lepšie využívame deň Pána, nedeľu!

SOBOTA  Spomienka sv. Ignáca z Loyoly, kňaza  Lv 25, 1. 8-17
Môžeme právom obdivovať sociálny rozmer Starého zákona. Zvlášť dnes, keď hŕstka ľudí vlastní bohatstvo celej krajiny. Čo všetko spôsobila strata viery v Pána, ako hospodára…

16. nedeľa v Cezročnom období B

     Súcit neodmysliteľne patrí k životu každého kresťana. Znamená doslova trpieť s druhým, vžiť sa celkom do jeho situácie, cítiť s ním. Nejde iba o sentiment. Skutočný súcit s nami má Ježiš, Boží Syn. „Bolo mu ich ľúto“ (Mk 6, 34). On sa pre nás stal človekom, naším blížnym, a celkom sa vložil do našej neľahkej situácie. Zriekol sa sám seba, vzal na seba naše bolesti, podobu služobníka, ako hovorí svätý Pavol. Text dnešného úryvku evanjelia nás pozýva, aby sme vyšli zo seba, odhliadli od problémov nášho vlastného ja a začali sa vážne zaujímať o ľudí okolo nás. Máme byť predovšetkým blížnymi našim blížnym. A to vôbec nie je ľahké. Jednoznačne nás taký postoj robí podobnými Božiemu Synovi. Či nie sme deťmi jedného nebeského Otca?

PONDELOK  Mt 12, 38-42
Aj dnes mnohí vyžadujú znamenia. Kristovo vzkriesenie a jeho nový život v Cirkvi nech je ukazovateľom v zmätkoch doby.

UTOROK  Mt 12, 46-50
Je povzbudzujúce a radostné: kedykoľvek plníme, alebo sa aspoň snažíme plniť, Otcovu vôľu, sme pre Ježiša ako jeho najbližší príbuzní!

STREDA  Mt 13, 1-9
Dobrý rozsievač svojím semenom nešetrí. Akoby bez uvažovania plytvá. Na rozdiel od nás, ktorí dobro konáme racionálne a premyslene…

ŠTVRTOK  Sviatok sv. Márie Magdalény  Jn 20, 1. 11-18
Radosť, ktorú Mária Magdaléna prežila toto ráno v záhrade, nás má sprevádzať každú nedeľu. A vo chvíľach, kedy je nám do plaču, nebojme sa na Pána obrátiť. Podobne ako ona ho spoznáme po hlase.

PIATOK  Sviatok sv. Brigity, rehoľníčky, patrónky Európy  Jn 15, 1-8
Mamička ôsmich detí, z toho aj jednej budúcej svätice. Patrónka Európy, podobne ako tento svetadiel, bolestne čistená a prerezávaná. S Pánom priniesla veľa ovocia. Výzva pre nás …

SOBOTA  Mt 13, 24-30
Všimnime si, že nepriateľ pracuje skryto, v noci. Áno, pozerať sa na zaburinené pole je deprimujúce. Ale je to skúška trpezlivosti – neunáhliť sa a vydržať s ním do žatvy!

15. nedeľa v Cezročnom období B

     Každý človek zostáva v neustálej Božej pozornosti. Boh nám s láskou dáva znova a znova šancu. Každý deň nás posiela a zveruje nám celkom konkrétnu úlohu. Počíta s nami. Podľa našich schopností a možností nás chce zapojiť do svojho plánu záchrany sveta. Medzi Bohom, ktorý volá a prosí o spoluprácu, a človekom, ktorý je posielaný, sa tak vytvára výlučný vzťah. Je krásne vedieť, že niekto o mňa stojí, že ma potrebuje a že mu na mne záleží. Je šťastné odpovedať na také pozvanie áno a vydať sa na cestu. Je šťastné žiť vo vzťahu, v ktorom je naše isté šťastie. Je ale potrebné povedať, že nie sme nijako nútení, človek môže zostať i sám…

PONDELOK  Mt 10, 34 – 11, 1
Kiež hľadíme na rodiny s mnohými deťmi s obdivom a s uznaním! Prijímajú totiž v deťoch samotného Pána a možno si to ani neuvedomujú.

UTOROK  Mt 11, 20-24
Našou sebaistotou môže otriasť vedomie, že mnohí, ktorým bolo zvestované menej, majú väčšiu vieru a lásku, než my. Toto priznanie sa môže stať zdrojom pokory a kajúcnosti.

STREDA  Mt 11, 25-27
Ježiš naráža na nepochopenie znalcov Zákona. Aj dnes je možno chápaný viac jednoduchými ľuďmi, než „cirkevnými právnikmi“.

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Bonaventúru, biskupa a učiteľa CirkvMt 11, 28-30
Ponuka občerstvenia tým, že na seba vezmeme jarmo, je zvláštne… Ale pravda je, že kedykoľvek nesieme ťažkosti s Ježišom, sú znesiteľnejšie.

PIATOK  Mt 12, 1-8
Ak budeme sprevádzať Ježiša (a on s nami chce „chodiť“ stále), nemusíme sa úzkostlivo báť, že prestúpime príkazy. Jeho prítomnosť nás ospravedlní pred druhými, aj pred sebou samými.

SOBOTA  Sviatok sv. Andrej Svorada a Beňadika, pustovníkov, hlavných patrónov Nitrianskej diecézy  Mt 12, 14-21
Tajomstvo Ježišovej skrytosti. My sme samozrejme poslaní ho hlásať, ALE: nerastie aj dnes jeho kráľovstvo v tichosti, skrytosti a nenápadnosti?

14. nedeľa v Cezročnom období B

     Snáď každý kresťan sa stretol s ľuďmi, ktorí sa jeho viere vysmievali alebo ju spochybňovali. Dôvodom môže byť všeličo; zaujímavý je trebárs pocit, že daného človeka poznáme z práce, zo školy, zo susedstva, z rodiny… Jedno sarkastické príslovie hovorí:Odborník je ten, kto je z iného mesta.“ Akoby sme nevedeli doceniť blízkych, ktorých máme okolo seba, a viac dôverovali neznámym ľuďom. Snáď práve dnes je čas doceniť tých, ktorí stoja celkom blízko nás a žijú vieru. Možno jednoducho, napriek tomu sú vzácnym darom, ktorý nám Boh dáva.

PONDELOK  Slávnosť sv. Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov  Lk 10, 1-9
Neprechádzať z domu do domu znamená v prípade našich svätcov stálosť prebývania, dokonca aj vtedy, keď bol Metod vo väzení. Mimochodom neprinieslo „znemožnenie pastorácie“ v našich dejinách paradoxne bohaté plody?

UTOROK  Gn 32, 23-33
Predobraz našich duchovných zápasov. Požehnanie, ďakovanie od Pána nasleduje až po boji!

STREDA  Gn 41, 55-57; 42, 5-7a. 17-24a
Jozefove slzy nad úbohosťou jeho bratov pripomínajú nutnosť súdržnosti rodiny. Scéna je obrazom každého stretnutia, odpustenia a návratu k Bohu.

ŠTVRTOK  Gn 44, 18-21. 23b-29; 45, 1-5
Jozef sa dáva poznať svojim bratom. Boh dokáže aj vinu obrátiť na dobré. Kiež je to poučením v časoch, keď sa dejiny vyvíjajú inak, než by sme si želali…

PIATOK  Gn 46, 1-7. 28-30
Boh „môjho otca“, úplne konkrétne, ponúkajúce priateľstvo a sprievod v ťažkých životných chvíľach. Dokážeme ho takto predstaviť svojim deťom, vnúčatám, tým, ktorých nám zveril?

SOBOTA  Gn 49, 29-32; 50, 15-26a
Boh sprevádza rod Jakubov aj Jozefov na ceste do zasľúbenej zeme. Aj naše rodiny vedie do svojho kráľovstva. Súdržnosť rodín a vedomie prítomnosti Boha zachráni aj našu civilizáciu, ktorá putuje dejinami.

13. nedeľa v Cezročnom období B

     Smrť nás v tomto školskom roku naozaj zaskočila. Evanjelium neodpovedá na otázku smrti nevinných ľudí, ale ukazuje Krista, ako reaguje na smrť nevinného dieťaťa. Nediskutuje, či smrť dieťaťa môže byť spravodlivá, alebo nie, ale situáciu rieši. Dokazuje, že je Pánom nad smrťou! Toto je Božia odpoveď na bolestivé otázky, prečo umierajú nevinní. Boh má riešenie smrti. A táto odpoveď je ponukou pre každého človeka.

PONDELOK  Spomienka sv. Ireneja, biskupa a mučeníka  Mt 8, 18-22
Akoby s nasledovaním Ježiša bolo spojené „bezdomovectvo“. Rozhodne je ale na prekážku prílišná zabývanosť, aj vo vlastných zvykoch a obyčajoch…

UTOROK  Slávnosť sv. Petra a Pavla, apoštolov  Mt 16, 13-19
Pán zveruje Petrovi kľúče až po jeho vyznanie lásky. Používanie kľúčov je spojené so zodpovednosťou a láskou. Snažme sa viac myslieť na tých, ktorí v Cirkvi viditeľne slúžia.

STREDA  Mt 8, 28-34
Nie je aj dnes odpor proti nášmu Pánovi spôsobený strachom, že o niečo prídeme, že budeme ochudobnení, „oklamaní“? Nevoláme aj dnes: čo je ti do nás – nechaj nás v našej istote?

ŠTVRTOK  Mt 9, 1-8
Kiež aj my oplývame po sviatosti zmierenia „dobrou mysľou“, radosťou a údivom! Odpustenie hriechov má aj nás postaviť na nohy.

PIATOK  Sviatok Návštevy Panny Márie  Mt 9, 9-13
Náš Pán uvidel na mýtnici predovšetkým človeka, nie chytráka so zlou povesťou. Aj my sa pokúsme hľadieť na ľudí bez predsudkov. Potom ich Pán môže osloviť aj cez nás.

SOBOTA  Sviatok sv. Tomáša, apoštola  Jn 20, 24-29
Naša viera môže byť posilnená práve Tomášovou chuťou presvedčiť sa. Môžeme premýšľať, či je naša viera záležitosťou rozumu, istoty, nádeje, lásky… V akom pomere?

12. nedeľa v Cezročnom období B

     Skúsenosť človeka so skutočnosťou zla je konštantou našej ľudskej existencie. Vo chvíli tejto nepríjemnej konfrontácie častokrát zlyhávame vo svojej dôvere v Božiu moc. Boh sa nám zdá byť vzdialený a cudzí. Dnešný úryvok evanjelia nás však pozýva, aby sme i v neporiadku a ťažkostiach našich osobných dejín objavili Božiu prítomnosť, aby sme Boha jednoznačne poznali ako jednajúceho. Všemohúci Boh má dostatočnú moc, aby temnotu obrátil na svetlo, aby búrku priviedol k pokoju. Stačí jedno jediné slovo. Zlo je reálne, dramaticky ho prežívame v životných búrkach. Je však zároveň veľkou príležitosťou pre nás, aby sme sa v dôvere obracali k Bohu. Aby sme namiesto straty viery a pochybností takú búrku využili ako šancu pre upevnenie svojej viery a pre prežívanie Božej veľkosti.

PONDELOK  Spomienka sv. Alojza Gonzágu, rehoľníka  Gn 12, 1-9
Kiež máme aj my silu vyjsť zo svojej „zeme“, zo svojich zvykov a predstáv. Na prijatie Božieho požehnania je potrebné veľa opustiť aj dnes.

UTOROK  Gn 13, 2. 5-18
Abram rieši konflikt veľkoryso: necháva Lota, aby si sám vybral úrodnejšiu krajinu. Kedykoľvek i my ustúpime, Boh nám dá viac…

STREDA  Gn 15, 1-12. 17-18
Boh dáva Abramovi tri veci: potomstvo, územie a požehnanie. Provokatívna otázka: ak sa naša „vyspelá civilizácia“ zrieka potomstva, nestráca zostávajúce prisľúbenia?

ŠTVRTOK  Slávnosť Narodenia sv. Jána Krstiteľa  Lk 1, 57-66. 80
Pán pripravuje svoj ľud na veľké veci naozaj dramaticky. Predchodca samotného Pána je narodený z dlho neplodnej matky. Jeho otec údivom onemie. Pre dnešné hlásanie Kristovej zvesti sú tieto skutočnosti povzbudením.

PIATOK  Gn 17, 1. 4-5. 9-10. 15-22
I my sme „Abrahámovými deťmi“, ak Bohu veríme aj tam, kde sa zdajú byť veci málo pravdepodobné. Zmena mena a nové oslovenie sa potom týkajú aj nás!

SOBOTA  Gn 18, 1-15
Božie prisľúbenie je často neuveriteľne veľké! Úžas nad veľkými vecami sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Áno, aj nám môže byť nad mnohými prekvapeniami, ktorá nám prichystal, do smiechu.

11. nedeľa v Cezročnom období B

     Keď sa človek snaží nájsť ideálny model pre fungovanie sveta, väčšinou čoskoro narazí na mnoho problémov. Ale Boh problémy, zlo alebo ľudské obmedzenia nevníma ako prekážku. Stávajú sa pre neho príležitosťou, ako Božie kráľovstvo môže rásť; napríklad tak, že ľudia, ktorí vidia zlo a jeho škody, nasadzujú sily, aby Božie kráľovstvo mohlo prísť aj do miest temnôt.

PONDELOK  Mt 5, 38-42
Nastavenie druhej tváre neznamená nechať sa „otĺkať“, ale nastaviť zlobe zrkadlo a tak ju usvedčiť! Možno je potrebné urobiť vždy niečo navyše!

UTOROK Mt 5, 43-48
Cirkev víťazí nad svojimi nepriateľmi práve tým, že sa za nich modlí. Dnes nás Pán znovu pozýva k dokonalosti – skutočne chce, aby sme boli jeho obrazom.

STREDA  Mt 6, 1-6. 16-18
Náš vzťah k Bohu nech je čo najintímnejší a najdôvernejší. Práve v skrytosti sa môžeme pripraviť na spoločné slávenie s celou Cirkvou. Pocta vzdávaná verejne bude potom úprimnejša.

ŠTVRTOK  Mt 6, 7-15
Vezmeme Pána za slovo: kiež nás v našich pokušeniach neopúšťa! Zamyslenie nad toľkokrát vyslovenými prosbami nás má priviesť k hlbšiemu pohľadu na modlitbu, ktorú nám odkázal…

PIATOK  Mt 6, 19-23
Čistý a jednoduchý pohľad je výzvou spoločnosti, ktorá toľko vecí zastiera, komplikuje a snaží sa, aby pravda nevyšla najavo. Aj tu môže Ježišov pohľad uzdravovať!

SOBOTA  Mt 6, 24-34
Ak sa naozaj budeme riadiť týmito slovami, Ježišov pokoj a pokoj nás urobí šťastnými a bude z nás vyžarovať i navonok.

10. nedeľa v Cezročnom období B

     Akou mocou koná? Ide o legitímnu a zásadnú otázku. Ak koná Ježiš mocou, ktorú mu dávajú démoni, je potrebné sa od neho držať ďalej. Táto otázka má však aj opačný dopad. Ak Ježiš koná Božou mocou, možno zostať ľahostajným? V evanjeliovom úryvku sa nám zachovalo vzácne svedectvo, že sami Ježišovi príbuzní nevedia a tápu. Hľadanie nie je hriech, ak je človek otvorený pravde.

PONDELOK  Mt 5, 1-12
Možno aj my sme pocítili pravé šťastie, keď sme sa niečoho vzdali. Nejde tu o straty, ale naopak o získanie pravej slobody.

UTOROK  Mt 5, 13-16
Kiež máme viac zdravého sebavedomia a Kristovo svetlo neskrývame! Ak ho totiž ľudia neuvidia, budú hľadať „svetielka“ inde…

STREDA  Mt 5, 17-19
Ježišovo naplnenie Tóry malo inú podobu, než očakávali jeho súčasníci. Kiež sme pripravení opravovať svoje zabehnuté predstavy o kresťanstve a o Cirkvi.

ŠTVRTOK  Mt 5, 20-26
Skôr, ako sa spojíme s Kristom, máme povinnosť zmieriť sa s ľuďmi. Do znaku pokoja chceme zahrnúť aj tých, ktorých nemáme radi. Len tak je communio – spoločenstvo, prijímanie jeho tela pravdivé.

PIATOK  Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho  Jn 19, 31-37
V najvnútornejšom Ježišovom bytí sú obsiahnuté všetky poklady vedy a umenia. Z jeho otvoreného boku prúdi litánie, nad ktorými sa chceme zamýšľať…

SOBOTA  Spomienka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie  Lk 2, 41-51
Materinské srdce Panny Márie súcití so všetkými, ktorí hľadajú Ježiša. Mária vie, čo znamená pre človeka neistota. Je nám tak blízko!

Najsvätejšej Trojice B

     Slávnosť Najsvätejšej Trojice je oslavou prítomnosti Boha v dejinách. On si „vyvolil národ uprostred iného národa skúškami, znameniami, divmi… (1. čítanie). Je to oslava prítomnosti Boha vo vnútri človeka, a ten sa stáva „chrámom Ducha Svätého“ a „Božím Synom“ (2. čítanie). A konečne táto slávnosť pripomína prítomnosť Boha v Cirkvi, ktorá „učí zachovávať všetko“, čo Kristus prikázal, a prostredníctvom krstu privádza k jeho tajomstvu (evanjelium). Ide o blízku prítomnosť a zároveň o presahujúcu vzdialenosť Boha, ktorý je „hore na nebi ako dolu na zemi“. Otec, Syn a Duch Svätý, Jediný.

PONDELOK  Mk 12, 1-12
Ježiš nás učí nezakladať svoj život na falošných uholných kameňoch, ale postaviť ho na ňom.

UTOROK  Spomienka sv. Justína, mučeníka  Tob 2, 9-14
Tobiáš je aj napriek svojej vernosti Zákonu tvrdo skúšaný. Okrem oslepnutia znáša aj výčitky najbližších. Jeho vzťah k Bohu sa v mnohých protivenstvách cibrí…

STREDA  Tob 3, 1-11a. 16-17a
Anjel, Boží posol, uzdravuje. Povzbudenie pre nás v ťažkej dobe: je tu niekto, kto to s nami myslí dobre!

ŠTVRTOK  Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi  Mk 14, 12-16. 22-26
Spoločenstvo učeníkov s Kristom prežívame aj v dnešných neľahkých časoch… Veď on je s nami vždy, keď slávime Eucharistiu. Táto trvalá prítomnosť Pána nech je povzbudením aj pre naše bratské vzťahy!

PIATOK  Tob 11, 5-17
Tobiáš je uzdravený. Zrak je mu vrátený vďaka rybe, ktorá bola vždy pre kresťanov symbolom Ježiša Krista. A práve on aj dnes uzdravuje našu slepotu.

SOBOTA  Tob 12, 1. 5-15. 20
Rafael sprevádzal našich hrdinov celým príbehom knihy Tobiáš. Bol poslom, ktorý uzdravuje. Bol s nimi aj vtedy, keď si jeho prítomnosť neuvedomovali; a podobne je tomu dnes.

Zoslanie Ducha Svätého B

     Keď dostávame nejaké darčeky, je to zvyčajne milé a príjemné. Tu i tam si niekto posťažuje, že to zbytočnosti… Ale dary Ducha Svätého majú trochu iný charakter. Nie sú to ani spomienkové predmety ani nám nepomáhajú k pohodlnejšiemu životu. to duchovné darycharizmy, ktoré vybavujú človeka k službe. Nemôžeme si ich väčšinou vyskúšať dopredu. Až v konkrétnej službe zrazu zistíme, že máme osobitné obdarovanie a naše konanie prináša úžitok. Nie sme lepší ani v angličtine, ani v účtovníctve, ale to, čo robíme pre druhých, sa stáva účinným. Tak sa prejavuje skutočná Božia láska, ktorá spája ľudí do jedného mystického Kristovho tela.

PONDELOK  Spomienka Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi  Jn 19, 25-34
Mocný prísľub a úloha aj pre našu dobu: kto sa odváži vytrhnúť nás z náručia Matky?

UTOROK  Mk 10, 28-31
Pre šírenie evanjelia je potrebné opustiť nielen veľa vecí, ale možno aj veľa prepojení a našich zabehnutých zvykov. Potom môžeme očakávať výsledok!

STREDA  Spomienka sv. Filipa Neriho, kňaza  Mk 10, 32-45
Služba, pri ktorej dokážeme byť nenápadní… Vzor pre vzťahy v rodine, v Cirkvi a v spoločnosti. Sám Ježiš je nám vzorom takého postoja!

ŠTVRTOK  Mk 14, 22-25
Kňaz na mieste Krista pozýva k Pánovmu stolu! Budeme prosiť, aby sme s tými, ktorí mali odvahu vziať na seba toto poslanie, dokázali vytvárať pevné spoločenstvo.

PIATOK  Sviatok Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza  Mk 11, 11-25
Už vo chvíli, keď o niečo prosíme, vlastne dostávame! Ak máme na zreteli záležitosť spojenú s Božou vôľou, máme podiel na Božom tvorivom pôsobení.

SOBOTA  Mk 11, 27-33
Môžeme obdivovať Kristovu pohotovú reakciu. Bez hnevu a dlhých výkladov, ktoré by si rovnako jeho protivníci nevzali k srdcu, ich privedie do úzkych.

7. veľkonočná nedeľa B

     Stredobodom a vrcholom Kristovej Veľkňazskej modlitby, ktorá je súčasťou jeho Veľkej noci, je vďakyvzdanie a prosba, aby Otec zavŕšil začaté dielo: zjednotiť všetkých ľudí v ňom, v Kristovi, a dosiahnuť, aby jednota bola znamením pre svet. Ježiš prosí, aby sme boli posvätení pravdou. Vystupuje ako náš prosebník, ako najvyšší kňaz. Po hriechu totiž človek neustále žije v klamstve, chce byť ako Boh a klame sám seba. Neprijíma blížneho, vidí v ňom svojho nepriateľa a zostáva sám. Boží Syn teda za nás prosí, aby sme opustili svoju samotu a vstúpili do spoločenstva s ním, máme byť jedno ako on a Otec. Pravda, ktorou nás Boh posväcuje, potom odkrýva naše správne miesto v spoločenstve stvorení, nie sme ako Boh, sme bratia a sestry, jeho milované deti v Synovi.

PONDELOK  Jn 16, 29-33
Ježiš predpovedá svoju budúcu opustenosť. Nechceme ho v tomto týždni prípravy na zoslanie Ducha Svätého ponechať bez svojej lásky. Spolu s ním môžeme premôcť ľahostajný „svet“!

UTOROK  Jn 17, 1-11a
Ježišova veľkňazská modlitba nech nás povzbudzuje vo chvíľach opustenosti. Povzbudenie: veď práve v tých chvíľach sme mu najbližšie!

STREDA  Jn 17, 11b-19
Jednota učeníkov je výslovným Ježišovým prianím. Ak nás bolí rozdelenie Cirkvi a vedomie rozdelenej spoločnosti, už tým sme na dobrej ceste. Posvätenie jeho slovom nás má viesť k cieľu.

ŠTVRTOK  Jn 17, 20-26
Tu prosí Ježiš aj za každého z nás: veď sme uverili skrze hlásanie tých, ktorých poslal: rodičov, kňazov, ktorí na nás mali vplyv… Môžeme sa zamyslieť: ktože uverí skrze naše svedectvo?

PIATOK  Jn 21, 15-19
Len ten, kto totálne miluje, by mal v Cirkvi viesť druhých. Aj s vedomím rizika, že na neho položia ruky a bude odvedený, kam nechce.

SOBOTA  Jn 21, 20-25
Tu je nám ponechaný priestor pre tušenie „mnohých iných vecí, ktoré Ježiš vykonal“. Očakávaný Duch pravdy kiež vedie svoju Cirkev – teda aj nás, ktorí o ňom svedčíme!

6. veľkonočná nedeľa B

     Ježišova Veľká noc vrcholí udalosťou Turíc. Tam sa Kristovo dielo dovršuje, keď učeníci dostanú dar Ducha Svätého a môžu Kristovu zvesť niesť ďalej. Duch Svätý je osoba Trojice, ktorú nemožno uchopiť očami či rozumom. Prejavuje sa vyliatím lásky do srdca človeka. Ježiš volá učeníkov, aby milovali. Ako by sa dalo Duchu brániť, aby v nás pôsobil, snáď horkosťou, úzkoprsosťou, sebectvom… Ježiš nás pozval do svojej osobnej blízkosti, aby sme ochutnali jeho lásku k Otcovi. Ak milujeme, Duch Svätý prichádza a zúrodňuje naše srdce svojou mocou.

PONDELOK  Sk 16, 11-15
Lýdia pozýva Pavla a jeho sprievod do svojho domu. Kiež je nám táto srdečnosť a pohostinnosť vzorom. Rozhodnime sa dnes prosiť za spoluprácu predstaviteľov Cirkvi s rodinami!

UTOROK  Sk 16, 22-34
Keby nebolo väznenia pre Krista, mnohí by sa o viere nedozvedeli. O tom sme sa mohli presvedčiť aj v našom národe, v čase prenasledovania Cirkvi.

STREDA  Sk 17, 15. 22 – 18, 1
Mnohí vzdelaní poslucháči Pavlove slová neprijímajú. Aký kontrast oproti prostému strážnikovi z včerej-šieho príbehu!

ŠTVRTOK  Slávnosť Nanebovstúpenia Pána  Sk 1, 1-11
Ježišov odkaz aj pre naše dni: prijať Ducha Svätého a vydávať o ňom svedectvo! To je zmysel a úloha Cirkvi.

PIATOK  Sviatok sv. Mateja  Sk 1, 15-17. 20-26
Doplnenie počtu do dvanástich je znamením nadväznosti Cirkvi na Boží Izrael. Ohlasovanie veľkonočnej udalosti je prvoradou úlohou apoštolov. Aj dnes!

SOBOTA  Sk 18, 23-28
Apollo bol dobrým rečníkom. Priscilla a Akvila mu vykladajú Božiu náuku ešte dokonalejšie. Povzbudenie pre nás, aby sme venovali viac času vzdelávaniu vo viere!

5. veľkonočná nedeľa B

     Tiež dnes počujeme Kristovo pozvanie, aby sme boli spojení s ním, aby sme v ňom zostávali ako ratolesti na viničnom kmeni. Ovocím takého spoločenstva je podľa listu sv. apoštola Jána rásť vo viere a vzájomnej láske. Podiel môjho života na Božom živote. Nemôžeme si však byť úplne istí, či sa vo viere dokážeme spoľahnúť na Ježišovo slovo „proste o čokoľvek a dostanete to“ (Jn 15, 17). Povzbudzuje nás skutočnosť, že on môže premeniť ktorékoľvek ľudské srdce, napr. spôsobiť obrátenie prenasledovateľa na apoštola!

PONDELOK  Sviatok sv. Filipa a Jakuba, apoštolov  Jn 14, 6-14
Cesta, pravda a život! Koľkokrát sme to už počuli. Neplatí ale aj o nás: tak dlho som s vami, a nepoznáš ma? Kiež nám denná tichá chvíľa pomôže k plnšiemu poznaniu a priateľstvu s Ježišom!

UTOROK  Jn 14, 27-31a
Ježiš pred svojím utrpením cíti radosť zo spojenia so svojím Otcom. Jeho pokoj nech je povzbudením pre nás v ťažkých chvíľach.

STREDA  Jn 15, 1-8
Orezávanie a čistenie je bolestný proces. Snažme sa, aby sme boli naozaj napojení na miazgu z kmeňa. Len tak budeme nositeľmi dobrého ovocia.

ŠTVRTOK  Jn 15, 9-11
Zostávanie v Ježišovej láske je predovšetkým radosť. Snažíme sa o to, aby sa náš vzťah k Ježišovi navonok prejavoval radosťou k nášmu okoliu, k našim najbližším?

PIATOK  Jn 15, 12-17
Aj nás Ježiš volá k priateľstvu a spolupráci. Práve z tohto vzťahu musí vyplývať plnenie toho, čo nám zveruje.

SOBOTA  Jn 15, 18-21
Spojenie s Kristom v čase prenasledovania oživuje našu vieru. Chceme dnes preto myslieť na tých, ktorí trpia pre svoju vernosť Kristovi. A ďakovať, že v slobode môžeme svedčiť (zatiaľ) iným spôsobom.

4. veľkonočná nedeľa B

     V liturgických textoch nedele Dobrého pastiera, zvlášť v úryvku Jánovho evanjelia, nájdeme dôležité a podstatné sloveso vystihujúce intimitu vzťahu Boha a človeka: poznávať. „Ja som dobrý pastier; poznám svoje ovce  a moje ovce poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca“ (Jn 10, 14n). Ide o poznanie, ktoré svet nevlastní. Toto poznanie znamená „vidieť Boha takého, aký je“ (1 Jn 3, 2). Znamená, že Kristus „dáva život za svoje ovce“ (Jn 10, 15) a že „jeho meno uzdravuje človeka“ (porov. Sk 4, 9. 10). Život Cirkvi – Pánovho spoločenstva – je neustálym osobným kontaktom s Kristom, je to skúsenosť spoločenstva a dialógu. Nechajme sa osloviť pozvaním k dôvernosti a k intimite s ním. Veď sme vykúpenými Božími deťmi.

PONDELOK  Sk 11, 1-18
Keby nebolo Petrovho videnia a jeho odhodlania, nerozšírilo by sa Kristovo evanjelium mimo židovský národ, teda ani k nám. Aj dnes chce byť Pán zvestovaný všade tam, kam sa nám možno nechce ísť.

UTOROK  Sk 11, 19-26
Barnabášovi sa podarilo získať Šavla pre spoluprácu. Kiež dokážeme aj my zapojiť druhých do Kristovho diela!

STREDA  Sk 12, 24 – 13, 5a
Pri pohľade na novopokrstených na Veľkú noc si s radosťou uvedomujeme, že Božie slovo sa šíri aj v dnešnej ťažkej dobe…

ŠTVRTOK  Sviatok sv. Kataríny Sienskej, panny a učiteľky Cirkvi, patrónky Európy 1 Jn 1, 5 – 2, 2
Patrónka Európy, žijúca v búrlivom 14. storočí, dokázala s jeho temnými aj svetlými stránkami nežiť v tme, ale vo svetle. Zmierovala, obnovovala. Vzor pre nás! Čo môžeme urobiť pre európske hodnoty my?

PIATOK  Sk 13, 26-33
Dejiny spásy vrcholia vo vzkriesení! Kiež dokážeme podobne ako Pavol priblížiť radostnú zvesť tým, ktorí o ňu dnes stoja. Nie je ich málo.

SOBOTA  Sk 13, 44-52
Pohania „sa radovali a oslavovali Pánovo slovo“. Naproti tomu tí, ktorým bolo hlásanie určené v prvom rade, žiarlili a poštvali zbožné ženy. Nie je nám to povedomé?

3. veľkonočná nedeľa B

     Záver Lukášovho evanjelia opisuje opätovné stretnutie Ježiša s učeníkmi. Prichádza ako víťaz nad smrťou, ale nie ako panovník, ktorý sa všetkým pomstí. Cieľ má iný, rozšíriť zvesť o záchrane. V záverečných slovách zaznieva podstata tejto zvesti: Kristus trpel a tretieho dňa vstal z mŕtvych a v jeho mene je hlásané pokánie, aby nám boli odpustené hriechy. Slovo „pokánie“, grécky metanoia, znamená aj obrátenie; odvrátenie sa; ľútosť. Ježišovo evanjelium spočíva v ochote zriecť sa ciest zla a prijať Ježiša do svojho života.

PONDELOK  Jn 6, 22-29
V Eucharistii s nami Pán prebýva aj v ťažkých časoch. Aká povzbudzujúca je návšteva u neho, jeho prijatie.

UTOROK  Jn 6, 30-35
Nasýtenie pre tých, kto duchovne hladní, a iste aj pre tých, ktorí Pána hľadajú. Kiež im dokážeme Pána priblížiť dobrým slovom, tým, že im venujeme čas!

STREDA  Jn 6, 35-40
Práve v čase, keď sa mnohí cítia stratení a zabudnutí, je povzbudivý Pánov zámer: nestratiť nikoho, koho mu dal Otec!

ŠTVRTOK  Jn 6, 44-51
Kristova prítomnosť v Eucharistii je zárukou nesmrteľnosti. Radujme sa z tohto tajomstva, ktoré pre-sahuje náš život. Môžeme myslieť na tých, ktorí nás v tejto viere predišli

PIATOK  Spomienka sv. Vojtecha, biskupa a mučeníka  Jn 6, 52-59
Ježiš odhaľuje seba, ako vzácny dar, v Eucharistii. V nej je ukrytá jeho láska. Nenechajme tento dar nepovšimnutý!

SOBOTA  Jn 6, 60-69
V čase, keď mnohí pochybujú, aj nám kladie Pán podobnú otázku. Kiež odpovieme radostne a pevne, ako vtedy Peter!

2. veľkonočná nedeľa B

     Na dnešný deň pripadá sviatok Božieho milosrdenstva. V úryvku Jánovho evanjelia počúvame o moci Ducha Svätého, ktorú dal zmŕtvychvstalý Kristus apoštolom: odpúšťať hriechy. V prípade pochybujúceho Tomáša potom vidíme, ako celkom konkrétne toto Pánovo milosrdenstvo pôsobí – prináša zmenu postoja apoštola, spôsobuje jeho vnútorné obrátenie. Je schopný vyznávať veľkonočnú vieru: „Pán môj a Boh môj.“ Odpustenie, a to akékoľvek, zvlášť potom odpustenie hriechov vo sviatosti zmierenia, nie je prejavom slabosti, ale veľkej sily. Boh ukazuje, že je mocnejší ako ktorýkoľvek náš zlý skutok. Koľko takej sily potrebujeme my sami k tomu, aby sme boli schopní zo srdca odpustiť našim blížnym! Veľká noc nás znova a znova uisťuje o tom, že Kristovo víťazstvo nad hriechom a smrťou, nad pochybnosťami a neláskou je jednoznačné a definitívne. Kedykoľvek sami odpúšťame, staviame sa na stranu Víťaza. Kedykoľvek dokážeme Bohu i sebe priznať vlastnú slabosť a vo sviatosti poprosiť o odpustenie, Kristova Veľká noc sa stáva i našou.

PONDELOK  Sk 4, 23-31
Po zážitku väznenia vytryskla spoločná modlitba. Nasleduje naplnenie Duchom Svätým a ďalšie vyslanie. Takto, v sile Pánovho Ducha, rastie Cirkev dodnes.

UTOROK  Sk 4, 32-37
Iste sa ani my neuzatvárame do seba. Uvedomujeme si, že kúzlo spoločného vlastníctva spočívalo v tom, že všetko bolo dobrovoľné. Akékoľvek napodobenie – bez Boha – v dejinách neuspelo.

STREDA  Sk 5, 17-26
Dnes zvlášť myslime na tých, ktorí sa kvôli hlásaniu evanjelia dostali za mreže, za ostnaté drôty. Nehrozia ale ťažkosti aj nám, keď budeme brať evanjelium opravdivo?

ŠTVRTOK  Sk 5, 27-33
Prenasledovanie a nenávisť sa dnes stupňujú na mnohých miestach. Ale Božie slovo zo sveta zniesť nemožno. Aj my sme sa o tom v obmedzených podmienkach presvedčili. A toto poznanie nás môže napĺňať radosťou!

PIATOK  Sk 5, 34-42
Apoštoli prežívali radosť, že smeli trpieť pre Kristovo evanjelium. Kiež máme silu znášať ťažkosti doby! Potom táto radosť prejde do otvorenosti a schopnosti podeliť sa o ňu s druhými.

SOBOTA  Sk 6, 1-7
Cirkev rástla a rastie aj dnes práve tým, že dokáže svoje právomoci odovzdať druhým, podeliť sa. Kedykoľvek sa tak deje, Božie slovo sa šíri stále viac!

Veľkonočná nedeľa B

     Ľudský život je sprevádzaný mnohými bolesťami, sklamaním, slabosťou a smrťou. Koľko ľudských ilúzií stroskotalo na realite sveta, ktorá bola oveľa tvrdšia ako ľudský sen. A predsa nie je ľudská nádej márna. Ježiš rozlomil putá smrti, zboril „víťazstvo“ zla a ako Pán pánov vrátil život. Každý, kto je ochotný Krista prijať do svojho života, okúsi silu vzkriesenia, okúsi život, ktorý nestojí na ľudských snoch či usilovnosti, ale na Božej moci.

VEĽKONOČNÝ PONDELOK  Mt 28, 8-15
Ježiš ide naproti ženám, plným „strachu i radosti“. Ide v ústrety aj nám, keď sa ho snažíme zvestovať druhým.

VEĽKONOČNÝ UTOROK  Jn 20, 11-18
Plač Márie Magdalény sa mení na radosť. Kto čím väčšmi s Ježišom prežíva úzkosti, tým väčšiu radosť má z jeho oslávenia. A rýchlo beží a svoju radosť odovzdáva ďalej.

VEĽKONOČNÁ STREDA  Lk 24, 13-35
Pán dokáže odhaľovať zmysel Písma tak, že horí srdce. Pane, zostaň so svojou Cirkvou, aby podobne zodpovedala hľadajúcim, ktorých je v našej dobe toľko …

VEĽKONOČNÝ ŠTVRTOK  Lk 24, 35-48
Prísľub „vyzbrojení mocou z výsosti“ je onou plnosťou a zavŕšením Kristovho utrpenia. Zjavuje sa tu komunikácia, spoločenstvo Trojice, kde každá „osoba“ odkazuje v láske na druhú.

VEĽKONOČNÝ PIATOK  Jn 21, 1-14
Stretnutie s Ježišom toto ráno je plné prekvapení. Noci, ktoré nasledovali po Poslednej večeri, vyústili do raňajok na brehu jazera. Pane, nech sa s tebou prebudíme zo svojich neistôt…

VEĽKONOČNÁ SOBOTA  Mk 16, 9-15
Pokarhanie za neveru vyústi v poslanie. Poslanie do celého sveta a výzvu na hlásanie „všetkému stvoreniu“. Pri plnení tohto Pánovho odkazu sa aj naša viera prehĺbi, posilní.

Kvetná nedeľa B

     „Pilát chcel ľudu vyhovieť.“ Ale Ježiš nás miluje. Nestačí konať populárne a ľúbivo. Je potrebné viesť k plnosti dobra. A to aj za cenu krížovej cesty. Na kríži Ježiš začína recitovať Žalm 22 ako žalm obrovskej bolesti, ale aj viery a nádeje vo vzkriesenie. Boh víťazí!

PONDELOK  Jn 12, 1-11
Veľká láska nehľadí na peniaze. Prejavenie citu a opravdivosť tejto ženy nech je nám v Cirkvi vzorom!

UTOROK  Jn 13, 21-33. 36-38
Možno len obdivovať Ježišov takt a jemnosť pri označení zradcu. Aj to, ako náš Pán dokázal citlivo schladiť Petrovo nadšenie. Pane, daj nášmu konaniu dar umiernenosti a vyrovnanosti.

STREDA  Mt 26, 14-25
Snažne sa s Pánom stolovať a sláviť Eucharistiu vo vernosti a s takou láskou, ktorá nahradí zrady a neúctu mnohých.

ZELENÝ ŠTVRTOK  1 Kor 11, 23-26
Dar Kristovho tela! Kiež sa premieňame na to, čo jeme a pijeme. Môžeme sa radovať z postupného rastu a dozrievania s celou jeho Cirkvou.

VEĽKÝ PIATOK  Hebr 4, 14-16; 5, 7-9
Sme zachránení, spasení pre jeho poslušnosť. Nechceme sa mu vzoprieť. Nechceme jehoslzy vrúcnej modlitby“ zmariť svojou ľahostajnosťou.

SOBOTA  Veľkonočná vigília Pánovho zmŕtvychvstania  Rim 6, 3-11
Ponorenie do vody, ktorá umýva, je prísľubom nového života. Od tejto chvíle chceme „nanovo klíčiť“! A prežívať radosť zo spojenia s ním spolu so všetkými pokrstenými.

5. pôstna nedeľa B

     Pútnici prichádzajúci na sviatky hľadajú zaujímavý zážitok, chcú stretnúť nevšedného rabína Ježiša. Na prvý pohľad Ježiš vôbec nepochopil ich prosbu. Ale jeho slová smerujú k podstate veci. Pán tu nie je pre zábavu či ako zaujímavosť. Stretne sa s ním ten, kto mu odovzdá svoj život a nasleduje ho. Tak ako Kristus odovzdáva svoj život Otcovi, a to aj za cenu vlastnej smrti, tak každý, kto sa chce s Kristom stretnúť, musí svoj život s ním spojiť.

PONDELOK  Dan 13, 1-9. 15-17. 19-30. 33-62
Sudcovia, ktorí konajú podľa zdania, vedú národ do záhuby. Danielova múdrosť (jeho meno znamená: Boh priznáva právo) zachránila nevinnú dievčinu. Kiež Boh pomôže k právu aj dnes! Možno aj cez nás…

UTOROK  Nm 21, 4-9
Reptania a sťažnosti na ceste k slobode, to je nám povedomé. My môžeme reptajúcemu ľudu – i sebe – poukázať na Kristov kríž.

STREDA  Dan 3, 14-20. 91-92. 95
Onen štvrtý muž v peci, podobný Božiemu Synovi, vstúpil do utrpenia mladíkov. Náš Pán sprevádza tých, ktorí sú aj dnes pre svoju vieru vrhaní do plameňov.

ŠTVRTOK  Slávnosť Zvestovania Pána  Lk 1, 26-38
Máriin súhlas si pripomíname vždy pri modlitbe Anjel Pána. Nezovšednelo však naše kresťanstvo? Sme ochotní vydať sa do neistoty a dať sa k dispozícii ako Maria?

PIATOK  Jer 20, 10-13
Keď aj priatelia číhajú na náš pád, bude náš vzťah k Pánovi najužší. Kiež si to uvedomíme a neprepadneme nikdy zúfalstvu!

SOBOTA  Ez 37, 21-28
Mnohé modly a „bôžikovia“ sú aj dnes prekážkou zjednotenia: človeka s Bohom, ale aj prekážkou zjednotenie s Cirkvou. Dokážeme rozlíšiť a odložiť to nepodstatné? Túžime naozaj byť Božím ľudom?

4. pôstna nedeľa B

     „Boh tak miloval svet…“ Ako veľmi má Boh človeka rád! Každý môže získať život bez ohľadu na svoje postavenie, majetok, schopnosti… Stačí uveriť a prijať Pána Ježiša do svojho života. Pôstne obdobie sa často predstavuje ako čas, kedy si musíme niečo odopierať. V skutočnosti ide o čas, kedy znovu objavujeme veľkosť Božej lásky.

PONDELOK  Jn 4, 43-54
Možno si mnohí z nás neuvedomujú znamenia a zázraky – a napriek tomu Ježišovi veria. Snáď práve túto „chuť veriť“ by Pán pochválil…

UTOROK  Jn 5, 1-3a. 5-16
Náš Pán sa dáva do rozhovoru s tým, ktorý ani nemá silu priblížiť sa k liečivej vode. Dokážeme byť ústretoví k tým, ktorí „nedosiahnu“ na ideály kresťanstva?

STREDA  Jn 5, 17-30
Aj dnes je Pán prostredníctvom Cirkvi činný. Aj dnes sa mnohí hnevajú, že sa odvažuje búrať konvencie a zabehnuté zvyklosti

ŠTVRTOK  Jn 5, 31-47
Pozor, aby sme my, kresťania, „neoslavovali seba navzájom“. Všetka naša prípadná hrdosť musí prameniť len z toho, že si uvedomíme Božiu lásku. Naše svedectvo je nutné obrátiť týmto smerom.

PIATOK  Slávnosť sv. Jozefa, ženícha preblahoslavenej Panny Márie  Mt 1, 16. 18-21. 24a
Spravodlivý muž, ktorý svoju snúbenicu nechcel vystaviť potupe. Keď si ho v tomto roku osobitne pripomíname, chceme sa aj my „chlapsky“ zastávať spravodlivosti. A správať sa mužne!

SOBOTA  Jn 7, 40-53
Sebaistota farizejov a tých, ktorí poznali Zákon a vykladali ho vo svoj prospech, je dodnes nákazlivá. A to, že k Ježišovi mala bližšie „spodina, ktorá nepozná zákon“, môže byť aj dnes pre Cirkev – teda aj pre nás – inšpirujúce.

3. pôstna nedeľa B

     Vieme, že Ježiš je novým chrámom, miestom, na ktorom sa stretávajú Boh a človek. Tiež Ježišovo spoločenstvo – Cirkev – pozostáva z Ježišových učeníkov a Boh prebýva uprostred nich. Človek po upadnutí do hriechu stráca pôvodnú dôstojnosť Božieho dieťaťa. Boh človeka hľadá, aby ho pozval do svojho spoločenstva a vrátil mu stratenú dôstojnosť. Božia láska pri hľadaní každého z nás totiž nepozná hranice – pokiaľ dokážeme vyjsť zo seba, zrieknuť sa hriechov, opustiť osamotenosť a izolovanosť a otvárame sa spoločenstvu s Bohom a našimi blížnymi.

PONDELOK  2 Kr 5, 1-15a
Námanova pokora, vytrvalosť, poslušnosť. Práve takú vieru dáva Ježiš za vzor!

UTOROK  Dan 3,25. 34-43
Kiež pocítime skrúšenú myseľ a pokoru ducha. Potom môžeme očakávať Božiu odpoveď.

STREDA  Dt 4, 1. 5-9
Zachovávať a plniť, ale aj odovzdávať ďalej… Zrejme to nám chýba.

ŠTVRTOK  Jer 7, 23-28
Pán chce, aby aj nám s ním bolo dobre. Pozýva nás k spoločnej ceste. Nenúti, ponúka! Úloha prorokov je upozorňovať na toto pozvanie.

PIATOK  Oz 14, 2-10
Múdrosť a dôvtip nás privedú aj dnes na Pánove cesty. Kráčať po nich (spolu s ním!) je nezašlúžený dar.

SOBOTA  Oz 6, 1-6
Aj v tomto Pôstnom období môžeme očakávať od Pána uzdravenie, obviazanie skrytých rán. Snažíme sa ich pred ním odhaliť?

2. pôstna nedeľa B

     Abrahám je často predstavovaný ako príklad neochvejnej viery. V čase bohato rozvinutej psychológie mnohí odborníci zostanú nad jeho konaním v rozpakoch. Nejde o slepú vieru, nie je to skôr fanatický prejav? Starostlivý čitateľ však vníma, že Abrahám miluje svojho syna a namiesto fanatizmu v hlbokom vnútornom boji kráča na horu s dôverou, že Boh má riešenie. V nadhľade celého Písma a dejín spásy Boh ponúkol život vlastného Syna, aby sme mohli žiť. Ako ďaleko je Boh ochotný zájsť!

PONDELOK  Lk 6, 36-38
Naša predstava o tom, aký je Boh, sa odráža v našom správaní k druhým. Nezazlievame občas Bohu jeho milosrdenstvo bez podmienok?

UTOROK  Mt 23, 1-12
Návod, aký postoj zaujať k predstaveným, keď s nimi nesúhlasíme. Vypočuť, ak to nie je proti nášmu svedomiu. Ale neriadiť sa ich príkladom.

STREDA  Mt 20, 17-28
Ježiš odmieta falošné predstavy o vládnutí. Dospelý kresťan by mal byť pripravený mať spoluúčasť na jeho osude.

ŠTVRTOK  Lk 16, 19-31
Jedného dňa budeme možno ľutovať, čo sme nevykonali a svojou pomalosť premeškali. Kiež nájdeme čas venovať sa chudobným!

PIATOK  Mt 21, 33-43. 45-46
Nenávisť k Ježišovi sa u veľkňazov a farizejov rodila vo chvíľach, kedy poznali, že hovorí práve o nich. Mali pritom dosť času a možností zmeniť svoje správanie. Nehrozí nám v niečom zatvrdilosť?

SOBOTA  Lk 15, 1-3. 11-32
Neprežívame svoje kresťanstvo len ako slušný syn dodržiavajúci všetky pravidlá? Súcitíme so vzdialeným bratom? Dokážeme pochopiť otca, ktorý ho nadšene víta?

1. pôstna nedeľa B

     Veľká téma kresťanstva sa týka ľudského hriechu. Hriech označuje každú situáciu, kedy nekonáme v súlade s Božou vôľou. Človek bol na počiatku pozvaný do dôvernej blízkosti Boha, ale nedokázal odolať pokušeniu ísť vlastnou cestou. Príbeh o potope zobrazuje nielen skutočnosť ľudskej svojvôle znamenajúci totálnu smrť vyjadrenú potopou, ale aj Božiu túžbu doviesť celé stvorenie k životu. Boh mnohokrát v dejinách pretrpel ľudské odmietnutia. Teraz prichádza Kristus, ktorý svojou poslušnosťou zahladí priepasť medzi človekom a Bohom. Nás pozýva, aby sme Boha prijali a neodmietli.

PONDELOK  Sviatok Katedry sv. Petra, apoštola  Mt 16, 13-19
Pán zveruje službu Petrovi až vtedy, keď sa opakovane uistil o jeho láske. Najdôležitejšie kritérium pre voľbu pastierov!

UTOROK  Mt 6, 7-15
Sme schopní modliť sa toľkokrát vyrieknuté slová naozaj srdcom? Dokážeme odpúšťať rôzne krivdy, hoci na ne nezabúdame?

STREDA  Jon 3, 1-10
Ninivčania reagovali bezodkladne; uverili v milosrdenstvo. My často prešľapujeme na mieste. Ale tu je skutočne niekto väčší ako Jonáš!

ŠTVRTOK  Mt 7, 7-12
Vo vytrvalej modlitbe predsa neprehovárame Boha, ktorý je skúpy! Naopak, často jeho dary ani nie sme schopní prijať! Jedným z týchto darov je totiž aj zmena postoja k ľuďom…

PIATOK  Mt 5, 20-26
Nestačí, že nič nemáme proti bratovi, ale máme sa pýtať, čo má on proti nám. Najprv by sme si mali usporiadať vzťahy a potom sláviť liturgiu.

SOBOTA  Mt 5, 43-48
V čase, keď prenasledovanie kresťanov dosahuje obrovských rozmerov, sa presviedčame o platnosti slov: Cirkev prežíva svojich protivníkov tým, že sa za nich modlí.

6. nedeľa v Cezročnom období B

     V opise uzdravenia malomocného nemožno prehliadnuť mnoho drobných momentov, ktoré dodávajú príbehu zvláštnu dramatickosť: naliehavosť prosby malomocného, ktorý „na kolenách“ prosí. Grécke slovo použité pre Ježišovo zľutovanie vyjadruje veľké vnútorné pohnutie. Dotýkať sa malomocného bolo výslovne zakázané. Malomocný síce s pokorou žiada o uzdravenie, ale neposlúchne Kristov pokyn… Ježišovo uzdravenie je veľmi osobné! Nejde tu len o fyzickú chorobu, ale o celého človeka! Uzdravenie otvára cestu k plnohodnotnému vzťahu medzi človekom a Bohom. Odpoveďou na uzdravenie je otvorenie svojho života Bohu, počúvanie Boha a tiež poslušnosť jeho slovu.

PONDELOK Mk 8, 11-13
Tí, ktorí majú tvrdé srdcia, vyžadujú aj dnes mimoriadne znamenia. Nechcú vidieť, čo je skryté… A potom: nie je vlastne pohodlnejšie neveriť?

UTOROK  Mk 8, 14-21
Ježiš hovorí o kvase farizejov a herodiánov, ale učeníci ho nepochopili. Mali na mysli predovšetkým „chleba“. Dajme si pozor, aby sme nehlásali zmaterializované akési „wellness“ evanjelium.

STREDA  Popolcová streda Joel 2, 12-18
Obrátiť sa k tomu, ktorý je zhovievavý a plný lásky, je predsa radosť. Snažme sa vnímať tohtoročnú vážnu dobu plnšie ako inokedy!

ŠTVRTOK  Dt 30, 15-20
Opakovanie Zákona, ponuka dvoch ciest na výber. Človek, obdarený slobodnou vôľou, sa má rozhodnúť správne preto, že Boha miluje. Teda z lásky.

PIATOK  Iz 58, 1-9a
S Bohom nemožno „obchodovať“. Falošné predstavy „má dať – dal“, neplatia. Aký si teda želá pôst? Často iný, než mu ponúkame my. Aj dnes je mnohými nepochopený…

SOBOTA  Iz 58, 9b-14
Správne prežitie Pôstu prinesie zasľúbenia. Aj dnes môžeme byť Bohu podobní tým, že spolu s ním budeme sláviť siedmy deň odpočinku, nedeľu. Jeho vôľa je, aby sme mali účasť na jeho bytí!

5. nedeľa v Cezročnom období B

     Vo svojom evanjeliu nám Marek predstavuje Ježiša: kým je, čo hovorí a ako koná. Stretávame ho ako muža akcie, ktorý pracuje neúnavne. Oslovuje nás, ako dokáže žiť svoje spoločenstvo s Otcom, ako sa uchyľuje k modlitbe a nebojí sa v nej stráviť hoci celú noc. Je presvedčivý svojou rozhodnosťou pri napĺňaní úlohy, ktorú prijal, i v odovzdávaní radostnej zvesti človeku a v jeho oslobodzovaní od každého zla. Jeho život ja tak blízky nášmu životu. I my konáme, riešime problémy, máme svoje ciele a modlíme sa alebo sa o to aspoň snažíme. Povedali by sme, že si vystačíme sami. Marek nám však ukazuje Krista, Božieho Syna, ktorý prichádza ku každému, i k nám, i nás sa chce dotknúť a jeho dotyk je uzdravujúci; i nás prišiel oslobodiť od všetkého zla, a ako to potrebujeme! Vieme však o tom?

PONDELOK  Gn 1, 1-19
Boh je stvoriteľom všetkého krásneho. Sme poverení správou. Ako si počíname konkrétne my?

UTOROK  Gn 1, 20-2, 4a
Chceme byť obrazom Božej starostlivosti o stvorenie? Neberieme si z prírody na úkor druhých viac, ako spotrebujeme?

STREDA  Spomienka sv. Školastiky, panny  Gn 2, 4b-9. 15-17
Človek, Boží spolupracovník pri kultivácii všetkého stvoreného. Ako zaväzujúce! A všimnime si: Boh neobmedzuje, ale praje šťastie!

ŠTVRTOK  Ľubovoľná spomienka preblahoslavenej Panny Márie Lurdskej  Gn 2, 18-25
Vtlačme si do pamäte rozprávanie, ako Boh tvorí ženu: nie z päty, aby bola „pošľapaná“ alebo z krku, aby ním „vrtela“, ale od srdca. Riadime sa tým?

PIATOK  Gn 3, 1-8
Kedykoľvek sa človek stavia na miesto Boha, dopadne podobne. Zlý tu vystupuje ako dokonalý demagóg. Možno by vyhral voľby …

SOBOTA  Gn 3, 9-24
Majstrovsky vyjadrené, odkiaľ pochádza zlo. Ale z Evy, matky živých, vzíde raz záchrana. Boh dokáže aj zlo použiť k dobrému.

4. nedeľa v Cezročnom období B

     Čítať o démonoch v dnešnej dobe? Nepatria skôr do rozprávok či do otázok psychológie? Evanjelium je Božie slovo, ktorým nám Pán osvetľuje skutočnosť. Ducha zla sa človek nezbaví psychológiou ani vylúčením. Ide o ducha, ktorý je mocnejší ako človek, postavil sa proti Bohu, ale je vždy slabší ako Boh. Vyhnaním démona Kristus zjavuje, že pred nami nestojí len zaujímavý či múdry učiteľ, ale sám Boh!

PONDELOK  Mk 5, 1-20
Zlo môžeme aj dnes rozoznať podľa toho, ako mocne sa vzpiera Božiemu pôsobeniu. Kiež máme dar rozlišovania a odvahu poslať zlo tam, kam patrí!

UTOROK  Sviatok Obetovania Pána – Hromnice  Lk 2, 22-40
Ježišova Matka bola svedkom podivuhodných udalostí. Podobne aj my máme svedčiť o jeho svetle. Spolu so Simeonom a Annou rozprávať „o tom dieťati“.

STREDA  Mk 6, 1-6
Aj dnes mnohí neveria práve preto, že im všeličo na nás pripadá príliš ľudské. Nemá niekedy náš Pán viac nasledovníkov mimo náš okruh?

ŠTVRTOK  Mk 6, 7-13
Jednoduchosť a prostota neznamená biedu alebo nedbanlivosť. Ale vzor pre našu dobu. Aj v tom, že apoštoli idú po dvoch, aby ľudia videli, že sa znášajú!

PIATOK  Spomienka sv. Agáty, panny a mučenice  Mk 6, 14-29
Nie je dovolené! Hlas Cirkvi musí byť rozhodný, ak nechce stratiť hlavu.

SOBOTA  Spomienka sv. Pavla Mikiho a spoločníkov, mučeníkov  Mk 6, 30-34
Radosť z úspechu nie je nič zlé. Čo tak sa občas v našej modlitbe zastaviť v tichej chvíli s Ježišom a poďakovať mu za to, čo sa nám podarilo?

3. nedeľa v Cezročnom období B

     Božia radostná zvesť zaznieva po celom svete. Zachytíme ju i my, zachytí ju ľudstvo 21. storočia? Obsah tejto zvesti zahŕňa dva články viery, totiž istotu, že Boh je nablízku človeku a má svoj istý plán spásy, ktorý uskutoční v našich dejinách (priblížilo sa Božie kráľovstvo). Druhým článkom je odpoveď viery (verte evanjeliu) a života (obráťte sa), ktorú má človek ponúknuť svojmu Bohu. Obyvatelia mesta Ninive a tiež Kristovi učeníci sú príkladom počúvania Božieho slova a poslušnosti jeho výzve spásy. S príchodom Krista do nášho sveta bol obnovený dialóg medzi nami a Bohom. Obidve strany, Boh i my, sú v tomto dialógu dôležité. Jeho slovo očakáva našu odpoveď. Po tom, čo sme ho počúvali, ponúkneme mu i poslušnosť?

PONDELOK  Sviatok Obrátenia sv. Pavla, apoštola  Sk 22, 3-16
Naša cesta ku Kristovi možno neprebiehala tak dramaticky. Ale nie je snáď každodenný kresťanský život bojom medzi ľahostajnosťou a horlivosťou? Dokážeme popísať vývoj svojho vzťahu ku Kristovi?

UTOROK  Spomienka sv. Timoteja a Títa, biskupov  2 Tim 1, 1-8
Pavol sa nehanbí dať priechod svojim citom. Môžeme mať radosť, že texty súčasného pápeža sú podobne vrúce a čítavé. Kedyže sme odhalili svoje vnútro listom alebo mailom tým, ktorých nám Boh zveril?

STREDA  Hebr 10, 11-18
Boh na seba berie naše telo, aby nám uľahčil prístup k sebe. Má nás tak rád, že sa chce s nami stotožniť. Svoje telo dal za nás!

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Tomáša Akvinského, kňaza a učiteľa Cirkvi  Hebr 10, 19-25
Neprehliadnuteľná výzva k jednote: „neopúšťajte naše zhromaždenia“. Nezabudnime, že jednota je podložená Ježišovou krvou.

PIATOK  Hebr 10, 32-39
Povzbudenie trpiacich je aj našou úlohou. Môžeme dnes myslieť na tých, ktorí sú pre svoju vieru „verejne tupení a utláčaní“. A ďakovať pritom za dar slobody…

SOBOTA  Hebr 11, 1-2. 8-19
Kiež vo svojej viere nezostaneme stáť, kiež ju viac prehlbujeme! Aj tým, že sa necháme Bohom viesť do situácií, do ktorých sa nám nechce. Keď sa potom spätne obzrieme, uvidíme, že on bol nami.

2. nedeľa v Cezročnom období B

     Ako kresťania nesieme v sebe základnú orientáciu a povolanie k Božiemu detstvu. Myšlienky dnešného Božieho slova nám ponúkajú dôležitý okamih k zastaveniu a prehliadnutiu našej základnej životnej voľby, vykonanej v krste. Každé pravé povolanie nesie v sebe trojaký pohyb: začína pri nezištnej Božej iniciatíve, ktorá nás vytrháva z každodennej všednosti a šedosti života a pozýva k dobrodružstvu viery. V povolaní sa prejavuje odstup od minulosti, zvlášť minulosti spojenej s hriechom. Zanechávam svoju cestu a idem za tebou, Pane. Druhý pohyb vytvára naša odpoveď: hľadať – nachádzať a nasledovať – zostať, to sú dvojice slovies dnešného úryvku Jánovho evanjelia, vystihujúce cestu s Kristom, aby bolo možné vstúpiť do spoločenstva s ním. Náš život je predsa neustálym hľadaním Boha a snahou nasledovať jeho vôľu. Až tretím krokom naše povolanie dosahuje vrchol, v tejto fáze sa stávame novým stvorením, dostávame nové meno. Uvideli sme Krista a spoznali sme, kde býva. V procese povolania nesmieme zabúdať ani na bratskú a sesterskú pomoc. Ondrejova dobrá rada, jednoduché konštatovanie, má pre Petrov život veľkú cenu!

PONDELOK  Mk 2, 18-22
Stále platí: nečudujme sa, že kresťanstvo trhá naše staré, nevhodné nádoby, mechy, do ktorých ho uzatvárame. Je totiž živé a búrlivé.

UTOROK  Mk 2, 23-28
Neškodí aj dnes si uvedomiť, že Ježiš je pánom nad mnohými prejavmi našej zbožnosti, tam, kde sa jedná o obyčajnú zvykovosť, prípadne dokonca o dobrý pocit z nášho výkonu.

STREDA  Mk 3, 1-6
Nepodobáme sa občas tým, ktorí na Ježiša dávali pozor? Nesledujeme Cirkev, pápeža, len aby sme mohli kritizovať?

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Agnesy, panny a mučenice  Mk 3, 7-12
Vonej lodičke môžeme vidieť Cirkev. Je aj našou úlohou pomáhať a vytvárať podmienky, aby Boží Syn mohol aj dnes uzdravovať všetko, čo je neduživé.

PIATOK  Mk 3, 13-19
Aké odlišné povahy k sebe Pán zavolal! Podobne rôzne „typy“ pozýva aj dnes. Je to výzva k znášanlivosti v Cirkvi – veď on je stále uprostred.

SOBOTA  Mk 3, 20-21
Ľudí, zapálených pre Božie kráľovstvo, ktorí sú ochotní zrieknuť sa svojich potrieb, by sme si mali viac vážiť. Alebo ich aspoň nekritizovať…

Nedeľa Krstu Krista Pána B

     Ježiš, Boží Syn, je svojím príchodom na tento náš svet spojený s ľudstvom a s ľudskou všednosťou, je Ježišom z Nazareta. Svoj život spojil s Palestínou, stal sa súčasťou konkrétneho ľudu, pracoval ako tesár, mal svojich príbuzných a zachovával židovské zvyky. V troch dôležitých okamihoch jeho života sa však táto všednosť prelomila a mimoriadnym spôsobom bolo zjavené skryté tajomstvo tohto človeka. Slovo nebeského Otca: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie!“ zaznieva práve dnes, na začiatku jeho verejného pôsobenia, keď bol Jánom pokrstený v rieke Jordán; rovnako zaznie v polovici Ježišovej životnej cesty na hore Premenenia a bude definitívne potvrdené pohanským stotníkom vo chvíli, keď tento Ježiš zomrie na kríži za spásu sveta. „Tento človek bol naozaj Boží Syn!“ (Mk 15, 39). O tom, kým Ježiš skutočne bol a je, nás uistili tiež jeho slová a gestá – znamenia. Pre našu všednosť a prejavy našej ľudskej slabosti je toto uistenie o jeho Božstve veľmi dôležité.

PONDELOK  Hebr 1, 1-6
Boh prehovoril skrze Syna: aby sa priblížil človeku a stotožnil sa s ním, vstupuje do našich vzťahov. Je to výzva, aby sme aj my prežívali plnšie otcovstvo či už k deťom, alebo k zverenému spoločenstvu.

UTOROK  Hebr 2, 5-12
Záchrana všetkých je v Božom pláne. Nepatríme k tým, ktorí by spásu najradšej obmedzovali na hŕstku verných?

STREDA  Hebr 2, 14-18
Láska, s akou sa náš Pán stotožňuje s ľuďmi, nemá obdobu v iných náboženstvách! Máme radosť z tejto blízkosti? Dokážeme ju odovzdať druhým?

ŠTVRTOK  Hebr  3, 7-14
Ak je niekto zaťatý, sám sa vylučuje z Božej lásky. Toto odpadávanie od živého Boha pôsobí bolesť ako ľudskému spoločenstvu, tak tomu, ktorý sa pre lásku sám obetoval.

PIATOK  Hebr 4, 1-5. 11
Večný odpočinok, ktorý tak často vyprosujeme zomrelým, si vlastne pripravujeme sami už tu na zemi: našou vierou, s ktorou putujeme k cieľu…

SOBOTA  Hebr 4, 12-16
Ostrosť, prenikavosť Božieho slova „do kĺbov a špiku“ kiež nie je otupená našou ľahostajnosťou. Veď ani nedostatok lásky ju nemôže zmariť. Jeho Slovo tu proste je!

2. nedeľa po Narodení Pána B

     Narodenie Ježiša nie je len sentimentálna spomienka. Ide o dejinnú udalosť, ktorá zásadne zmenila skutočnosti sveta. Keby tomu tak nebolo, celé kresťanstvo by stratilo zmysel! Boh dáva svojho Syna, aby sa stal človekom. Aký je to veľký Boží čin! Ježiš prijal celú ľudskú realitu od vzniku až po smrť. Aj keď Krista ľudia stretávali na uliciach, pri jedle…, bol to stále ten istý, ktorý vyšiel od Boha. Iste ľudskú prirodzenosť prijal až počatím, ale ide stále o rovnakú osobu. Boh medzi ľuďmi. Boh, ktorý sa nám v Kristovi stal nesmierne blízkym, je takto blízky aj dnes.

PONDELOK  Jn 1, 35-42
Aké čaro osobnosti muselo z Pána vyžarovať! Ako sa druhí cítia medzi nami? Origenes: „Keď chceš niekoho priviesť k Ježišovi, ukáž mu, kde bývaš.“

UTOROK  Jn 1, 43-51
Snažme sa k Pánovi a k jeho Cirkvi pristupovať bez predsudkov. Napokon: čo dobré môže vzísť z nás samých…

STREDA  Slávnosť Zjavenia Pána (Troch kráľov)  Iz 60, 1-6
Zďaleka prichádzajú národy, aj tí, ktorých sme nepozvali. Možno rozhlásia Pánovu chválu lepšie, ako my, zabývaní v kresťanstve.

ŠTVRTOK  1 Jn 3, 22-4,6
Aj dnes je dôležité priznať si, že Ježiš prišiel ako človek v tele. Priznať si Ježišovo človečenstvo nech dá nový impulz našim vzťahom v rodine, spoločnosti i v Cirkvi.

PIATOK  1 Jn 4, 7-10
Boh nás miloval ako prvý. Náš život, všetko, čo konáme, má byť odpoveďou na jeho lásku.

SOBOTA  1 Jn 4, 11-18
Posvätná bázeň, to áno, ale strach nemá mať vo vzťahu k Bohu miesto. Dokonalá láska strach vyháňa!

Nedeľa Svätej rodiny B

     Prvorodenstvo a zvlášť syna malo zásadný význam v živote Izraelitov. Preto je viazané zasvätením Bohu. Nie že by Boh chcel rodičom vziať dieťa, ale rodičia ho zverujú Bohu, aby mu bol naplno k dispozícii. Dieťa nie je majetkom ani matky, ani otca. Je vzácnym darom, o ktorý sa však rodičia majú starať. Na prvorodenom synovi bola obvykle postavená budúcnosť celej rodiny. A tu ide o rodinu celého ľudstva.

PONDELOK  Sviatok Svätých neviniatok, mučeníkov  Mt 2, 13-18
Chlapci z Betlehema nemohli ešte ani hovoriť, a napriek tomu vydali svedectvo o Kristovi. Snažme sa vyvarovať zbytočných slov. A svedčiť svojím životom!

UTOROK  1 Jn 2, 3-11
Tohtoročné vianočné sviatky môžu byť zlomom: kiež sa náš vzťah k Bohu premietne do vzťahu k ľuďom v okolí.

STREDA  1 Jn 2, 12-17
Tento odkaz otcom, mládeži, deťom – zhŕňa všetko, čo sme mohli v uplynulom roku prežiť. Môže to byť inšpirujúcim posolstvom do nového roku!

ŠTVRTOK  Jn 1, 1-18
Božie Slovo, jeho zámer sa stáva telom. Zhmotnenie jeho dobroty, jeho stopu môžeme spoznávať i v druhých ľuďoch. Snažili sme sa o to v uplynulom roku?

PIATOK  Slávnosť Panny Márie Bohorodičky – Nový rok  Lk 2, 16-21
Pastieri zvestujú a rozprávajú. Predsavzatie do nového roku: ani my si nebudeme nechávať radostnú zvesť pre seba!

SOBOTA  Spomienka sv. Bazila Veľkého a Gregora Nazianského, biskupov a učiteľov Cirkvi
Jn 1, 19-28
Ján svedčí o Ježišovi tým, že pozornosť od svojej osoby prevádza na Ježiša. Kiež i my svedčíme o tom, že uprostred nás je ten, ktorého nepoznáme. Nechýba pri našom zvestovaní zmysel pre tajomstvá?

4. adventná nedeľa B

     Narodenie Ježiša je samozrejme spojené s jeho matkou. V texte evanjelia ide o postoj Márie, ktorá prijíma Boží plán so všetkými dôsledkami. Žasneme nad bezprostrednosťou a pokorou tejto dievčiny (mohla mať pätnásť rokov). Ale kľúčová je jediná vec! Anjel jej hovorí: „Milosti plná!“ Boh zahrňuje Máriu zvláštnou milosťou. Bez nej by Mária nemohla svoju úlohu naplniť. Ukazuje sa tu typický „Boží mechanizmus“ povolania. On nás pozýva do svojho plánu. Ak ho prijmeme, dáva nám svoju milosť, aby sme ho mohli uskutočniť, i keď sa môžeme cítiť nedostatočne zdatnými. Je to predovšetkým Božie dielo, do ktorého zahrňuje svojich služobníkov. Preto je zvestovanie Panne Márii vzorom našej odpovede na Božie povolanie.

PONDELOK  Lk 1, 39-45
Stretnutie a jasot nad deťmi, dosiaľ nenarodenými. Radostné vítanie klíčiaceho života. Máme právo sláviť Advent tam, kde je dieťa brané ako príťaž?

UTOROK  Lk 1, 46-56
Máriina služba u Alžbety predznamenáva prípravu Jána Krstiteľa na príchod Ježiša medzi ľud. Skutočná „preevenjelizácia“ službou!

STREDA  Lk 1, 57-66
Zachariášovi sa navrátila reč akonáhle dal meno svojmu dieťaťu. Keď neveríme v Božie zasľúbenia, môžeme hovoriť v Cirkvi akokoľvek, ale druhí nám neporozumejú.

ŠTVRTOK  Lk 1, 67-79
Krásny Zachariášov chvápospev sa zrodil z mlčania. Pochopíme počas vianočných sviatkov význam ticha?

PIATOK  Slávnosť Narodenia Pána  Jn 1, 1-18
Boh sa oznamuje človeku tým najzrozumiteľnejším spôsobom. Slovo, Múdrosť berie na seba našu prirodzenosť! Mnohí ho ani dnes neprijímajú – a práve to sa snažme svojou láskou vynahradiť.

SOBOTA  Sviatok sv. Štefana, prvého mučeníka  Mt 10, 17-22
Nenávisť, ktorú Kristus predpovedal, dosahuje v súčasnosti vrchol v množstvách prenasledovaných kresťanov. Vážime si to, že od nás nevyžaduje najvyššiu obetu? Dokážeme znášať tým ľahšie svoje ťažkosti?

3. adventná nedeľa B

   Podľa Izaiášových slov bude úlohou Mesiáša, ktorého pomazal a poslal Boh, ohlasovať a uskutočňovať celkom neslýchané Božie milosrdenstvo, stojace nad jeho spravodlivosťou. Božie milosrdenstvo nám teda odkrýva jeden podstatný zmysel tohto Adventu: znova objaviť toto milosrdenstvo v dejinách nášho života, stále prítomné a sprevádzajúce nás. Ak ponesieme v sebe živú skúsenosť s milosrdnou Božou láskou, ak bude v nás radostný jasot v Bohu, naša pozornosť a celé naše bytie budú obrátené na toho, ktorý je sám svetlom. Tak pravdivo spoznáme svoje miesto a svoju identitu: „Ja nie som Mesiáš“ a spolu s Jánom budeme ukazovať na toho, ktorý prichádza. Bude to i naše svedectvo pred druhých.

PONDELOK  Spomienka sv. Jána z Kríža, kňaza a učiteľa Cirkvi  Nm 24, 2-7. 15-17d
Vidím ho, ale nie teraz, hľadím na neho, no nie zblízka. V týchto slovách je rozprestrený život každého kresťana, ktorý očakáva Pána.

UTOROK  Sof 3, 1-2. 9-13
Až z veľkej diaľky prinesú dary. Nie je žiadne obmedzenie pre tých, ktorí chcú Pána poznať a nasledovať.

STREDA  Iz 45, 6c-8. 18. 21d-25
Rosa, dážď, otvorenie zeme. Kiež si dokážeme vážiť krás prírody a byť vnímavý na to, čo nám cez ne Boh hovorí. Kiež dokážeme prelomiť bariéry svojho egocentrizmu.

ŠTVRTOK  Gn 49, 1-2. 8-10
Koľko trápenia by si ľudstvo ušetrilo, keby platilo: „Národy ho budú poslúchať.“ Ako sme na tom my so svojím vzťahom k prichádzajúcemu Vládcovi?

PIATOK  Mt 1, 18-24
Tým, že Jozef prijal svoju manželku v požehnanom stave k sebe, riskoval svoju povesť a bol pripravený na reči okolia. I náš Pán vstupuje do našej spoločnosti mnohokrát „neregulérne“. Snáď tým nie sme prekvapení.

SOBOTA  Sdc 13, 2-7. 24-25a
S príchodom dieťaťa ukazuje Boh svoju silu a moc. Môže nás zaraziť, že počet detí vo „vyspelých krajinách“ klesá…. Božia prítopmnosť sa neznáša s ľudským sebectvom!

2. adventná nedeľa B

     Prichádza! Nevieme presne kedy, kam, ako. Vieme iba, že nový kráľ prichádza a prináša vyslobodenie. Koľkokrát čakali ľudia na nového kráľa (riaditeľa, predsedu, prezidenta…) s nádejou, že práve on ich zachráni. Mnohokrát prišlo sklamanie, pretože ľudia sú limitovaní svojimi schopnosťami, mnohí dokonca poškodili i zverené hodnoty. Tak možno očakávame príchod Ježiša skepticky, bez očakávania. A predsa vieme, že zomrel za nás, vydal úplne všetko! Dnes sa môžeme s dôverou oprieť o Božiu moc a očakávať skutočného záchrancu, Kráľa prinášajúceho do nášho, do môjho sveta.

PONDELOK  Spomienka sv. Ambróza, biskupa a učiteľa Cirkvi  Lk 5, 17-26
Nechýba nám vynaliezavosť a ochota rozobrať hoci i strechu, ktorá nám zakrýva Ježišovu uzdravujúcu moc?

UTOROK  Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie  Gn 3, 9-15. 20
Mária urobila koniec tomuto nepriateľstvu. Už vo chvíli, kedy bola počatá, začalo „svitať“ na lepšie časy. Rozjímajme o tom pri pohľade na adventné zore.

STREDA  Mt 11, 28-30
Jarmo a bremeno nášho Pastiera netlačí a neťaží. To my sami si občas „nakladáme“ – i svojimi hriechmi…

ŠTVRTOK  Mt 11, 11-15
Ján Krstiteľ uzatvára starú dobu a otvára novú. Sám náš Pán oceňuje jeho dejinnú úlohu. Nesnažíme sa o „zakonzervovanie“ toho, čo vyhovuje nám, ale druhých neoslovuje?

PIATOK  Mt 11, 16-19
Syn človeka, dokonalý človek, dokonalý Boh – nech je naším meradlom. My totiž dokážeme kritizovať a hodnotiť predstaviteľov Cirkvi tak, že málokto obstojí…

SOBOTA  Mt 17, 10-13
Umlčovanie nepohodlných hlásateľov pravdy pokračuje do našich dní. Spomeňme si na tábory nútených prác, na väznených pre Ježišovo meno. S vďačnosťou a úctou sa zamyslime nad ich nekonečným adventom.

1. adventná nedeľa B

     Advent je časom očakávania, i keď v súčasnej atmosfére ide o náročnú a neľahkú dobu. Vianoce, na ktoré sa máme pripraviť, nie sú v prvom rade sviatky hojnosti, ale sviatky príchodu Božieho Syna do ľudskej biedy a beznádeje, Svetla vstupujúceho do temnôt. Advent je dobou „prichádzania“ Pána, časom zvláštnej milosti. Rozhodnime sa tento rok ponúknuť Bohu svoj priestor a čas, aby mohol naplno vstúpiť do nášho života.

PONDELOK  Sviatok sv. Ondreja, apoštola  Mt 4, 18-22
Ondrej so svojím rodným bratom Petrom nás učí tímovej práci, kolegialite. Nech nemá v našom pôsobení priestor závisť a žiarlivosť na úspechy iných…

UTOROK  Iz 11, 1-10
Pánov Duch spôsobí, že všetko je navzdor nášmu očakávaniu inak – mierumilovné, pokojné, príťažlivé tak, že i „pohania“ ho budú hľadať. Taká je evanjelizácia – možno na rozdiel od nášho hlásania…

STREDA  Iz 25, 6-10a
Boh, ktorý pozýva na hostinu, utiera slzy a povzbudzuje. Je však možné túžiť po ňom, keď sme obklopení prebytkom?

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Františka Xaverského, kňaza  Iz 26, 1-6
Práve tí chudobní a úbohí podľa Izaiáša raz pokoria neprístupné mesto. A takým má patriť Cirkev, ak nechce byť sama pokorená!

PIATOK  Iz 29, 17-24
Blúdiaci duchom spoznajú múdrosť… Kedy? Prečo k tomu ešte nedošlo? I týmto smerom sa môže uberať naša adventná radosť a túžba.

SOBOTA  Iz 30, 19-21. 23-26
Boh sprevádza, lieči, učí. Nie je však v predstavách mnohých ako utláčateľ, mravokárca a obmedzujúca sila? Nepotrebujeme i my zmeniť falošné predstavy o Bohu?

Nedeľa Krista Kráľa A

     Dnešná liturgia akoby zhŕňala obsah našej viery a nášho snaženia a všetko zameriava na Krista a na okamih zmŕtvychvstania, oslávenia. Podľa slov sv. Pavla v jeho prvom liste Korinťanom bude v zmŕtychvstaní, alebo ako on hovorí v povolaní k životu, určitý poriadok: po Kristovi vstanú i všetci ostatní – mučeník vstane k životu ako  mučeník, učiteľ ko učiteľ, matka alebo otec, osoba zasvätená Bohu – každý bude oslávený natoľko, nakoľko bol a zostal verný Bohu, nakoľko sa stal podobným Kristovi. Milosť, ktorú sme všetci dostali, je v nás zárodkom oslávenia, láska, ktorú sme sa snažili alebo nesnažili žiť, sa stane meradlom našej večnej blaženosti. Na jednej strane tak v Ezechielovom proroctve čítame o iniciatíve Boha, hľadajúceho svoje stádo a starajúceho sa oň, o jeho príkladnej neustálej snahe zameranej na naše dobro, a na druhej strane počujeme v Matúšovom evanjeliu, že pred Kristom-sudcom budú zreteľne prítomné skutky našej medziľudskej lásky alebo nelásky, ktoré budú hodnotené ako výraz nášho vzťahu k samému Kristovi. Veď všetko je zamerané na neho.

PONDELOK  Zjv 14, 1-3. 4b-5
Jánovo videnie nás na konci cirkevného roku presviedča symbolickým číslom plnosti o celkom reálnej účasti na Božej sláve!

UTOROK  Spomienka sv. Ondreja Dung-Laka, kňaza a spoločníkov, mučeníkov  Zjv 14, 14-20
Žatva zrelého obilia a naliateho, šťavnatého hrozna. Boh nechce nič polovičaté, nezrelé. I nám dopriava čas, aby sme dozreli na jeho žatvu.

STREDA  Zjv 15, 1-4
Ján v tomto znamení oslavuje prechod, paschu. Starozákonný motív vyslobodenia, záchrany a víťazstva kiež je nádejou vo chvíľach utrpenia.

ŠTVRTOK  Zjv 18, 1-2. 21-23; 19, 1-3. 9a
Konečné zničenie všetkého, čo sa stavia do cesty, je drámou, ktorá bude dovŕšená na konci vekov. Zničenie pyšného zla bude definitívne. A to má povzbudiť!

PIATOK  Zjv 20, 1-4. 11 – 21, 2
Nový Jeruzalem, nová Cirkev. Vystavaný nie naším „budovaním“, ale zostupujúci od Boha. Naša snaha sama o sebe nestačí.

SOBOTA  Zjv 22, 1-7
Jeho rieka zavlažuje všetko, čo je vyprahnuté. Popísaná harmónia nech je povzbudením pre chvíle, kedy trpíme suchom, pre chvíle nepokoja. Hľa, prídem čoskoro…

33. nedeľa v Cezročnom období A

     Túžba poznať čo najpresnejšie dátum konečného Pánovho príchodu, a tým i konca sveta alebo chvíle našej smrti, je človeku vlastný. Každý, hoci chceme byť nesmrteľný a domnievame sa, že nás sa to netýka, si také otázky predsa len kladie. Zostanú nezodpovedané nie preto, že by sa chcel Boh s nami zahrávať a napínať nás, ale preto, že by  sme túto znalosť ľudsky nezniesli.

PONDELOK  Lk 18, 35-43
Náš Pán i dnes vracia zrak. Je potrebné si priznať, že v mnohých prípadoch sme nevidomí. Kiež máme ochotu vidieť, kiež ideme od tejto chvíle za ním!

UTOROK  Spomienka sv. Alžbety Uhorskej, rehoľníčky  Lk 19, 1-10
Ježiš i dnes hľadá a zachraňuje, čo zahynulo. Je to jeho vlastnosť. To iba my sme limitovaní svojimi pohľadmi a falošnými predstavami o Bohu.

STREDA  Lk 19, 11-28
Nemáme niekedy snahu Ježišovu zvesť pred druhými opatrne skrývať, zakopávať? V tom prípade sa nikdy nerozmnoží…

ŠTVRTOK  Lk 19, 41-44
Ježišov ľudský súcit môže pohnúť naším tvrdým srdcom, našou ľahostajnosťou a presýtenosťou. Kiež by náš národ spoznal, čo slúži k pravému pokoju.

PIATOK Sviatok Výročia posviacky katedrálneho chrámu – baziliky sv. Emeráma v Nitre
Lk 19, 45-48
Ježiš každý deň učí v chráme, ktorý si predtým „vyčistil“. Nemáme i my odložiť všetko, čo nám bráni, aby sme ho mohli plnšie a pravdivejšie počúvať?

SOBOTA  Spomienka Obetovania Panny Márie  Lk 20, 27-40
Vykonštruovaný prípad, ktorým chceli Ježiša nachytať. Nazaoberáme sa i my niekedy „mŕtvymi otázkami“, ktoré zatieňujú pohľad na „Boha živých?“

32. nedeľa v Cezročnom období A

     V závere svojho verejného vystúpenia hovorí Ježiš o udalostiach spojených s koncom života a koncom celého sveta. Nejde však o opis, čo všetko nastane. Cieľom bolo vyburcovanie poslucháčov, aby nezostali ľahostajní, aby nežili len z hodiny na hodinu bez toho, aby si domýšľali, čo sa bude diať potom. Ako deti, ktoré si vyšli na výlet a hneď na nádraží minuli všetky zverené peniaze. Vôbec im nenapadlo, že bude potrebné vrátiť sa domov a že na výlete môžu zažiť veľa pekného, pokiaľ budú mať na vstupné… I my môžeme niekedy prežívať podobný okamih, v ktorom sme zaskočení príchodom smrti niekoho blízkeho. Nečakali sme to. Cieľom Kristových slov ale nie je vyvolanie strachu. Naopak, povzbudenie k životu, k odvahe pozrieť sa za horizont nášho bežného života. Ale za ním nie je koniec!

PONDELOK  Sviatok Výročia posviacky Lateránskej baziliky  Jn 2, 13-22
Môžeme premýšľať: kvôli čomu by dnes Pán uplietol bič a čo by vyšľahal? Možno i my dávame niekomu zlý príklad.

UTOROK  Spomienka sv. Leva Veľkého, pápeža a učiteľa Cirkvi  Lk 17, 7-10
Najvyššie vyznamenanie a výsada, že vôbec môžeme slúžiť Všemohúcemu, ktorý by sa celkom dobre bez nás „zaobišiel“. Postoj, kedy očakávame od Boha odmenu za dobré konanie, je zrejme nesprávny…

STREDA  Spomienka sv. Martina z Tours, biskupa  Lk 17, 11-19
Chceme byť tým desiatym, ktorý sa vrátil, aby poďakoval? Naše modlitby by mali byť viac ďakovné, než prosebné.

ŠTVROK  Spomienka sv. Jozafáta, biskupa a mučeníka  Lk 17, 20-25
Ak je Božie kráľovstvo už medzi nami, ako hovorí náš Pán, mali by sme sa viac snažiť, aby sme boli jeho „disciplinovanými obyvateľmi“.

PIATOK  Lk 17, 26-37
Nie sme snáď vo svete príliš zabývaní? Pozor, aby nám rýchly príchod Pána neprekážal. Mali by sme vedieť, čo máme opustiť…

SOBOTA  Lk 18, 1-8
Áno, s vierou, že sa nás Pán zastane,  môžeme sa odvážiť konať veľké veci! Ale: zastaneme sa ho, keď to bude (trebárs pred okolím) pre nás nepríjemné?

Slávnosť všetkých svätých A

     Skutočný zmysel a cieľ nášho života je blízkosť Bohu a radosť z neho. Boh je tak úžasný, krásny a nepostihnuteľne veľký… To dnes slávime! Ale tento deň tiež pripomína katolícku tradíciu, ktorá hovorí o bezprostrednom súde každého človeka po smrti, teda o tom, že každý človek po smrti prichádza k osobnému súdu a podľa toho spočinie pred Bohom alebo sa od neho odvráti naveky. Svätí sú tí, ktorí žijú v spoločenstve Boha, prežívajú jeho slávu, plnosť, radosť z blízkosti Pána života a lásky. Svätí nemusia byť iba tí najvýkonnejší z ľudí, ale každý, kto Bohu ponúkol svoj život a žije v súlade s Božím pohľadom na svet.

PONDELOK  Spomienka na všetkých verných zosnulých  2 Mach 12, 43-46
Viera vo vzkriesenie ľudského tela – teda celého človeka – je v tejto knike z 2. storočia pred Kristom jasne vyjadrená. Nás má navyše myšlienka na Kristovo vzkriesenie naplniť nádejou na stretnutie s tými, ktorým už teraz môžeme pomáhať modlitbou.

UTOROK  Flp 2, 5-11
Zriekol sa sám seba, uponížil sa, stal sa služobníkom. Do akej miery ho nasledujeme? Do akej miery ho nasleduje Cirkev? Neodvolávame sa na tieto slová iba vtedy, keď nám nezostáva nič iné?

STREDA  Spomienka sv. Karola Borromejského, biskupa  Flp 2, 12-18
V roku Božieho slova sa rozhodnime pevne pridŕžať „slova života“. I preto, aby sa tí, ktorí nás sprevádzali vo viere, nemuseli hanbiť, že bežali nadarmo!

ŠTVRTOK  Flp 3, 3-8a
Pred Kristom strácajú hodnotu vonkajšie spoločenské znaky. Poznáme dátum svätého krstu, od ktoého sa odvíja omnoho väčšia dôstojnosť, než akú prinášajú tituly, postavenie, zásluhy?

PIATOK  Flp 3, 17-4,1
V dobe nadbytku aktuálne varovanie: nie je naším bohom brucho? Bude i naše telo schopné oslávenia? Nezabúdame na svoju pravú vlasť v nebi?

SOBOTA  Flp 4, 10-19
Pavol je vďačný za hmotnú pomoc, ktorú mu Filipania poslali do väzenia. Dokáže však žiť v nedostatku i v nadbytku. Návod i pre nás, ako si vážiť iné bohatstvo…

30. nedeľa v Cezročnom období A

     Kresťanstvo má pomyselné dva kódexy. Prvým je zhrnutie vyznania viery, ktoré vyjadruje obsah toho, v čo veríme. Súhrn vyznania viery nájdeme napríklad v katechizme… Popri tom má svoj kódex ľudské konanie, teda to, čo by človek mal či nmal robiť, ak chce žiť v súlade s Bohom. Ak sa pozeráme na to očami Biblie, potom obidva kódexy rástli postupne, ako ľudia viac a viac spoznávali Božie konanie. Kresťania vyznávajú, že toto zjavovanie Božích právd o viere a vzťahu človeka s Bohom vyvrcholilo v Krtistovi. Dnešné evanjelium predstavuje Ježišovo zhrnutie tejto storočia rastúcej tradície kódexu konania. Neobsahuje iba vzťah k človeku! Prvý je vzťah k Bohu. Začína slovami o láske: „Miluj!“ A to je výzva, teda vôbec nie všeobecné konštatovanie, čo by sa malo, ale pokyn predpokladajúci skutky.

PONDELOK  Lk 13, 10-17
Ježiš búra konvencie: rozpráva sa so ženou, dotýka sa jej. Predstavený sanagógy to nesie ťažko. Ako reagujeme my na Božie znamenia, ktoré sa nezhodujú s našimi predstavami? Nežiarlime?

UTOROK  Lk 13, 18-21
Stačí nepatrné množstvo a Božie kráľovstvo sa šíri. Nemáme malú vieru v Pánovo slovo, keď zaznamenávame klesajúci počet jeho nasledovníkov v našej krajine?

STREDA  Sviatok sv. Šimona a Júdu, apoštolov  Lk 6, 12-19
Náš Pán si vyvolil svojich Dvanástich po noci, ktorú strávil v modlitbe. Dokážeme s Ježišom bdieť a modliť sa za nástupcov apoštolov ustanovených v našej krajine?

ŠTVRTOK  Lk 13, 31-35
„Požehnaý, ktorý prichádza v Pánovom mene.“ I dnes sa objavuje tam, kde by sme ho neočakávali. Stotožnený s utečencami, týranými deťmi. I dnes ho nechceme prijať v tejto podobe.

PIATOK  Lk 14, 1-6
Z Ježišovej prítomnosti nemali radosť, ale „dávali si na neho pozor“. Kiež takí nikdy nie sme! Ani vo vzťahu k Cirkvi…

SOBOTA  Lk 14, 1. 7-11
Láska k Pánovi nech spočíva v radosti z jeho prítomnosti. Ani nemusíme lipnúť na najbližšom mieste pri ňom. Model pre uspokojivé vzťahy v Cirkvi!

29. nedeľa v Cezročnom období A

     Kristova odpoveď v dnešnom evanjeliu, daná všetkým dotieravým farizejom, je celkom konkrétnym napomenutím, určeným pre dve podstatné oblasto nášho života. Z jednej strany Pán chváli odvod daní ako čisto ľudskú, občiansku a tým i morálnu povinnosť a jeho dôrazné doporučenie je trvalou výčitkou všetkým tým, ktorí sa radujú, kedykoľvek sa im podarilo v tomto ohľade štát podviesť a okradnúť… Pod výrazom peňazí je Ježišom uznané oprávnenie celého občianskeho i spoločenského usporiadania spoločnosti. Z druhej strany Pán potvrdzuje samostatnosť a nezávislosť duchovného rozmeru života a všeobecnejšie tak oblasť ľudskej dôstojnosti, ktorá nemôže byť potláčaná žiadnym politickým systémom. Bezvýhradné odovzdanie sa Bohu vo svedomí nepripúšťa žiadne konkurenčné varianty. Boh je jediný! Kristovi teda ide o živú vieru každého človeka, praktizovanou v spoločnosti, v ktorej poctivo žije.

PONDELOK  Lk 12, 13-21
Nie je snáď naša civilizácia postavená na špekulácii s majetkom? Chamtivosť a zhromažďovanie sú i dnes nebezpečné pre vzťah k Bohu i k druhým.

UTOROK  Lk 12, 35-38
Dokážeme si predstaviť Boha, ktorý „slúži“? Asi by sme mali svoje predstavy skorigovať: zďaleka nezáleží iba na našej aktivite, ale na tom, aký priestor ponecháme Božiemu pôsobeniu…

STREDA  Lk 12, 39-48
Keď si uvedomíme, čo všetko máme od Pána, musí to viesť k povzbudeniu v službe. Určite nie pre strach z rán palicou, ale práve kvôli všetkému tomu, čo nám dáva!

ŠTVRTOK  Lk 12, 49-53
Oheň, rozdelenie. Rôznosť a neporozumenie medzi ľuďmi – práve iba kvôli postojom k Ježišovi – sú tu ním samým ospravedlnené. K Ježišovmu nasledovaniu asi nepatrí „pohoda“ za každú cenu.

PIATOK  Lk 12, 54-59
Ježišova výčitka: „Ako to, že terajší čas posúdiť neviete?“, bude určená i nám, pokiaľ sa nezmeníme a uviazneme vo svojom zakonzervovanom chápaní viery. Náš Pán i tu nabáda k pochopeniu procesu dejinnosti, k inkulturácii evanjelia.

SOBOTA  Lk 13, 1-9
Ježiš tu búra povrchné predstavy o bezprostredne trestajúcom Bohu. Záchrana záleží totiž na nás. Dopriava nám na to dosť času.

28. nedeľa v Cezročnom období A

     Mnohí kresťania sa pri dnešnom úryvku evanjelia zarazia nad žobrákom, ktorý bol vyhnaný. Či taký chudák mohol mať svadobné šaty? Hovorí sa tu o svadbe, o radosti, o pozvaní obrovského množstva ľudí, ktorí by sa v bežnej situácii na takú hostinu vôbec nedostali. Ale Pán ich pozval, sú tam, môžu sa radovať. Do svojho kráľovstva pozval všetkých, bez rozdielu ich stavu, národnosti, bohatsva či schopností. Tento úryvok však predstavuje dve voľne spojené podobenstvá. V druhom Ježiš pripomína, že spočinúť v Božej blízkosti nie je sranda, i keď bol človek pozvaný. Kto tu obstojí? Každý, kto pochopí, že vstupuje do blízkosti Pána pánov, na kráľovskú svadbu. Šaty nie sú dané možnosťami hosťa, ale stavom srca. Nečisté, prázdne, márne srdce nemôže obstáť.

PONDELOK  Gal 4, 22-24. 26-27. 31-5, 1
Kristus je i pre nás dnes darcom slobody. K pravej slobode nám pomáha iba on. Chceme sa vyvarovať všetkého, čo nás o túto slobodu okráda?

UTOROK  Gal 5, 1-6
Viera, ktorá sa prejavuje láskou, nie je žiadnou ideológiou. Nekladieme dnes podobné podmienky – „obrezaný/neobrezaný“ – a nespôsobujeme rozdelenie?

STREDA  Gal 5, 18-25
Pomaly si prečítajme deväť vlastností ovocia Ducha Svätého. Môžeme sa radovať z toho, že toto ovocie získavame a rozdávame ďalej?

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Terézie od Ježiša, panny a učiteľky Cirkvi  Ef 1, 1-10
Na začiatku listu je jeden z najkrajších kresťanských hymnov, používaných pri bohoslužbe. Kedykoľvek sa doňho započúvame alebo si ho prečítame, prežívajme radosť zo svojej viery a z toho, že patríme do Pánovej Cirkvi!

PIATOK  Ef 1, 11-14
Prežívame záväzný pocit, ale i pocit úľavy, keď si uvedomíme, že sme Božím majetkom! Práve preto, že mu patríme, môžeme mu slúžiť, ako to od nás očakáva.

SOBOTA  Spomienka sv. Ignáca Antiochijského, biskupa a mučeníka  Ef 1, 15-23
Na základe daru múdro chápať veci a odhaľovať ich zmysel sa snažme mať zodpovednosť za Pánovu Cirkev. Ona je predsa jeho telom a plnosťou!

27. nedeľa v Cezročnom období A

     Prorok Izaiáš vyjadril úžasným spôsobom, slovnou hračkou hebrejského originálu, veľké sklamanie Boha: On čakal na právo (mišpat) – a hľa, bezprávie (mispah), na spravodlivosť (sedaqah) – a hľa, kvílenie (seáqah)(Iz 5, 7). Nespravodlivosť je zápornou odpoveďou, ktorú človek stavia proti nádeji a dôvere, ktorú do neho vkladá Boh. Sklamanie Boha je potom vystupňované v dnešnom podobenstve Matúšovho evanjelia: odmietnutie Boha je úplné a dostane dokonca rozmer odstránenia Syna. Božia nádej, trebárs sklamaná, však nikdy neumiera! Vinica je zverená novému ľudu, nám. Nežime však v ilúzii a nenárokujme si právo na spásu. Tá vždy zostane darom, ktorý sa šíri so vzrastajúcim dialógom lásky, nepoznajúc slovné hračky, ale úprimnosť, otvorenosť, ochotu a pozitívnu odpoveď vzhľadom k Božej nádeji.

PONDELOK  Lk 10, 25-37
Prsdstavitelia chrámového kultu v tomto podobenstve neobstáli. Dokážeme si priznať, že tí, u ktorých by sme to neočakávali, môžu byť v nasledovaní Krista dokonalejší?

UTOROK  Lk 10, 38-42
Do protikladu Ježiš nestavia službu a modlitbu, ale zdôrazňuje krásu zotrvávania s ním, ktorá je možná v tých najobyčajnejších úkonoch…

STREDA  Spomienka Ružencovej Panny Márie  Lk 11, 1-4
Túžba učeníkov dosiahla naplnenie: i my máme podiel na dôvernom vzťahu k Ježišovmu „oteckovi“. Snažme sa tieto prosby neprednášať bezmyšlienkovito!

ŠTVRTOK  Lk 11, 5-13
Po Ježišovom povzbudení si musíme uvedomiť rozdiel medzi modlitbou nesplnenou a nevypočutou. Často dostávame od Boha v jeho veľkorysosti iné veci a niekedy i v iný čas…

PIATOK  Lk 11, 15-26
Svoju prázdnotu máme poskytnúť Ježišovi, aby ju vyplnil. Pokiaľ nie, uhniezdi sa tam všeličo… Platí to zvlášť dnes, v dobe zahltenej „komunikačnými technológiami“. Často si môžeme zaplniť srdce odpadom.

SOBOTA  Lk 11, 27-28
Zakaždým, keď počujeme Božie slovo a snažíme sa ho zachovávať, sme zvláštnym spôsobom spojení príbuzenstvom s Máriou, Ježišovou matkou.

26. nedeľa v Cezročnom období A

     Je zaujímavé počuť Ježišovo podobenstvo v bežných okolnostiach nášho všedného života a porovnávať, nakoľko sa tiež stávame ľuďmi, ktorí niečo iné hovoria a inak konajú. Avšak iný význam nadobúda rovnaká pasáž v kontexte vyhrotenej situácie tesne pred veľkonočnými sviatkami a zatknutím Ježiša veľkňazmi. Tu už nie je čas na úvahy a výzvy. Sú to posledné chvíle Kristovho života a posledné možnosti pre veľkňazov, aby porozumeli. Ale i my sa môžeme pýtať, nakoľko je naše kresťanstvo odpoveďou na Ježišove slová a nakoľko iba formalizovaným rituálom. Ježiš nevyčíta nikomu, kto hľadá pravdu, vieru, nasmerovanie života, i keď pritom blúdi. Veď predošlé miesta evanjelia svedčia o jeho snahe otvoriť oči tým, ktorí túžia vidieť. Reč je o neochote niečo meniť. Práve obsah slova „chcem“ je najdôležitejším výrazom dnešného evanjelia. Skutočné „chcem“ znamená konať.

PONDELOK  Lk 9, 46-50
Veľkosť človeka spočíva v tom, aký „veľký“ je v ňom Boh. Uvedomujeme si túto Ježišovu túžbu byť v každom okamihu s nami a tak mu dať možnosť prejaviť sa v našom živote?

UTOROK  Sviatok sv. Michala, Gabriela a Rafaela, archanjelov  Jn 1, 47-51
Anjeli – Boží poslovia – zostupujú i dnes na Ježišovu Cirkev. Skúsme byť k ich pôsobeniu viac vnímaví! Na rozdiel od našej meravosti pôsobia v rozhodujúcich chvíľach. Nebráňme sa im!

STREDA  Spomienka sv. Hieronyma, kňaza a učiteľa Cirkvi  Lk 9, 57-62
Výzva k ponechaniu „mŕtvych mŕtvym“ sa nevzťahuje na posledné rozlúčenie, ale skôr k odvahe opustiť tie formy kresťanstva, ktoré sú snáď prežité, a zrieknuť sa toho, čo už nie je nosné.

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša (z Lisieux), panny a učiteľky Cirkvi  Lk 10, 1-12
Pokoj, ktorý šírime okolo seba, sa v prípade odmietnutia druhými nestratí: vráti sa tajomným spôsobom k nám, do nášho vnútra.

PIATOK  Spomienka Svätých anjelov strážcov  Ex 23, 20-23a
Prísľub, ktorý nám môže dodať odvahu: vždy máme za chrbtom niekoho, kto to s nami myslí dobre!

SOBOTA  Lk 10, 17-24
Radostný návrat sedemdesiatich dvoch učeníkov budí obdiv a trochu závisti… Nie je naše pôsobenie občas bez radosti preto, že sme opustili jadrnosť Ježišovej zvesti?

25. nedeľa v Cezročnom období A

     Možno sa tešíme, keď Boh začne súdiť a všetkým zločincom udelí prísne tresty. Ježišovo podobenstvo o robotníkoch vo vinici však mieri na inú rovinu súdu. Boh túži dať plnosť, a to každému. Jeho súd zahŕňa i to, čo často nevidíme a nie sme schopní odhadnúť, vidí hlboko do srdca ľudí. Vidí tiež okolnosti života. Je pripravený rozdávať tak, aby každý dosiahol plnosť. Budeme ochotní prijať Božiu dobrotu tak silno rezonujúcu v slovách pána vinice: „Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe?“

PONDELOK  Sviatok sv. Matúša, apoštola a evanjelistu  Mt 9, 9-13
Nekritizovali by sme dnes Ježiša, že sa unáhlil a pozval colníka? Kritériá výberu apoštolov sme dnes zdokonalili. Nezabudli sme však, že Ježiš je ten, ktorý povoláva?

UTOROK  Spomienka sv. Emeráma, biskupa a mučeníka, hlavného patróna katedrálneho chrámu, baziliky v Nitre
Prís 21, 1-6. 10-13
Čo veta, to poklad. Pokojne ako heslo do pamätníka našim deťom, vnúčatám. I pre nás v túto chvíľu: nie je v poslednej vete vyjadrená naša arogancia a ľahostajnosť voči „tretiemu svetu“?

STREDA  Spomienka sv. Pia z Pietrelciny, kňaza  Prís 30, 5-9
Skutočne, z nadbytku sa môžeme stať Bohu nevernými a zabudnúť naňho. Pravá múdrosť je v tom, že si uvedomíme: k životu stačí iba to nutné…

ŠTVRTOK  Kaz 1, 2-11
V tom, že poznáme svoje obmedzenia, spočíva naša veľkosť a výnimočnosť. Úvodné slová nemajú viesť k rezignácii, ale byť hnacou silou k hľadaniu a presadzovaniu skutočných hodnôt!

PIATOK  Kaz 3, 1-11
Čas je po Božej milosti najväčší dar! Skúsme prijať chvíle ťažké i radostné. Dokážeme využívať čas?

SOBOTA  Kaz 11, 9-12, 8
Múdrosť, ktorá sprevádza život človeka. Môžeme ďakovať za roky, ktoré sú radostné, ale i za ťažké roky. Prijímame život ako cestu k Bohu?

24. nedeľa v Cezročnom období A

     Niekedy zažijeme nejakú nepríjemnosť a veľkoryso prehliadneme zlyhanie druhého. Sú ale chvíle, kedy nám ublíži niekto, ktorého konanie zabolí veľmi hlboko, zvlášť keď sú to naši blízki. Podobenstvo z evanjelia je nadsadené, extrémne. Ježiš ale vie,  prečo takým expresívnym prirovnaním opisuje odpustenie. Je naša bolesť porovnateľná s tým, čo prežíva Stvoriteľ voči nám, keď vidí naše správanie? A predsa odpúšťa! Odpustenie nie je ľahké, ale je dôležitým prvkom v udržiavaní medziľudských vzťahov. Určite sú ľudia, ktorí zneužívajú milosrdenstvo druhých. S tými je potrebné jednať prísne. Avšak odpustenie je kľúčom k životu s druhými a k ceste do Božieho kráľovstva. Preto je súčasťou modlitby Pána i základom kresťanskej askézy.

PONDELOK  Sviatok Povýšenia svätého Kríža  Jn 3, 13-17
Nikodém možno Ježiša úplne nepochopil. Ale nevzpiera sa niečo i v nás, keď si uvedomíme, že každému víťazstvu predchádza utrpenie?

UTOROK  Slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska  Jn 19, 25-27
Mária je od tej chvíle aj našou matkou a je s nami v našich ťažkostiach! Spolu s najmladším apoštolom stojí v blízkosti krížov našej Cirkvi.

STREDA  Spomienka sv. Kornélia, pápeža, a sv. Cypriána, biskupa, mučeníkov  Lk 7, 31-35
Skutočne, ani dnes sa ľuďom nezavďačíte. Jedného kňaza kritizujú, že je príliš upätý, ďalší sa zase môže zdať príliš „svetský“. I dnes by sa náš Pán stretol s odsudzovaním.

ŠTVRTOK  Lk 7, 36-50
Čím viac sme si vedomí svojich dlhov voči Bohu, tým viac lásky od neho pociťujeme. A Ježišovu priazeň chceme želať i druhým, nežiarliť ako farizej na hostine…

PIATOK  Lk 8, 1-3
Ježišova novosť spočívala v tom, že neváhal obklopiť sa tými, na ktorých as spoločnosť pozerala zvrchu. Možnože keby sme bližšie poznali ženy, ktoré sprevádzali Pána, boli by sme zaskočení.

SOBOTA  Lk 8, 4-15
Prežívame rok Božieho slova. Chceme sa častejšie zastaviť nad Božím slovom? Ak máme trpezlivosť, padne do dobrej pôdy a určite bude prinášať úžitok!

23. nedeľa v Cezročnom období A

     Ježišova reč o živote v spoločenstve zahŕňa i pozoruhodnú stať o zlyhaní či priamo o niekom, kto nám ublížil, zranil nás. Správny postup je skutočne náročný, vyžaduje statočnosť a odvahu. V Kristovej odpovedi nie je ani náznak ohovárania za chrbtom alebo snáď vymýšľanie pomsty voči vinníkovi. „Choď a povedz mu to priamo do očí!“, môžeme parafrázovať slová evanjelia. Bez okázalosti, bez triumfalizmu. Prijať kritiku je niekedy veľmi ťažké, a preto nemáme útočiť, vyhrážať sa. Vinník sa potom ľahko stiahne do obranného postoja a namiesto pokánia nastúpi len zaťatosť. Zázrak uznania viny však nie je víťazstvom poškodenej strany, ale spoločnou radosťou oboch! V tom je krása milosrdenstva.

PONDELOK  Spomienka sv. Marka Križina, Melichara Grodzieckeho a Štefana Pongrácza, kňazov a mučeníkov
1 Kor 5, 1-8
Život v úprimnosti a podľa pravdy predpokladá, že sme schopní svoj smer stále korigovať a v pokore sa blížiť k ideálu. Kiež naše kresťanstvo nie je uzavretou ideológiou.

UTOROK  Sviatok Narodenia Panny Márie  Mt 1, 1-16. 18-23
Jozefova odvaha a láska k Márii vytvorila zázemie pre prijatie Božieho Syna do ľudskej rodiny. Boh k nám vstupuje i dnes cez vzťahy.

STREDA  1 Kor 7, 25-31
Pavol spolu s vtedajšou všeobecnou mienkou očakáva skorý Pánov príchod. Práve preto radí: nerozptyľovať sa hľadaním manželky, nemeniť svoj životný stav.

ŠTVRTOK  1 Kor 8, 1b-7. 10-13
Pavol nabáda k ohľaduplnosti voči tým, ktorých viera nedosahuje jeho poznanie. Možno i my by sme mali korigovať svoj náboženský postoj a jeho prejavy s ohľadom na druhých…

PIATOK  1 Kor 9, 16-19. 22b-27
Prirovnanie k športovej disciplíne nás môže povzbudiť v našom snažení. S tým rozdielom, že si uvedomíme, že na stupňoch víťazov nebude nikto z nás sám; bude na nich viac miesta pre druhých. Nebude nám to vadiť?

SOBOTA  Ľubovoľná spomienka Najsvätejšieho mena Panny Márie  1 Kor 10, 14-22
Eucharisitcká hostina je obrazom jednoty Cirkvi. Uvedomujeme si to pri výsadách obradov, ktoré neprispievajú k jednote?

22. nedeľa v Cezročnom období A

     Čo znamená mať na mysli veci „Božie“ alebo len „ľudské“? Učeníci vidia udalosti ako obyčajní ľudia, Ježiš vníma svet Božím pohľadom, v ktorom sa prehry, neuznanie, dokonca i utrpenie a smrť môžu stať víťazstvom. Božie zámery a cesty sú iné v porovnaní s ľudskými predstavami. Medzi kresťanmi sa niekedy objavuje pokušenie „evanjelia prosperity“, ktoré veľmi jednoducho predpokladá, že kto žije zbožne, ten žije v bohatstve a sláve. A pokiaľ to tak nie je, potom je dotyčný človek málo zbožný alebo sa málo snaží… Ježiš nič takéto nesľubuje, ale vyzýva k nasledovaniu. Máme vziať svoj kríž, nie nejaké cudzie alebo nami prebraté kríže a nasledovať Krista. Nie blúdiť po svete. Ide o jednoduchý návod: vziať svoj život a nasledovať Božieho Syna!

PONDELOK  Lk 4, 16-30
I dnes Ježiš prechádza pomedzi tých, ktorí ho chcú zvrhnúť. A uberá sa ďalej…

UTOROK  Lk 4, 31-37
Zvesť, ktorá sa rozniesla o Ježišovi, vychádzala z jeho mocných činov. Tichá láska, ktorú mu my máme dať, vyviera z Ducha Svätého, ktorého sme prijali!

STREDA  Lk 4, 38-44
Petrova testiná hneď vstáva, aby obsluhovala Ježiša a jeho priateľov. Potom, čo horúčka ustúpila, sa vzťahy uzdravujú službou.

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Gregora Veľkého, pápeža a učiteľa Cirkvi  Lk 5, 1-11
Rybári iste dobre rozumeli lovu. Mohli byť však tvrdohlaví a neposlúchnuť. Kiež si dáme poradiť od Ježiša, keď situácia vyzerá (podľa nás) beznádejne…

PIATOK  Lk 5, 33-39
Mladé víno, ktoré prináša Ježiš, býva skutočne búrlivé. Nemožno ho uzavrieť do zabehnutých foriem a zvykov. Keď sa budeme o to snažiť, samy sa po dlhšej dobe roztrhnú.

SOBOTA  Lk 6, 1-5
Trhaním klasov porušovali apoštoli sobotňajší pokoj. Nemáme tendencie redukovať Ježišovu radostnú zvesť na úzkostlivé dodržiavanie predpisov?

21. nedeľa v Cezročnom období A

     Nie sme vždy celkom presvedčení o tom, že Kristus a Cirkev chcú jednoznačne dobro človeka. A to i vtedy, keď je Cirkev z nášho pohľadu spiatočnícka, keď „bráni“ ľudskému pokroku a vedeckému výskumu, keď robí nepopulárne prehlásenia a stavia sa na obranu života či za právo prirodzenej smrti. Podobne ako Kristus – z jeho príkazu – Cirkev „zväzuje“, veď jej úlohou je odhaľovať zlo, hájiť právo a poukazovať na nespravodlivosť. Druhou hlavnou úlohou Cirkvi je „rozväzovať“; cez Petra dostala moc sprostredkovávať odpustenie! I v tom sa môže hocikomu javiť ako slabá – tolerancia a odpustenie sa dnes predsa príliš nenosí. Odpustenie, to znamená dávať novú príležitosť tam, kde tá predchádzajúca bola zneužitá alebo nebola využitá správne. Snáď túto dvojakú úlohu Cirkvi celkom dobre nechápeme, ale sme nakoniec radi, že takú moc od Krista dostala a môže nám sprostredkovávať ako onú istotu, tak i novú príležiosť!

PONDELOK  Sviatok sv. Bartolomeja, apoštola  Jn 1, 45-51
I dnes sa mnohí pýtajú: Čo dobré môže vzísť z XY? Buďme pripravení zmeniť, skorigovať svoj pohľad na vopred „jasné“ situácie.

UTOROK  2 Sol 2, 1-3a. 14-17
Nenechať si popliesť hlavu, nenechať sa oklamať. Aké aktuálne! Iba potom môžeme zažiť nepomíňajúcu útechu a radostnú nádej.

STREDA  2 Sol 3, 6-10. 16-18
Pri zvestovaní evanjelia má zvláštny význam získavanie prostriedkov vlastnou prácou. Vtedy je hlásanie pravdivejšie a úspešnejšie.

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Moniky  1 Kor 1, 1-9
Korint, mesto preslávené nerestným životom. Novozákonné chápenie svätosti nie je závislé na nedosiahnuteľnom ideále, ale na povolaní do spoločenstva s Ježišom.

PIATOK  Spomienka sv. Augustína, biskupa a učiteľa Cirkvi  1 Kor 1, 17-25
Bez utrpenia, bez kríža nemožno pochopiť kresťanstvo. Naše náboženstvo neposkytuje lacné „wellnes“ zážitky. I preto je silnejšie, ako ktorékoľvek iné…

SOBOTA  Spomienka mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa  Mk 6, 17-29
Ján je nielen predchodcom nášho Pána v smrti, ale vzorom pre tých, ktorí svojou kritikou narážajú na odpor mocných. Nemáme strach ísť v prípade potreby do konfliktu?

20. nedeľa v Cezročnom období A

     Kresťanské posolstvo je zásadne nesené láskou a rešpektom voči každému človeku; kresťanské posolstvo je predovšetkým určené všetkým ľuďom, nielen nejakej skupine; kresťanské posolstvo je otvorenosťou voči všetkým ľudským hodnotám. Kresťanské posolstvo je v tomto zmysle postavené na dialógu: Boha s človekom a ľuďmi medzi sebou! Ani Ježiš sa neobmedzoval iba na príslušníkov vyvoleného národa, aj keď bol „poslaný iba k strateným ovciam z domu Izraela“. Jeho trpezlivosť v dialógu a trpezlivé hľadanie zo strany pohanskej ženy priniesli ako plod úžas Boha nad veľkosťou ľudskej viery a dar zdravia pre dcéru dosiaľ neveriacej matky!

PONDELOK  Ez 24, 15-24
Osobná bolesť zo straty ženy je tu stotožnená s bolesťou celej spoločnosti, s odlúčením od Boha. Dokážeme súcitiť s tým, kto sa nám zverí, dokážeme statočne znášať ťažkosti doby?

UTOROK  Ez 28, 1-10
Bohatstvo zatienilo útžbu po Bohu a srdce spyšnelo. Tí, ktorí sa stavajú na miesto Boha, doplatia na svoje povýšenecké správanie. I dnes…

STREDA  Ez 34, 1-11
Pastieri, ktorí nedbajú o to, čo im bolo zverené, vystavujú stádo nebezpečenstvu. Vidíme však nádej: Boh im ich odoberie – a sám sa ujme svojich verných!

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Bernarda, opáta a učiteľa Cirkvi  Ez 36, 23-28
Nemáme i my kvôli nadbytku kamenné srdce? Nasledovanie Boha, jeho lásky a spolucítenia dokáže zcitlivieť a zjemniť srdce. Nebráňme sa tomu…

PIATOK  Spomienka sv. Pia X., pápeža  Ez 37, 1-14
Jedno zo starozákonných čítaní vo Veľkonočnej vigílii. Nevieme ako, ale oživenie spolu s Kristom je prísľubom! Túžime vyjsť „zo svojich hrobov“?

SOBOTA  Spomienka Panny Márie Kráľovnej  Ez 43, 1-7a
Nové nádvorie, zaplnené Božou prítomnosťou… Tento prísľub je naplnený v Kristovej Cirkvi. Kiež to tak cítime!

19. nedeľa v Cezročnom období A

     Nekonečný Boh je a stále bude nový pre nás, konečné stvorenia. Poznávať ho je naším veľkým darom a večným šťastím. Nepochybujem o tom, že naša viera i poznanie Boha sa prehlbujú a postupujú spolu s tým, ako ľudsky zrejeme. Snáď sa dokážeme postupne oslobodiť od naivných predstáv i mylného poňatia Boha. Dnes sme boli v 1. čítaní z Prvej Knihy kráľov svedkami zrenia proroka Eliáša: Boh nie je iba oheň a víchor, ako až doteraz prorok ohlasoval, ale tiež „šum jemného vánku“. Eliáš sa „zastavuje“ pred týmto tajomstvom so zahalenou tvárou. Vlastnými silami by sme sa len ťažko dopracovali k prijatiu Boha. On sám nám ale prichádza v ústrety, naťahuje ruku, aby nás zachránil z našich pochybností a malovernosti, spôsobených silným vetrom, rozbúreným morom i strachom. Apoštol Peter, ako čítame v dnešnom evanjeliu, mal s tým svoju osobnú skúsenosť. Chôdza po jazere a následné stretnutie s Kristom otvorili pred týmto apoštolom celkom nové a dosiaľ nepoznané obzory Božej veľkosti a moci. Iné, než ako ich poznal dosiaľ.

PONDELOK  Sviatok sv. Vavrinca, diakona  Jn 12, 24-26
Diakon, ktorý za svoju službu položil život! Kiež nezabudneme, že práve chudobní sú tým najväčším pokladom Cirkvi a toto dedičstvo nepremárnime.

UTOROK  Spomienka sv. Kláry, panny  Mt 18, 1-5. 10. 12-14
Ak sa považujeme za vernú ovečku, musíme mať so svojím Pánom trpezlivosť, keď sa vydá hľadať tú stratenú. Áno, v tú chvíľu sa nám zdá vzdialený…

STREDA  Mt 18, 15-20
Tri fázy bratského napomínania: najskôr osobne a bez svedkov. Keby sme tento postup dodržiavali, Pánova prítomnosť v Cirkvi by bola ešte viditeľnejšia.

ŠTVRTOK  Mt 18, 21-19,1
Odpúšťanie nás unaví. Ale nášho Pána nikdy! Božie meno je totiž Milosrdenstvo! Snažíme sa byť jeho obrazom?

PIATOK  Spomienka sv. Maximiliána Máriu Kolbeho, kňaza a mučeníka  Mt 19, 3-12
Pán to vystihol presne: človek s tvrdým srdcom máva v manželskom vzťahu problémy a nešťastnými robí aj druhých. Modlime sa viac za tých, ktorí žijú v manželstve, ktoré nie je harmonické…

SOBOTA  Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie  1 Kor 15, 20-27a
Motív na ikonách znázorňuje smrť Panny Márie tak, že je zároveň privinutím jej čistej duše do náručia jej Syna. Kiež sa to stane i obrazom nášho odchodu z tohto sveta.

18. nedeľa v Cezročnom období A

     Uvedomujeme si, že za gestom rozmnoženia chlebov a rýb sa skrýva prakticky Eucharistia, obyčajný chlieb premenený Božou mocou? Toto Ježišovo telo, dané nám za pokrm, je najvyšším výrazom jeho spoločenstva s nami. Akokoľvek je eucharistia, ktorú slávime, darom nekonečnej Božej lásky a navonok sa javí ako jednoduchý pokrm, stále si máme uvedomovať jej božský, stále nový rozmer.

PONDELOK  Jer 28, 1-17
Pravým znamením proroka nie je zvestovanie vojny, hladu a moru. Nie šírenie pesimizmu! Ale ohlasovanie Božej priazne, návod a povzbudzovanie k šťastne prežívanému životu.

UTOROK  Spomienka sv. Jána Máriu Vianneya, kňaza  Mt 14, 22-36
Dôležitá skúsenosť, ktorú Peter získal: dostal strach a mal pocit, že sa topí. Dobre, že v tú chvíľu zavolal Pána na pomoc!

STREDA  Jer 31, 1-7
Na Božie slovo útechy nadväzuje i responzóriový žalm. Jeremiáš považuje za svoju úlohu hlásať povzbudenie, nie zničenie!

ŠTVRTOK  Sviatok Premenenia Pána  Mt 17, 1-9
Povýšenie Ježiša ako „milovaného Syna“ znamená jeho nadradenie nad Zákon a prorokov. Po jeho vzkriesení môžeme toto videnie kontemplovať a to, čo z neho vyplýva, ďalej zvestovať.

PIATOK  Mt 16, 24-28
Strata vlastných istôt a falošných predstáv nech je pozvaním k tomu, aby nás Ježiš naplnil. Chceme mu dať k tomu priestor?

SOBOTA  Spomienka sv. Dominika, kňaza  Mt 17, 14-20
Ježišovo nabádanie k väčšej viere je návodom pre prosebnú modlitbu. I za tých, ktorí trpia rozpoltenosťou sveta, ohňom i vodou…

17. nedeľa v Cezročnom období A

     Ľudské schopnosti, pozemské skutočnosti, poznatky vedy, krása umenia a kultúra, to všetko sú lúče božského svetla. Prichádzať k poznaniu pravých hodnôt a za stvorením nachádzať jeho Tvorcu je neomylným prejavom vnútornej zrelosti človeka, múdrosti, o ktorú žiadal mladý kráľ Šalamún. Také obrovské bohatstvo, poklad, je ukrytý v poli, teda v prachu zeme, z ktorého sme boli stvorení. Perla je ponorená v hĺbke mora, predstavujúce tajomstvo, a je dostupná len s ťažkosťou. Je dobré vedieť, že my, prach zo zeme, nesieme vo vnútri, v jeho tajomnej hĺbke, pravý poklad Božej milosti a perlu jeho nekonečnej lásky. Budeme vždy múdri natoľko, aby sme sa od stvorených skutočností vracali k ich Pôvodcovi? Kresťanská zrelosť spočíva okrem iného v slobode nezostávať pri zemi alebo pred hranicami nepoznaného, ale vstupovať do priestoru tajomstva a hľadať v ňom Božiu stopu i tvár.

PONDELOK  Spomienka sv. Gorazda a spoločníkov  Jer 13, 1-11
Ochranným pásom, ktorý natesno obopína bedrá, pripútava i dnes Boh k sebe svoj ľud. Nie je to prejav otroctva, ale lásky… Záleží na nás, ako budeme zaobchádzať s jeho priazňou.

UTOROK  Jer 14, 17-22
Opis bied, vyznanie viery a prosba o pomoc. V ťažkých chvíľach zdanlivej beznádeje môžeme i my podobne volať k Bohu!

STREDA  Spomienka sv. Marty  Jn 11, 19-27
Marta, v evanjeliu podľa Lukáša tá „upracovaná“, vyznáva svoje presvedčenie o vzkriesení! Uprostred plnenia si tých najobyčajnejších úloh sa môžeme i my povzbudiť jej vierou!

ŠTVRTOK  Jer 18, 1-6
Boh je tu opísaný ako tvoriaci, slobodný, jednoducho ako umelec! Mnokrát sa mu však vzprierame, kritizujeme ho a sme dokonca schopní radiť mu…

PIATOK  Spomienka sv. Ignáca z Loyoly, kňaza  Jer 26, 1-9
I dnes majú mnohí neľahkú úlohu: hovoriť tak, ako im dal Boh. I dnes narúšajú mnohí proroci v Cirkvi „pokojnú atmosféru“.

SOBOTA  Spomienka sv. Alfonza Márie de’ Liguori, biskupa a učiteľa Cirkvi  Jer 26, 11-16. 24
Pravoverní kňazi a proroci odsudzujú Jeremiáša, ako sa to neskôr stane pred veľradou Ježišovi. Bohom vnuknuté Jeremiášove slová  zarazia jeho nepriateľov…

16. nedeľa v Cezročnom období A

     Dobro i zlo sú súčasťou našich dejín. Boh nás dnešným podobenstvom učí svojej veľkej neutíchajúcej trpezlivosti, ktorá nekoná neuvážene a zbŕklo. Naopak, veľkoryso očakáva pozitívny výsledok našich dejín. Boh totiž nemá strach, plod zla a hriechu, nemusí sa obávať straty svojej autority a moci. Dobro, ktorým je on sám, má neprekonateľnú silu, i keď sa zdá malé ako horčičné zrnko alebo kúsok kvasu a jeho termíny sa javia dlhé. Uponáhľanosť, netrpezlivosť, čo najlepší a najúspešnejší výsledok hneď, čo najskôr, pesimistické videnie i obavy zo straty pozície sú naopak prejavmi Božieho opaku. Do akej miery nás ovládajú?

PONDELOK  Mt 12, 38-42
I dnes mnohí žiadajú znamenia. Kristovo vzkriesenie a jeho život v Cirkvi nech sú ukazovateľom v zmätkoch doby!

UTOROK  Mt 12, 46-50
Aké pekné je patriť medzi Ježišových príbuzných! Kiež nás toto vedomie chráni, aby sme sa od neho nevzďaľovali.

STREDA  Spomienka sv. Márie Magdalény  Jn 20, 1. 11-18
Radosť, ktorú v to ráno prežila Mária Magdaléna v záhrade, nech i nás sprevádza celý deň. A vo chvíľach, kedy snáď plačeme, nebojme sa zveriť Pánovi. Snažme sa pospoznať ho po hlase!

ŠTVRTOK  Sviatok sv. Brigity, rehoľníčky, patrónky Európy  Jn 15, 1-8
Zažila smútok ovdovenia, nepochopenia a bolesť nad stavom vtedajšej Cirkvi. Patrónka Európy, ktorá bola práve utrpením napojená na viničný kmeň… Práve preto prinášala bohaté ovocie!

Zakusila smutek ovdovění, nepochopení a bolest nad stavem tehdejší církve. Spolupatronka Evropy, která byla právě utrpením napojena na vinný kmen… Právě proto přinášela bohaté ovoce!

PIATOK  Mt 13, 18-23
My sami zodpovedáme za rast semena. Záleží iba na na nás, akú pôdu pripravíme pre jeho rast…

SOBOTA  Sviatok sv. Jakuba, apoštola  Mt 20, 20-28
Nepodobajú sa niekedy naše želania žiadosti matky Zebedejových synov? Nie je naša predstava o Bohu a Cirkvi zjednodušená, zdeformovaná?

15. nedeľa v Cezročnom období A

     Božie slovo, o ktorom je dnes v liturgii reč, zhromaždilo naše spoločenstvo. Ježišovo podobenstvo v Matúšovom evanjeliu nám znovu ukázalo neúnavné konanie Boha – rozsievača slova, ktoré sa viac stretáva s naším neprijatím než s účinnou pozornosťou a ochotnou pripravenosťou. Božia moc sa však nezastaví ani pred týmto naším postojom. On vie, že sme stvorení z prachu zeme. A jediným slovom Boh stvoril celý svet. Práve zem je najvhodnejšia pre prijatie semena a svet sa má v spolupráci stať odpoveďou svojmu Tvorcovi. Ako pripomenul prorok Izaiáš, „Pánovo slovo sa k nemu nevráti bez účinku“. Ako ľudia sme teda dostali veľkú moc: Boha v jeho slove prijať alebo odmietnuť, a je iba na nás, či sa naše otvorené srdcia stanú onou očakávanou odpoveďou, úrodnou pôdou pre Božiu výzvu a či nakoniec prispejeme k spolupráci s tak veľkolepým stvoriteľským dianím vo svete.

PONDELOK  Mt 10, 34-11, 1
Rodiny s mnohými deťmi prijímajú samotného Pána! Možno si to ani neuvedomujeme… Snažme sa na ne pozerať s obdivom a uznaním a podľa možnosti im  pomáhať.

UTOROK  Mt 11, 20-24
Mnohí, ktorým bolo zvestované menej, majú väčšiu vieru a lásku, ako my. Toto vedomie nech je zdrojom pokory a kajúcnosti.

STREDA  Spomienka sv. Bonaventúru, biskupa a učiteľa Cirkvi  Mt 11, 25-27
Ježiš naráža na nepochopenie znalcov Zákona. I dnes je možno chápaný viac jednoduchými ľuďmi než „cirkevnými právnikmi“.

ŠTVRTOK  Mt 11, 28-30
Kedykoľvek nesieme ťažkosti s Pánom, sú znesiteľnejšie. Snažme sa s ním deliť o svoje ťažkosti!

PIATOK  Sviatok sv. Andreja-Svorada a Benedikta, pustovníkov, hlavných patrónov Nitrianskej diecézy  Mt 12, 1-8
Pokiaľ budeme Ježiša sprevádzať, nemusíme sa úzkostlivo báť, že prestúpime príkazy. Jeho prítomnosť nás ospravedlní pred druhými i pred sebou samými.

SOBOTA  Mt 12, 14-21
Zatiaľ, čo farizeji radia, ako zahubiť Ježiša, mnohí ho nasledujú. Jeho pravdivosť priťahuje a dodnes uzdravuje. Navzdor tým, ktorí sa cítia povolaní ho „usmerňovať“.

Sv. Cyrila a Metoda A

     Dnes si pripomíname dve veľké osobnosti Cirkvi, najväčších vzdelancov svojej doby, ktorí z lásky ku Kristovi a k evanjeliu boli ochotní odísť do vzdialených a barbarských končín. Akokoľvek bola ich misia iba čiastkovým príspevkom k pokresťančeniu oblastí našej zeme, ich význam je nesporný. Na živote týchto svätcov môžeme pozorovať praktické naplnenie Ježišových slov z dnešného evanjelia. Otázkou zostáva, ako sa tieto Pánove slová odrážajú do dnešných dní a do našej vlastnej viery.

PONDELOK  Oz 2, 16b. 17b-18. 21-22
Prirovnanie vzťahu k Bohu i k Cirkvi ako k neveste. I s nevernosťami a túžobnými návratmi. Povzbudenie pre našu rozkolísanosť!

UTOROK  Oz 8, 4-7. 11-13
Je to naše správanie, ktoré nás vovádza do najrôznejších závislostí a následne do zajatí… Boh však vedie i dnes svoj ľud cez všetky nevernosti.

STREDA  Oz 10, 1-3. 7-8. 12
Za modloslužbu spoločnosť pyká. Služba všetkým náhradám a vymysleným božstvám spôsobuje zlo. Ale časom vzbudí túžbu hľadať pravé hodnoty.

ŠTVRTOK  Oz 11, 1-4. 8c-9
Povolanie Syna z Egypta nájde naplnenie v Ježišovom príbehu. Dojemne popísaný nielen otcovský prístup, ale zdôraznená je tu materinská tvár nášho Boha.

PIATOK  Oz 14, 2-10
Záchranu nie je možné očakávať od rôznych náhrad pravého náboženstva. Múdrosť o dôvtip spočívajú v poznaní, ku komu sa obrátiť!

SOBOTA  Sviatok sv. Benedikta, opáta, patróna Európy  Prís 2, 1-9
Benediktov liek – modlitba a práca – je voľne dostupný pre každého. Jeho užívaním sa do spoločnosti navráti spravodlivosť, právo, poctivosť…

13. nedeľa v Cezročnom období A

     Pri čítaní tohto evanjelia hneď prvou reakciou býva odpor k Ježišovým slovám. Váži si rodičov? Ale sledujme pozornejšie. Celá desiata kapitola bola veľkou Ježišovou rečou o hlásaní evanjelia. V druhej časti sa venoval neprijatiu, a dokonca prenasledovaniu hlásateľov. Žiaľ, tiež uprostred rodín sa stávalo a dodnes stáva, že vlastná rodina podmieňuje lásku odmietaním kresťanstva. Komu dať v takej chvíli prednosť? Ide o obrovskú bolesť a vnútorný spor. Napriek tomu je dôležité nezradiť Krista. Odsúdenie blízkymi sa však nezakladá na možnosti, aby kresťan rovnako odsúdil vlastnú rodinu! Kto miluje Boha, nemôže nemilovať človeka. Je asi zrejmé, že za prejav lásky k spolubratom možno získať pochvalu či odmenu. Ježiš ale sľubuje odmenu aj za najmenší skutok lásky. A to platí i smerom k tým, ktorí nás odmietajú.

PONDELOK  Slávnosť sv. Petra a Pavla, apoštolov  Mt 16, 13-19
Až po Petrovom vyznaní Pán odovzdáva kľúče. Ich používanie je spojené so zodpovednosťou, odvahou a predovšetkým s láskou.

UTOROK  Mt 8, 23-27
Pokiaľ cítime, že vlny ohrozujú druhých, nesmieme sa báť Pána budiť! Sme s ním na jednej lodi. Modlitbou, jeho „budením“ sa staneme jeho spolupracovníkmi.

STREDA  Mt 8, 28-34
Odmietanie Ježiša je nám povedomé. Pán dokázal poslať zlo tam, kam patrí. Je ale Ježiš v našom srdci vždy vítaným hosťom?

ŠTVRTOK  Sviatok Návštevy Panny Márie  Mt 9, 1-8
Odpustenie hriechov má i nás postaviť na nohy. Kiež zažívame po sviatosti zmierenia „dobrú myseľ“, radosť a údiv!

PIATOK  Sviatok sv. Tomáša, apoštola  Jn 20, 24-29
Naša viera môže byť posilnená vďaka Tomášovej chuti presvedčiť sa. Môžeme premýšľať: Je viera záležitosťou videnia, rozumu alebo skôr lásky?

SOBOTA  Mt 9, 14-17
Mladé víno je nebezpečne búrlivé, vyžaduje nový obal. Kristova zvesť vyžaduje stále nový prístup. Dokážeme tolerovať tých, ktorí dokážu zvestovať evanjelium novými formami?

12. nedeľa v Cezročnom období A

     Nikomu sa nechce prežívať krivdu či dokonca prenasledovanie. Lenže rozhodne trvať na určitom postoji sa často nejavilo ako spoločensky vítaná skutočnosť. Každý totalitný režim sa najskôr snaží zlikvidovať ľudí pevných zásad. Ak chce niekto ohlasovať Krista, nádej v Boha, zmysel života, ktorý sa neopiera o víťazstvo kapitálu alebo príslušných vládcov, ale dobra, musí počítať s rizikom. Kristus o strachu  misionárov vie. Preto nasmerúva ich pozornosť k podstatnému: „Nebojte sa. Ste v rukách dobrého Boha.“ Misionár je v prvom rade človekom viery, ktorý s nádejou v Božiu moc porážajúcu aj to najväčšie zlo, nesie radosť evanjelia.

PONDELOK  Mt 7, 1-5
Až uzdravenie z našej slepoty nám umožní vidieť druhých správne, neskreslene. Proces na celý život…

UTOROK  Mt 7, 6. 12-14
Tesná brána, úzka cesta. Kresťanstvo skutočne nie je „masovým“ náboženstvom. A vlastne nikdy nebolo. Krásu, rýdzosť a jednoduchosť prírodnej perly mnohí nedocenia. Už dokážeme vyrábať napodobeniny…

STREDA  Slávnosť Narodenia sv. Jána Krstiteľa  Lk 1, 57-66. 80
V roku Božieho slova si môžeme uvedomiť jeho dramatickosť: Pánov predchodca sa rodí z „neplodnej“ matky. Jeho otec od údivu onemie. Pre dnešné ohlasovanie Kristovej zvesti sa nechajme povzbudiť k odvahe ísť nevyšľapanými cestami!

ŠTVRTOK  Mt 7, 21-29
Oslovovanie „Pane, Pane“, nám vždy išlo. Iné veci už celkom nie. Snáď preto je naše kresťanstvo budované mnohokrát na piesku…

PIATOK  Mt 8, 1-4
Veľa o tom uzdravení druhým nerozprávajme. Ale splňme, čo predpisuje Zákon! To bude najlepšie svedectvo. I dnes.

SOBOTA  Mt 8, 5-17
Stotník, pohan, je Ježišom pochválený za prejav viery! Nerozumejú i dnes Pánovi tí, ktorí „stoja mimo“?

11. nedeľa v Cezročnom období A

     Nie je ľahké dnes hlásať „priblížilo sa nebeské kráľovstvo“ a neurobiť si pritom hanbu. Pretože vo svete plnom násilia, vojen a podvodov najrozličnejšieho druhu ho naši blížni skutočne nevidia. Musí sa teda ten, kto sa nechá Ježišom vyslať ako ohlasovateľ kráľovstva, skutočne javiť ako podozrivá alebo nesolídna osoba? Záleží na tom, či sa sám nebeskému kráľovstvu priblížil a či z neho žije. Ježišovo slovo „Božie kráľovstvo je medzi vami“ platí stále. Ide o to, či o ňom vieme a žijeme z neho natoľko, aby uprostred šedosti či temnôt sveta žiarilo našim blížnym z našich životov. Inak by sme boli nevierohodnými hlásateľmi alebo by sme museli zmĺknuť a neplniť tak Ježišovo poslanie.

PONDELOK  1 Kr 21, 1-16
Nabotova vernosť a láska k vinici môže byť predobrazom tých, ktorí obhospodarujú pôdu v súlade s prírodou a rodinnými tradíciami. I dnes majú svojich protivníkov, ktorí koristia a ničia zem…

UTOROK  1 Kr 21, 17-29
Prorok Eliáš skrotil Achabovu povýšenosť. Napriek tomu, že konal pokánie, následky hriechu sa dostavia neskôr. I náš hriech zanechá v nasledujúcich generáciách stopy na životnom prostredí.

STREDA  2 Kr 2, 1. 6-14
Boh svoj ľud neopúšťa. I dnes posiela tých, ktorí hovoria nepopulárne veci, ktoré spoločnosť nechce počuť. Nástupníctvo je spojené s odmietaním…

ŠTVRTOK  Sir 48, 1-15
V tomto roku Božieho slova opäť žasneme, ako je Nový zákon ukrytý v Starom! Sám náš Pán hovorí o Jánovi Krstiteľovi: „Ak to chcete prijať, on je Eliáš, ktorý má prísť.“

PIATOK  Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho  Mt 11, 25-30
Pretváranie našich tvrdých sŕdc, aby sa stali podobnými Ježišovej tichosti a pokore, je iste bolestný proces. Ale Boh nás stvoril „na svoju podobu“.

SOBOTA  Spomienka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie  Lk 2, 41-51
Hľadanie Ježiša je v tradícii spojené s jednou zo siedmich bolestí Panny Márie. Povzbudenie: veľké veci sa rodia z bolesti. Chceme mať s Božou Matkou podiel na raste Cirkvi?

Slávnosť Najsvätejšej Trojice A

     Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je jedno z najpodivuhodnejších vo viere kresťana. Nie je to oriešok k rozlúsknutiu, ale je to skutočnoť, do ktorej je človek pozvaný, aby do nej vstupoval svojím životom. Pohľad na Ježiša nás vedie k tomu, kto ho pre nás poslal a ku komu on sám smeruje, k Otcovi. Dar Ducha, ktorý nám bol sľúbený, nám umožňuje vnikať do týchto hlbokých skutočností. Pomáha nám prijímať a chápať to, čomu rozumieme iba ťažko a z časti. Spása neznamená byť zachránený pre svoje vlastné plány, ale byť zachránený pre Boha. Ten o nás stojí, pozýva nás do spoločenstva Otca, Syna i Ducha Svätého.

 PONDELOK  Mt 5, 1-12
Každý človek túži po vzťahu. Tu sa ponúka návod k šťastnému vzťahu s Bohom. Pokiaľ sa zľakneme a pohrdneme ponukou, ťažko budeme sami šťastní.

UTOROK  Mt 5, 13-16
Dnes je snahou vyzdvihovať zlo a dobro skôr skrývať. Máme odvahu prelomiť tento trend, nerezignovať a povzbudzovať k dobrému?

STREDA  Mt 5, 17-19
Ježiš je mostom medzi Zákonom a prorokmi. Iba on dakáže naplniť našu túžbu po pravdivosti.

ŠTVRTOK  Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi  1 Kor 10, 16-17
Možno sme už mali skúsenosť, že i delenie a lámanie môže byť bolestným procesom. Kedykoľvek ho absolvujeme a vzdávame sa sami sebe, sme spojení s Kristom. A v ňom sme zjednotení so všetkými, ktorí trpia podobne ako on…

PIATOK  Mt 5, 27-32
V poslednej vete úryvku nám Pán stavia pred oči zodpovednosť za druhého. Nový rozmer: uvedomujeme si, že nedostatkom lásky môžeme uviesť partnera do hriechu?

SOBOTA  Spomienka sv. Antona Paduánskeho, kňaza a učiteľa Cirkvi  Mt 5, 33-37
Prisahať – brať si Boha za svedka – je tu chápané ako zbavenie sa vlastnej zodpovednosti. Nie sú naše predstavy o Bohu pokrivené práve našou nespoľahlivosťou a schovávaním sa za „jeho vôľu“?

Slávnosť Zoslania Ducha Svätého A

     Dnešný deň môžeme považovať za oslavu vrcholného obdarovania tých, ktorí uverili v Krista. Duch Svätý bol daný a je dávaný, Boh trvalo uskutočňuje to, čo sľúbil. Tvárou v tvár svetu bude Cirkev vždy slabá politickou, ekonomickou a akoukoľvek inou svetskou silou, ale môže byť silná Duchom, ktorý v nej chce pôsobiť. Sila Ducha ovšem nepremáha predovšetkým tých, ktorí chcú Cirkvi škodiť, ale hriech, ktorý napáda ako kresťanov, tak všetkých ostatných. Zatiaľ, čo sú ľudia niekedy silní proti svojim protivníkom, teda jedni proti druhým, je Boh silný voči hriechu v nás. Nepremáha ho ovšem likvidáciou protivníka, ale odpustením. A pozemšťanovi sa tento spôsob zdá byť mnohokrát veľmi slabý. Preto potrebuje i veriaci človek neraz obrátenie k pravde evanjelia, aby túžil viac po odpúšťajúcej Božej moci než po ľudských víťazstvách.

 PONDELOK  Spomienka Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi  Gn 3, 9-15.20
Narušenie vzťahov, zničenie priateľstva medzi človekom a Bohom. Ale vďaka súhlasu Panny Márie, novej Evy, je všetko napravené. Kiež nás jeho Matka zhromažďuje a spája v jedno spoločenstvo!

UTOROK  Mk 12, 13-17
Ježiš sa nedá nachytať. Odhalil ich pokrytectvo. Vo chvíľach, keď budeme skúšaní, kiež dá i nám výrečnosť – dar schpnosti odpovedať…

STREDA  Spomienka sv. Karola Lwangu a spoločníkov, mučeníkov  Mk 12, 18-27
Boh presahuje podobne vykonštruované prípady. Nevmestí sa do predstáv, ktoré si mnohí vytvorili. Pravú podobu Boha nám zvestoval Ježiš!

ŠTVRTOK  Sviatok Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza  Mt 26, 36-42
I naši kňazi majú s Ježišovou osamelosťou svoje skúsenosti… Dokážeme im podať pomocnú ruku a povzbudiť ich, hoci len slovom?

PIATOK  Spomienka sv. Bonifáca, biskupa a mučeníka  Mk 12, 35-37
Ježišov výklad Starého zákona počúvali ľudia radi a vo veľkom počte. Jeho otvorenosť má byť pre nás vzorom. Prosme za tých, ktorí nám Božie slovo v Cirkvi približujú.

SOBOTA  Mk 12, 38-44
Prísny súd pre tých, ktorí zneužívajú náboženstvo pre zvýšenie svojho spoločenského postavenia. Aký kontrast s príspevkom „chudobnej vdovy“, ktorá dokáže dať viac, než ostatní!

7. veľkonočná nedeľa A

     V evanjeliu zaznela tzv. veľkňazská modlitba Krista za učeníkov. Takto Pán prosí za nás. Vyprosuje nám poznanie Boha. A potom prichádza neuveriteľné konštatovanie: „V nich som oslávený.“ Skutočne môže byť Boží Syn oslávený v človeku, dokonca práve v nás? Taký paradox, veď sme hriešni, slabí, zlyhávajúci ľudia! Oslávenie ale nie je v sile našej dokonalosti, ale v tom, že napriek všetkým slabostiam patríme Bohu a prijali sme ho do svojho života. Sme nositeľmi veľkej dôstojnosti, i keď sme iba celkom obyčajní ľudia. Sme Božou slávou, keď žijeme v súlade s Bohom. To je konkrétny prejav Ducha Svätého v našom živote.

PONDELOK  Jn 16, 29-33
Ježiš vyčítavo prepovedá svoju opustenosť. Nenechajme ho v tomto týždni prípravy na zoslanie Ducha Svätého bez našej lásky! Náš vzťah k nemu nám dáva istotu, že spolu s ním môžeme premôcť ľahostajný „svet“.

UTOROK  Spomienka sv. Filipa Neriho, kňaza  Jn 17, 1-11a
Ježišova veľkňazská modlitba nech nás povzbudzuje vo chvíľach opustenosti. Áno, práve v tých chvíľach sme mu najbližšie…

STREDA  Jn 17, 11b-19
Byť vo svete – a pritom nebyť zo sveta. Musíme uniesť toto napätie… Chceme pritom napĺňať Ježišovu úpenlivú prosbu za jednotu?

ŠTVRTOK  Jn 17, 20-26
Tu prosí Ježiš vrúcne i za nás. Veď i my sme uverili prostredníctvom hlásania tých, ktorých poslal. Môžeme si však klásť provokatívnu otázku: Kto uverí na základe nášho svedectva?

PIATOK  Jn 21, 15-19
Iba ten, kto miluje úplne, by mal v Cirkvi viesť druhých. I s vedomím rizika, že vystrie ruky a bude odvedený, kam nechce…

SOBOTA  Jn 21, 20-25
Písomné svedectvo evanjelia necháva týmto priestor pre tušenie „mnohých iných skutkov, ktoré Ježiš vykonal“.  Očakávaný Duch pravdy nmech vedie svoju Cirkev, ktorá o ňom svedčí!

6. veľkonočná nedeľa A

     Pozornosť liturgie sa presúva k téme Ducha Svätého. Ježiš dáva prísľub daru tohto Tešiteľa. Je dobré, postrehnúť, že v krátkom úryvku evanjelia Pán spomína všetky osoby Trojice a naznačuje väzby medzi nimi, ako napríklad vo výroku: „Ja som v Otcovi.“ Narážame tiež na pomerne hmlistú väzbu „moje prikázanie.“  Nejde tu pravdepodobne o príkaz milovať Boha  a blížneho, ale predovšetkým uveriť v Ježiša, v jeho moc a v jeho vykúpenie. Príkaz tu nemožno vnímať ako nariadenie, predpis či normatívu, ale ako ponuku, ktorú nám predkladá Darca života, aby sme našli život. Dokážeme cez naše všedné starosti postrehnúť veľkosť takej ponuky?

PONDELOK Sk 16, 11-15
Lýdia pozýva Pavla a jeho sprievod do svojho domu. Kiež nám je táto srdečnosť a pohostinnosť vzorom! Snažme sa dnes zvlášť prosiť o úzky vzťah predstaviteľov Cirkvi s rodinami…

UTOROK  Sk 16, 22-34
V čase prenasledovania štátom dochádzalo k podobným situáciám i u nás. Keby nebolo väznenia, mnohí by sa o Kristovi nedozvedeli nič.

STREDA  Sk 17, 15.22-18, 1
Filozoficky zameraní a vzdelaní poslucháči Pavlove slová neprijímajú. Nie sme im podobní? Aký kontrast oproti jednoduchému žalárnikovi zo včerajšieho príbehu!

ŠTVRTOK  Slávnosť Nanebovstúpenia Pána  Mt 28, 16-20
Úlohou vyslania začína prítomnosť Krista vo svete úplne novým spôsobom. Z nášho krstu vyplýva, že svoje pôsobenie vo svete necháva Pán i na nás.

PIATOK  Sk 18, 9-18
Z Pánových slov je zjavné stotožnenie sa s kresťanmi; patríme vo svojom meste, vo svojej obci k „jeho ľuďom“? A môže sa o nás Kristus skutočne oprieť?

SOBOTA  Sk 18, 23-28
Priscila a Akvila interpretujú Božiu náuku dokonalejšie. Venujeme čas svojmu zdokonaleniu vo viere? Prijímame druhého bez predsudkov?

5. veľkonočná nedeľa A

     Cesta je mnohokrát únavná, neistá, trebárs i nudná. Spočinutie v istote a kľude niektorých ľudí priťahuje, iných zasa odpudzuje. Ježiš o tejto veci nefilozofuje, ale sám kráča po tejto zemi cestou, ktorá vedie k Bohu, jeho Otcovi. A nehovorí iba, že pozná správnu cestu, ale že je sám cestou. Pre človeka je to teda výzva, aby sa s ním stotožnil. V jeho dôvere k Otcovi, v jeho odvahe spoľahnúť sa viac na Otca v nebi než na seba samého a na ľudí na zemi. Je to veľké pozvanie k statočnosti. A zároveň jedinečná šanca, ako nepremárniť vlastný život a ako sa nestať zajatcom neskutočných životných snov a nepravých vodcov.

PONDELOK  Jn 14, 21-26
Všimnime si, ako jedna „osoba“ v Trojici hovorí o druhej. Láska a poukazovanie na druhého nech je vzorom i pre našu komunikáciu.

UTOROK  Jn 14, 27-31a
Kristov pokoj je skutočne iný, ako poskytuje svet. Je tvorivý, provokujúci k nasledovaniu a šíreniu ďalej… Preto nie je (navzdor nášmu očakávaniu) ničnerobením, zabývanosťou ani pohodou.

STREDA  Ľubovoľná spomienka blahoslavenej Panny Márie Fatimskej  Jn 15, 1-8
Orezávanie a čistenie je iste bolestný proces. Snažíme sa byť nositeľmi dobrého ovocia? Ide to len v spojení s kmeňom!

ŠTVRTOK  Sviatok sv. Mateja, apoštola  Sk 1, 15-17. 20-26
Svedectvo o zmŕtvychvstaní bolo hlavnou úlohou apoštola. Apostolos = poslaný. Podobne sme ale posielaní i my…

PIATOK  Jn 15, 12-17
Snažme sa viac si uvedomiť, že nás Ježiš volá k priateľstvu a spolupráci. Z tohto vzťahu musí vyvierať plnenie toho, čo mi zveruje.

SOBOTA  Spomienka sv. Jána Nepomuckého, kňaza a mučeníka  Jn 15, 18-21
Tak, ako Ježiš, ani apoštoli neboli zo sveta, ktorý svet nenávidí. Všetci, ktorí sme prijali Krista do svojho života, patríme do jeho sveta – aj s prenasledovaním.

4. veľkonočná nedeľa A

     Bezpečie hľadá v živote snáď každý. A predsa vieme, že žiadne miesto na zemi nie je a nemôže byť tak chránené, aby bol v ňom človek natrvalo v bezpečí. A žiadna situácia ľudského života nie je tak istá a nepohnuteľná, aby sa nemohla zvrátiť. Ježiš ako dobrý pastier neponúka cestu do bezpečnej pozemskej „pevnosti“, ale ponúka istotu vzťahu. On je ten, kto nevydá človeka moci zla, kto sa ho nechce zrieknuť, kto ho nezavedie na scestie. Nechce nás opustiť na našich životných cestách. Preto si zasluhuje našu zvrchovanú dôveru. Nie je potrebné presviedčať ho, aby nás neopúšťal. Je potrebné byť s ním, a to vždy a stále.

PONDELOK  Sk 11, 1-18
Keby nebolo Petrovho videnia a jeho odhodlania vyvodiť z neho dôsledky, nerozšírilo by sa Kristovo evanjelium mimo židovský národ. Tiež dnes chce byť Pán ohlasovaný tam, kam sa nám nechce ísť…

UTOROK  Sk 11, 19-26
Barnabášovi sa nepodarilo získať Šavla pre spoluprácu. Pokúšame sa i my zapojiť niekoho do Kristovho diela? Alebo snáď dokonca odrádzame?

STREDA  Sk 12, 24-13, 5a
Keď vidíme, ako sa Božie slovo šírilo, môžeme si zvlášť v tomto Roku Božieho slova evedomiť, že nemôžeme mať na šírenie kresťanstva „monopol“, a tak ho obmedzovať.

ŠTVRTOK  Sk 13, 13-25
Pavol pred zrakmi poslucháčov odhaľuhe históriu spásy. I my sa pokúsme uvedomiť si svoj vlastný príbeh; to, ako nás Boh sprevádzal v našom doterajšom živote!

PIATOK  Sk 13, 26-33
Dejiny spásy vrcholia vo vzkriesení! Dokážeme podobne ako Pavol priblížiť radostnú zvesť tým, ktorí o ňu dnes stoja?

SOBOTA  Sk 13, 44-52
Pohania sa „radovali a oslavovali Pánovo slovo“. Na druhej strane tí, ktorým bolo ohlasovanie určené v prvom rade, žiarlili. Nie je nám to povedomé?

3. veľkonočná nedeľa A

     Ježiš sa pýta učeníkov: „A čo sa stalo?“ To, čo bolo v ich očiach fiaskom, nie je pre Boha prekážkou, ale prostriedkom vedúcim k Božej oslave. Sami musia prejsť touto cestou poznania, aby neskôr mohli svedčiť o svojom precitnutí…

PONDELOK  Jn 6, 22-29
Zástupy vtedy usilovne hľadali Ježiša. Prežívame rok Božieho slova. Túžba mnohých hľadajúcich je i dnes dôkazom jeho života!

UTOROK  Jn 6, 30-35
Kristus je skutočný chlieb, ktorý dáva život. Jeho prijatie nám má dodávať energiu, aby sme mohli pre neho pracovať!

STREDA  Sviatok sv. Kataríny Sienskej, panny a učiteľky Cirkvi, patrónky Európy  1 Jn 1, 5-2, 2
Patrónka Európy, žijúca v búrlivom 14. storočí. Dokázala žiť vo svetle. Uzmierovala, obnovovala. Také hodnoty potrebuje i dnes náš kontinent. Čím môžeme prispieť?

ŠTVRTOK  Jn 6, 44-51
I dnes je Kristov chlieb živý. Pramení z neho energia, ktorú si nemôžeme nechať pre seba. To by sme ju umŕtvovali.

PIATOK  Jn 6, 52-59
Keď prijímame Eucharistiu, opakuje sa v nás svojím spôsobom vtelenie Krista. Napadlo nám, že sme v tom podobní jeho matke Márii?

SOBOTA  Spomienka sv. Atanáza, biskupa a učiteľa Cirkvi  Jn 6, 60-69
V dnešnej dobe, ktorá ponúka toľko ciest a možností, túžme ladiť s Petrovým odhodlaním. Opakovanie Petrovej odpovede sa môže stať našou obľúbenou modlitbou.

2. veľkonočná nedeľa A

     Cirkev, spoločenstvo zmŕtvychvstalého Pána, je nám v dnešných liturgických textoch predstravená ako spoločenstvo vernej katechézy a hlásania radostnej zvesti, čo je jeho prvotným poslaním; oddané bratskej a sesterskej láske, ktorá je účinná a aktívna v službe; spojené eucharistiou, lámaním chleba, ako svojím najvlastnejším srdcom; živené modlitbou, ktorá spája čas s večnosťou; žijúce prostredníctvom ekonómie delenia a dávania a tiež v nezaťaženej radosti; udržované nádejou na neporušiteľné dedičstvo, ktoré je pripravené v nebi; obdarené a oživované Duchom Svätým a mocou odpúšťať hriechy. Cirkev je spoločenstvo spravodlivých i hriešnikov, je ľudom na ceste, ktorý prostredníctvom Kristovej Veľkej noci prechádza od nevery k úplnej viere a vyznaniu.

PONDELOK  Sk 4, 23-31
Po zázraku väznenia prúdi spoločná modlitba. Nasleduje naplnenie Duchom Svätým. A ďalšie vyslanie! Takto sa v sile Ducha Svätého prejavuje Cirkev dodnes…

UTOROK  Sk 4, 32-37
Dejiny Cirkvi, ako nám ich opisujú Skutky, nemusia byť utópiou. I dnes máme položiť „apoštolom k nohám“ svoje schopnosti, svoj čas…

STREDA  Sk 5, 17-26
Snažme sa myslieť viac na tých, ktorí sa pre hlásanie dostali do väzenia. Ťažkosti spojené so životom viery sa však nevyhnú ani nám. Nech nás povzbudzuje utrpenie nevinne väznených!

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Vojtecha, biskupa a mučeníka  Sk 13, 46-49
Božie slovo sa šíri ďalej bez ohľadu na to, že ho niektorí odmietajú. Tak sa dostalo i vďaka sv. Vojtechovi aj medzi ďalšie národy. Svedčí to o jeho živosti, do ktorej je zapojený každý hlásateľ.

PIATOK  Sk 5, 34-42
Radosť, že smeli trpieť pre evanjelium… Nechýba v našej zahltenej spoločnosti práve tento druh radosti?

SOBOTA  Sviatok sv. Marka, evanjelistu  Mk 16, 15-20
Vyslanie učeníkov je tu opísané s jasnosťou, vlastnou Markovi, žiakovi sv. Petra. Naše pôsobenie nech je inšpirované stálou snahou priblížiť sa k tejto jednoduchosti!

Veľkonočná nedeľa A

     Od prvých okamihov kresťanstva pôjde o moment uveriteľnosti. A nejde iba o prijatie, že ježiš premohol smrť a nezostal medzi mŕtvymi. Ide súčasne o to, že potrebujeme uveriť v Boha, ktorý nestratil vládu nad svetom, hriechom, smrťou… I keď sme my sami zhrešili. Svet i napriek toľkému zlu nestratil zmysel ani cieľ, Boh ani na okamih nestratil vládu nad svetom!

VEĽKONOČNÝ PONDELOK  Mt 28, 8-15
Bežiacim ženám, plným „strachu i radosti“ ide naproti Ježiš. Kiež ide i dnes v ústrety všetkým, ktorí sa snažia zvestovať pravdu o ňom!

VEĽKONOČNÝ UTOROK  Jn 20, 11-18
Plač Márie Magdalény sa mení na radsoť. Kto s Ježišom čo najviac prežíva úzkosť, tým plnšie docení jeho oslávenie. A svoju radosť beží zvestovať ďalej…

VEĽKONOČNÁ STREDA  Lk 24, 13-35
Ježiš odhaľuje zmysel Písma, až im horí srdce. Uvedomme si, že prežívame rok Božieho slova. Vraciame sa k čítaniu Svätého písma s radosťou?

VEĽKONOČNÝ ŠTVRTOK  Lk 24, 35-48
V prísľube „vyzbrojenia mocou z výsosti“ sa zjavuje komunikácia, spoločenstvo Trojice, kedy sa každá osoba odvoláva v láske na druhú. Vzor pre naše vzťahy!

VEĽKONOČNÝ PIATOK  Jn 21, 1-14
Stretnutie s Ježišom je plné prekvapení. Noci, ktoré nasledovali po poslednej večeri, vyústili do raňajok s Pánom na brehu jazera. Kiež sa s Pánom prebudíme zo svojich neistôt.

VEĽKONOČNÁ SOBOTA  Mk 16, 9-15
Pokarhanie za neveru vyústi do poslania. Pri plnení tejto úlohy sa spolu  sodhodlaním a Petrovou vierou posilní i naša malá viera!

Kvetná nedeľa A

     Pán vstupuje do Jeruzalema, mesta spojeného s Mesiášom, miesta, kde stojí jediný chrám, miesta obety. Bude tu sláviť Veľkú noc, sviatok záchrany z otroctva. A v tejto atmosfére bude zatknutý, vyškrtnutý zo spoločenstva Izraelitov, ponížený pohanmi a umučený. Ako posledný z odsúdencov umučený až za hradbami mesta. Ale práve toto zavrhnutie všetkými sa stane nástrojom Božieho víťazstva nad temnotami, takže kresťania môžu vyznať: Ježiš je Pán!

PONDELOK  Jn 12, 1-11
Láska nepozerá na peniaze. Prejavenie citov nech nám je v Cirkvi vzorom! Vážme si spontánnych prejavov, vychádzajúcich z lásky k Bohu.

UTOROK  Jn 13, 21-33.36-38
Ježišov takt pri označení zradcu je pozoruhodný. Kiež prejavujeme podobný pokoj, kedykoľvek musíme napomínať a hovoriť pravdu…

STREDA  Mt 26, 14-25
Túžme s Pánom stolovať a sláviť Eucharistiu vo vernosti a s takoi láskou, ktorá nahradí zrady a ľahostajnosť mnohých.

ZELENÝ ŠTVRTOK  1 Kor 11, 23-26
Túžime svojím životom doceniť dar Kristovho tela tak, aby sme sa premieňali na to,  čo jeme a pijeme?

VEĽKÝ PIATOK  Hebr 4, 14-16; 5, 7-9
Pre jeho poslušnosť sme spasení, zachránení. Nevzpierame sa však tejto záchrane? Skutočne nechceme jeho „slzy vrúcnej modlitby“ zmariť svojou ľahostajnosťou a neposlušnosťou!

BIELA SOBOTA  Rim 6, 3-11
Ponorenie do vody je prísľubom nového života. Túžme začať tento život už od tejto chvíle zjednotení Pánovým životom.

5. pôstna nedeľa A

     Pán prichádza čudne neskoro. Prečo musel Lazár zomrieť? Nemohol Ježiš urobiť pre neho viac? Ale Ježiš s ním počíta, Lazár je stále súčasťou plánu spásy. Kristus nezabudol. Ide tu však o niečo viac. Práve na príbehu Marty a Márie môžu apoštoli pochopiť, čo znamení vzkriesenie. Skrze neho mnohí uverili. A o to ide – uveriť v Krista.

PONDELOK  Dan 13, 1-9.15-17.19-30.33-62
Danielova múdrosť (jeho meno znamená: Boh nastoľuje právo) zachránila nevinnú dievčinu. Kiež Pán nastolí právo i dnes – s našou pomocou!

UTOROK  Nm 21, 4-9
Reptanie na ceste k slobode sme sami zažili. My však už môžeme reptajúcim ukázať priamo na Kristov kríž!

STREDA  Dan 3, 14-20.91-92.95
Štvrtý muž v peci, podobný Božiemu Synovi, trpí s tromi mladíkmi. Kiež náš Pán sprevádza tých, ktorí sú i dnes vrhaní do plameňov pre svoju vieru!

ŠTVRTOK  Gn 17, 3-9
Zmena mena, nová existencia, bola darom i v našom krste. Denne obnovovanou vierou patríme i my k Abrahámovým potomkom!

PIATOK  Jer 20, 10-13
Keď priatelia striehnu na náš pád, bude náš vzťah k Bohu najtesnejší. Kiež si to uvedomíme a v ťažkých chvíľach neprepadneme zúfalstvu!

SOBOTA  Ez 37, 21-28
Mnohé modly a bôžikovia sú i dnes prekážkou zjednotenia. Zjednotenia človeka a s Bohom, ale i prekážkou zjednotenia v Cirkvi! Dokážeme rozlíšiť a odložiť nepodstatné? Je v nás túžba byť jeho ľudom?

4. pôstna nedeľa A

     „Veríš v Syna človeka?“ Táto otázka je zlomová pre každého, kto chce byť kresťanom. Slepec prišiel o akúkoľvek podporu oficiálnych predstaviteľov viery i spoločnosti. Ale Pán o ňom dobre vie. Na konci Pôstnej doby by sme tiež mali padnúť na kolená a tvárou v tvár Kristovi na kríži vyznať: „Verím v teba, Ježišu ukrižovaný a vzkriesený, ty si Pán neba i zeme!“

PONDELOK  Jn 4, 43-54
Možno mnohí z nás nevidia znamenia a zázraky, a napriek tomu Ježišovi veríme. Snáď nie je trúfalé mať nádej, že by nás Pán pochválil…!

UTOROK  Jn 5, 1-3a.5-16
Ježiš sa dáva do reči s tým, ktorý ani nemá silu priblížiť sa k liečivej vode… Akoukoľvek bežnou pomocou môžeme i my priblížiť druhých k Ježišovi.

STREDA  Slávnosť Zvestovania Pána  Lk 1, 26-38
Mária nehľadá dôvody a výhovorky, „prečo do toho neísť“. Jej námietka je celkom praktická. Matka Cirkvi, od ktorej sa môžeme veľa učiť!

ŠTVRTOK  Jn 5, 31-47
Dajme si pozor, aby sme my, kresťania, „neoslavovali seba navzájim“. Všetka naša hrdosť musí prameniť z Božej lásky. Ak budeme príliš poukazovať na seba, bude naše svedectvo neplodné.

PIATOK  Jn 7, 1-2.10.25-30
Ježiš sa pohybuje nepoznaný medzi tými, ktorí mu striehli na život. I dnes sa možno schováva pred kritikmi, ktorým vadí jeho prítomnosť.

SOBOTA  Jn 7, 40-53
Sebaistota farizejov a tých, ktorí poznali Zákon a vykladali ho vo svoj prospech, je dodnes nákazlivá. A to, že k Ježišovi mala blízko „spodina, ktorá nepozná Zákon“, môže byť i dnes pre Cirkev inšpirujúce.

3. pôstna nedeľa A

     Zdá sa, že Samaritáni si na vrchu Garizim pri Sicheme založili okolo roku 400 pr. Kr. vzdorochrám po tom, čo židovskí vyhnanci odmietli ich ponúknutú pomoc a účasť pri znovuvybudovaní chrámu v Jeruzaleme po návrate z Babylonu. Toto odmietnutie plynulo zrejme z neochoty odpustiť ľuďom, ktorí urobili chybu, keď sa zmiešali s kolonistami Samárie, pohanským obyvateľstvom, ktorých bohov prijali za svojich popri Bohu. Odpoveďou Samaritánov na toto odmietnutie boli najprv intrigy pre znemožnenie stavby jeruzalemského chrámu a neskôr i proti opevneniu mesta a nakoniec snáď onen zmienený vzdorochrám. Také jednanie býva problémom každého človeka, ktorý po hriechu predstupuje pred Boha a ponúka čiastočný návrat pri splnení určitých podmienok, ktorý chce vonkajším gestom prekryť vnútorný, nie celkom ústretový postoj. Pokiaľ jeho podmienky nie sú splnené, uchyľuje sa k vlastnému náboženstvu, stavbe vzdorochrámu. Dobre vieme, že na to, aby sme mohli byť Bohom prijatí, je bezpodmienečne nutná pravdivá zmena, úprimné obrátenie. Také, k akému sa dopracovala žena pri Jakubovej studni v rozhovore s Ježišom, keď jej pomohol pomenovať jej tajomstvo, totiž hriech. Zistila, že vzdorochrám a nakoniec ani chrám nie sú nutné, veď Boha možno uctievať v Duchu a Pravde kdekoľvek. Boh nemá problémy s prijatím človeka.

PONDELOK  2 Kr 5, 1-15a
Mnohokrát sú uzdravení tí, ktorí „s nami nechodia“. Často sa Božia priazeň prejavuje na tých, u ktorých by sme to nečakali. Práve Náman je pre nich vzorom viery. Príklad i pre nás!

UTOROK  Dan 3, 25.34-43
V Azariášovej modlitbe sa toľkokrát vyskytuje slovo „milosrdenstvo“! Sme schopní z toho vyvodiť dôsledky a sami sa snažiť o milosrdenstvo k druhým?

STREDA  Dt 4, 1.5-9
O to viac dnes, v novozákonnej dobe, môžeme zajasať! Veď ktoré náboženstvo vyznáva  takú veľkú skutočnosť, že sa Boh stáva človekom, aby sme mohli žiť s ním a v ňom!

ŠTVRTOK  Slávnosť sv. Jozefa, ženícha Panny Márie  Lk 2, 41-51a
Jozef s Máriou s bolesťou hľadali Ježiša. Kiež svojou blízkosťou sprevádzajú všetkých, ktorí prežívajú so svojimi deťmi bolesti a trápenia i všetkých, ktorí hľadajú Boha!

PIATOK  Oz 14, 2-10
I my máme často sklon zbožňovať „diela svojich rúk“. Pritom sa schovať do tieňa, ktorý poskytuje Boh, je dnes rovnako osviežujúce ako vtedy v púštnom teple.

SOBOTA  Oz 6, 1-6
Dôraz na lásku a radosť z návratu k Bohu nech nás sprevádza v tieto pôstne dni. Inak naše „sebazápory“ môžu byť falošné…

2. pôstna nedeľa A

     Akokoľvek sa Pôstna doba môže zdať časom bez okrás a slávy, dnešné evanjelium odkazuje na nesmierne silný až slávnostný zážitok apoštolov. Ježiš im zjavil svoju slávu, dokonca počujú hlas samého Otca. Táto udalosť ich však má pripraviť na blížiace sa ukrižovanie Pána. Nešlo o nič menšie, než povzbudiť ich vieru, ktorá bude prechádzať skúškou. Nešlo iba o zaujímavé spestrenie všedného života. Ježiš neprišiel, aby svojich učeníkov pobavil, ale aby ich zachránil. V Krisotvi ide o všetko!

PONDELOK  Lk 6, 36-38
Práve v schopnosti odpúšťať a v jeho miosrdenstve k druhým sa snažme byť Kristovým obrazom. Potom budeme i my sami šťastnejší.

UTOROK  Mt 23, 1-12
Ježiš nevyzýva k zavrhnutiu zákonníkov a farizejov ani k revolúcii. Ale k zmene správania „odspodu“. Kiež i nás povzbudzuje Pôstna doba k pravdivosti.

STREDA  Mt 20, 17-28
Starostlivá matka Zebedejových synov vystihla myšlienku mnohých v Cirkvi. U Pána však platí úplne obrátené poradie. Ako ťažko sa s tým zmierujeme!

ŠTVRTOK  Lk 16, 19-31
Boh i dnes „iba“ napovedá. Nepresviedča, neláme, nedokazuje. Napokon dnes vieme, že ani Ježišovo zmŕtvychvstanie mnohých nepresvedčí!

PIATOK  Mt 21, 33-43.45-46
Kto sa chce Pánovej vinice zmocniť len pre seba, postará sa o to, že mu jej spravovanie bude odňaté. Môžeme tu vnímať i varovanie pred prejavmi pocitu výlučnosti a zakladania si na vlastnej „vernosti“.

SOBOTA  Lk 15, 1-3.11-32
Nevystupujeme niekedy ako poslušní, verní synovia Cirkvi, ktorí sú pohoršení dobrotou Otca, ktorý nepozná hraníc?

1. pôstna nedeľa A

     Slobodné rozhodovanie stojí v základe nášho bytia. Je to naše privilégium, veľkosť, ale tiež náš veľký risk. Potom je pokušenie skúškou tejto slobody, jej overením. Pokušením prešiel i Kristus, pravý slobodný človek. „Pokušenie chleba“ rieši priľnutím k Božiemu slovu. „Pokušenie chrámovej veže“ premáha odmietnutím narážok náboženstiev, ktoré namiesto služby Bohu Boha zneužívajú, a konečne „pokušenie vrchu“ odkrýva odmietnutím utlačovateľskej moci a prejavov egoizmu, a naopak prijatím lásky, jediného pravého vládnutia. Tri pkušenia, ktoré namiesto mágie, nevernosti a pýchy ústia v Ježišovom prípade do viery, lásky a odovzdaniu sa Božiemu spásnemu projektu. Medzi tým, čo je scestné, a tým, čo je pravé, vedie len veľmi úzka línia. Naša sloboda je natoľko jemná, aby po tej správnej strane dokázala ísť celkom bezpečne, zvlášť, keď je cesta už prľapaná.

PONDELOK  Lv 19, 1-2.11-18
Keď máme niekoho radi, snažíme sa ho napodobniť. Trebárs podvedome. Snaha byť aspoň trochu takí dobrí ako Boh nech vyviera z našej lásky k nemu.

UTOROK  Iz 55, 10-11
Kiež si silu Božieho slova uvedomíme vždy, keď je zvetované pri bohoslužbe! Naša odpoveď na výzvu: Počuli sme… bude skutočným poďakovaním za to, že sa „nevráti bez účinku“.

STEDA  Jon 3, 1-10
Obyvatelia Ninive inšpirovali svojho kráľa. Kajúcnosť začala akosi odspodu. Výzva pre nás: nereptať len na predstaviteľov, ale začať u seba!

ŠTVRTOK  Est 4,17n
Ester, kráľovná na perzskom dvore, nezabúda na knihy predkov a na jediného Boha, ktorý vyslobodzuje verných. Kiež je jej modlitba vzorom pre dni, kedy sa zdá, že Boh je ďaleko…

PIATOK  Ez 18, 21-28
Obrátenie nie je len „odvrátenie“ sa od zla, ale zmena vzťahu k Bohu. On nie je zo svojej podstaty žiadnym „strážcom“, ale chce našu lásku! Práve tá má byť impulzom pre naše konanie.

SOBOTA  Dt 26, 16-19
Byť „zvláštnym“, vyvoleným ľudom znamená úzke priateľstvo. On si aj nás vyvolil ako prvý. Táto skutočnosť nech predznamenáva náš vzťah k nemu.

7. nedeľa v Cezročnom období A

     Ako teda splniť všetky požiadavky viery, ak sú mnohokrát skutočne ťažké? Cesta vedie jedine cez Ducha. Teda obrátením sa k Bohu a prosbou, aby nám pomáhal. A ešte viac je potrebné, aby sme nielen spolupracovali s Bohom, ale predovšetkým mu patrili. To je význam slova „svätý“, ak je použité o osobe alebo veci, ktorá sama nie je Bohom. Svätý je teda patriaci Bohu. Dokonalosť požadovaná Kristom v evanjeliu nie je nesplniteľným bláznovstvom, ale uvedením do reality! Jedine ako „patriaci Bohu“ môžeme stáť pevne v požiadavkách viery.

PONDELOK  Jak 3, 13-18
Autor listu presne popisuje príčiny nespravodlivosti a nepokoja v spoločnosti. Chceme si počínať tak, aby sme nefalšovali pravdu, aby sme neboli sebeckí?

UTOROK  Jak 4, 1-10
Snažme sa vzoprieť zlu a prosiť v Pánovom duchu; Boh sa stavia proti pyšným – nechceme k nim patriť! Potom sa dostaví pravá radosť…

STREDA  Popolcová streda  2 Kor 5,20-6,2
Čím je v spoločnosti menej nádeje, tým viac je potrebné naše svedectvo. Vynikne túžba po „dni spásy“, po záchrane! Ukazovať smer, odkiaľ príde záchrana, nech je našou úlohou v nastávajúcej Pôsnej dobe.

ŠTVRTOK  Lk 9, 22-25
Možno budeme odmietaní so svojím svedectvom. Prežívanie nepochopenia spolu s Ježišom môže byť veľmi silným impulzom k láske…

PIATOK  Mt 9, 14-15
Zdanlivú neprítomnosť Pána a pocit odlúčenia od neho pozná asi každý. Ale trpezlivé znášanie môže byť tým pravým pôstom.

SOBOTA  Lk 5, 27-32
Nekritizujeme Cirkev a jej predstaviteľov, keď sa viac venujú ľuďom na okraji spoločnosti, ako „zbožným veriacim“? Nezazlievame práve toto súčasnému pápežovi?

6. nedeľa v Cezročnom období A

     Ježišova interpretácia Desatora je radikálna. Predpisy nijako nezjemňuje ani nezľahčuje. Naopak. Sprísňuje až do takmer nesplniteľnej podoby. Ale tu nejde o postavenie nesplniteľných nárokov. Snaží sa priviesť poslucháča k porozumeniu, o čo v predpisoch ide. To predsa nie je otázka noriem či nariadení. Ide tu o ochranu ľudského života. Ochranu vzťahov, rodiny a predovšetkým nášho vlastného srdca. Ide teda o premyslené napĺňanie alebo tiež zvnútornenie predpisov Desatora. To je hlavný smer Ježišových dôrazov.

PONDELOK  Mk 8, 11-13
Pravá viera, prameniaca z lásky, predsa nepotrebuje dôkazy! Nezháňame sa za rozličnými „zjaveniami“ a úkazmi? Nepovzdychol by si Ježiš nad našou senzáciechtivosťou?

UTOROK  Mk 8, 14-21
Farizejský a herodiánsky kvas dokáže zničiť celú misu starostlivo pripravených surovín na prípravu cesta. Pred akým kvasom by nás asi Ježiš varoval dnes?

STREDA  Mk 8, 22-26
I dnes prebieha uzdravovanie postupne. Môže sa tak stať skúškou našej trpezlivosti. Kiež podľa príkladu nášho Pána doťahujeme do konca úlohy, ktoré nám zveril!

ŠTVRTOK  Mk 8, 27-33
Nie sme i my v pokušení občas Pánovi radiť, čoho by sa mal vyvarovať, ako by mal veci riadiť „ľudsky“ úspešnejšie? Jeho námietka: „Choď mi  z cesty, satan!“ by iste zabolela i nás…

PIATOK  Mk 8, 34-9, 1
Je prirodzené, že každý má snahu zachrániť si život. Ale pokiaľ ho stratíme v službe pre Krista, máme vyhrané. Kiež nás to naplní horlivosťou! A kiež nelipneme za každú cenu na živote podľa našich predstáv.

SOBOTA  Sviatok Katedry sv. Petra  Mt 16, 13-19
Petrovo vyznanie povzbudilo Pána k odovzdaniu kľúčov. Ich používanie musí sprevádzať láska a odvaha ísť občas proti zabehaným zvyklostiam. Dnes zvlášť pamätajme na rímskeho biskupa…

5. nedeľa v Cezročnom období A

     Ste soľ, ste svetlo sveta! Iste sú poslucháči, ktorí sa nadúvajú pýchou, keď si predstavia, že práve oni sú svetlo sveta, stredobod vesmíru. A iste sa nájdu takí, ktorí si nepripadajú ani ako ľudia svetla, nieto ešte ako ľudia plní jedinečnej chuti. Ale Pán nehovorí o našich schopnostiach, pocitoch a depresiách. On hovorí o Božej moci, ktorou sú naplnení tí, ktorí prijmú Božie kráľovstvo a zakomponujú ho do svojho života. Je to život naplnený Bohom. To on prežiari svet.

PONDELOK  Spomienka sv. Školastiky, panny  1 Kr 8, 1-7.9-13
Až po príchode Božieho Syna sa naplnilo dokonalé prebývanie Boha medzi ľuďmi. V tichej chvíli sa pokúsme uvedomiť si, že sme zahalení oblakom jeho prítomnosti. Kiež neutekáme pred jeho slávou…

UTOROK  1 Kr 8, 22-23.27-30
Živá Šalamúnova modlitba nech je vzorom pre naše tiché chvíle, teda pre stretnutie s ním v chráme našej duše. Skutočne – Boh chce prebývať so svojím ľudom na tejto zemi!

STREDA  1 Kr 10, 1-10
Kráľovná zo Sáby, i keď pohanka, bola očarená Šalmúnovou zbožnosťou a vládou. Kiež dokážeme i my a Cirkev, do ktorej patríme, zapôsobiť na tých, ktorí o Bohu nič nevedia.

ŠTVRTOK  1 Kr 11, 4-13
Náboženský rozklad na Šalamúnovom dvore mal za následok politický rozpad jeho ríše. Pokiaľ sme vieru v Boha vytlačili len do súkromnej sféry, následky sa dostavujú i dnes…

PIATOK  1 Kr 11, 29-32; 12, 19
Celistvosť plášťa, dvanásť kusov, dvanásť kmeňov… Kiež dokážeme viac chápať symboliku bohoslužby!

SOBOTA  1 Kr 12, 26-32; 13, 33-34
Tiež dnes platí: kto chce získať politickú moc, zaútočí na to, čo mu v tom prekáža. Kresťanstvo je dnes vystavené genocíde. Dôkaz jeho pravosti!

Obetovanie Pána

     Je veľmi užitočné skúsiť si predstaviť súvislosti dnešného sviatku. Mária i Jozef sú veľmi obyčajní a chudobní ľudia, ktorým nie je venovaná v chráme pozornosť. Takých prichádza denne množstvo. A zrazu sa okolo nich strhne určitý rozruch. Zrejme nešlo o nič obrovské, ale zaznie zvláštne proroctvo o dieťati: „On je svetlo na osvietenie pohanov.„“Ježiš má byť svetlom, ktoré osvieti pohanov! Teda i nás. Simeon hovorí o nás! Nakoľko sa naplnili jeho slová nielen v Cirkvi, ale predovšetkým v našom osobnom živote? Lukáš zaznamenal tieto slová pre nás. Veď ide o našu spásu.

PONDELOK  Ľubovoľná spomienka sv. Blažeja, biskupa a mučeníka  Mk 5, 1-20
V posadnutom sa zlý duch silno zabýval. Bál sa uzdravenia. Vezmime si príklad z nášho Pána v jeho boji so zlom a poslať ho tam, kam patrí!

UTOROK  Mk 5, 21-43
Možno, že Ježiš chce podobne uzdraviť celú spoločnosť. Možno chce použiť práve našu ochotu, aby sme ako on ponúkli pomocnú ruku.

STREDA  Spomienka sv. Agáty, panny a mučenice  Mk 6, 1-6
Podobnú skúsenosť máme i dnes. V prípade, že nebudeme prijatí, netreba rezignovať, ale ísť ďalej…

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Pavla Mikiho a spoločníkov, mučeníkov  Mk 6, 7-13
Ježiš nič nedbá na odmietnutie a vysiela svojich apoštolov, a to po dvoch, aby okrem iného boli vzorom znášanlivosti, kamkoľvek prídu.

PIATOK  Mk 6, 14-29
Z Jánových úst jasdne zaznelo: Nie je dovolené! Kiež dokáže Cirkev povedať jasné slovo tam, kde je to potrebné. Keď totiž v tejto povinnosti rezignuje, hrozí jej, že stratí hlavu.

SOBOTA  Mk 6, 30-34
Výzva k skľudneniu s Ježišom: i odpočinok môže byť užitočnou prácou. Pre nás to môže byť veľmi povzbudzujúce!

3. nedeľa v Cezročnom období A

     Ježiš veľmi často hovorí o Božom kráľovstve (nebeské kráľovstvo). Označuje tak skutočnosť Božej prítomnosti na zemi. Boh nepríde až niekedy… Kde je prítomný Boh, tam prichádza Božie kráľovstvo. On, Ježiš, je Boží Syn. To teda znamená, že s jeho príchodom je prítomné i Božie kráľovstvo! Preto je tak blízko. Ale Pán vie, že bez vnútorného otvorenia sa Bohu je fyzická blízkosť platná len pramálo. Tí, ktorí sa však vydajú za Kristom, zažijú moc a silu tohto nebeského kráľovstva. A nestane sa to niekedy na konci vekov, ale už teraz! Apoštoli by o tom mohli rozprávať…

PONDELOK  2 Sam 5, 1-7.10
Dávidovo kraľovanie trvalo celú generáciu. Dokázal sa preniesť aj cez vlastné zlyhania. Boh bol totiž s ním i s jeho ľudom…

UTOROK  Spomienka sv. Tomáša Akvinského, kňaza a učiteľa Cirkvi  2 Sam 6, 12b-15.17-19
Radosť z Boha sa môže prejavovať i tancom. Bohoslužba má byť prejavom živého vzťahu. Nepôsobíme občas veľmi smutne, skôr pohrebne?

STREDA  2 Sam 7, 4-17
Nátan otvára Dávidovi nové obzory. Až potom my, ľudia Nového zákona, naplno pochopíme. A doceníme?

ŠTVRTOK  2 Sam 7, 18-19.24-29
Veľmi múdra a pekná je Dávidova modlitba! Za všetkým, čo dosiahol, vidí totiž Božiu pomoc. On sám je len nástrojom. Aké inšpirujúce!

PIATOK  Spomienka sv. Jána Bosca, kňaza  Ž 51
Aký paradox! Pieseň, v ktorej Dávid ľutuje cudzoložstvo a úkladné vraždy, ktorých sa dopustil, patrí medzi najkrajšie a najhlbšie žalmy…

SOBOTA  2 Sam 12, 1-7a.10-17
Nebál sa prorok Nátan, keď bez obalu hovoril pravdu? Niekedy sa kompromisy zrejme nehodia. Dokážeme sa ozvať, keď je to potrebné?

2. nedeľa v Cezročnom období A

     Boh v Kristovi-človekovi začal prebývať medzi nami, „roztiahol svoj stan uprostred nás“. Kristus, Boží Syn, žil ako človek na tejto zemi a jeho slovo znelo a zaznieva v priestore a čase. Vtelenie je ústredným tajomstvom našej viery. Je to konkrétnym prejavom Božej starostlivosti o nás. Naša odpoveď Bohu, ktorý v Kristovi začína svoje putovanie po našich cestách, má byť konkrétna a každodenná. Situácie, v ktorých sa ocitávame a ktoré riešime, nie sú nijako mimoriadne, sprevádza nás všednosť a každodenná rutina. Zdá sa nám to málo pre vhodnú odpoveď Bohu. A predsa akékoľvek gesto, prijatá úloha, čas v spoločnosti druhých, udalosti, do ktorých sme ponorení, to všetko sú jedinečné príležitosti k stretnutiu s Ježišom. I obyčajný pohár vody podaný nášmu blížnemu s ochotou a láskou má cenu večnej odmeny a jednoduché slovo modlitby spojené s vierou, prednesené v pravú chvíľu, môže vyprosiť obrátenie srdca! Vďaka Božiemu prebývaniu medzi nami i všedné skutočnosti dostali nekonečnú hodnotu.

PONDELOK  Mk 2, 18-22
Sila Kristových slov nech nás chráni pred snahou vtesnať jeho zvesť do starých mechov alebo nimi opraviť záplaty na šatách, ktoré nám bez problémov sedia. Kiež naruší našu zvykovosť a usadenosť!

UTOROK  Spomienka sv. Agnesy, panny a mučenice  Mk 2, 23-28
Ježiš povzbudzuje k odvahe aj nás! Nie je i naše kresťanstvo zväzované strachom, aby sme „niečo neporušili“?

STREDA  Mk 3, 1-6
Na Ježiša dávali pozor, aby ho mohli obžalovať. Nie sme i my kritikmi tých, ktorí vynakladajú úsilie v jeho Cirkvi a nekonajú podľa našich zaužívaných predstáv?

ŠTVRTOK  Mk 3, 7-12
I dnes mnohí chorí a slabí vyhľadávajú Krista a jeho Cirkev. Kiež je to pre nás jedným zo znakov jej pravosti!

PIATOK  Spomienka sv. Františka Saleského, biskupa a učiteľa Cirkvi  Mk 3, 13-19
Aké rozdielne povahy mali apoštoli! Výzvou a spoločnou úlohou pre dnešné vzťahy v Cirkvi, ktorá má nástupcov apoštolov spájať, je kázať a vyháňať zlo.

SOBOTA  Sviatok Obrátenia sv. Pavla, apoštola  Sk 22, 3-16
Náš vzťah s Kristom nezačínal tak dramaticky, ako Šavlov. Ale nie je snáď každodenný kresťanský život bojom medzi ľahostajnosťou a horlivosťou? Pokúsme sa rozpamätať na svoj osobný začiatok vzťahu ku Kristovi…

Krst Krista Pána

     Krst je účinné spoločenstvo spásy, ponúknuté celkom konkrétne nám.  Je to ekumenická sviatosť. Odvoláva sa na príkaz zmŕtvychvstalého Pána apoštolom a prvému spoločenstvu veriacich a dáva nám podiel na jeho veľkonočnom tajomstve, spája nás s Kristom, začleňuje nás do Cirkvi ako Božieho ľudu Nového zákona, je bránou k novému životu a robí z nás nové stvorenie. Prvotná iniciatíva – ponuka – je na strane Boha, ide o jeho veľký dar, na ktorý však má odpovedať naše jednoznačné prijatie skrze vieru. Potom je možné toto účinné posolstvo spásy realizovať!

PONDELOK  1 Sam 1, 1-8
Bezdetnosť bola pre oboch nepredstaviteľne ťaživá. Podľa posledných viet úryvku je však prekonaná vzájomnou láskou. Viac prosme za tých, ktorí túžia po dieťati…

UTOROK  Spomienka sv. Antona, opáta  1 Sam 1, 9-20
Dokážeme i my vylievať svoje srdce pred Pánom? On chce byť s nami, a to nielen v ťažkých chvíľach, keď nás „postaví na nohy“.

STREDA  1 Sam 3, 1-10.19-20
Citlivosť a vnímavosť voči Pánovým slovám splýva často s hlasom blízkych. I nám niekedy trvá, pokiaľ rozlíšime, či nás volá práve ON.

ŠTVRTOK  1 Sam 4, 1-11
Prehratá bitka musela byť zdrvujúca. Ukoristenie archy bolo pre Izrael skúškou viery. Pán však bol nad tým všetkým…

PIATOK  1 Sam 8, 4-7.10-22a
Samuel poukazuje na nebezpečenstvo, ľud však neposlúchol. Samuel to iste neniesol ľahko. Dejiny má v rukách Pán.

SOBOTA  1 Sam 9, 1-4.17-19; 10, 1a
Ustanovenie prvého kráľa Saula: konečné vyslobodenie z moci nepriateľov však dokoná až Pomazaný, Mesiáš, Kristus.

2. nedeľa po Narodení Pána A

     Neprestávame žasnúť nad Božím projektom stvorenia. Po páde človeka by sa dalo čakať, že Boh príde a všetko premení tak, aby už nemohol nastať žiadny hriech. To sa ale nestalo. Žijeme naďalej vo svete zmietanom zlom. Avšak Boh poslal svojho Syna, aby nás zachránil. Nie však tým, že všetko zlo hneď zmizne. Ale tým, že ho Boh vzal na seba. Áno, zlo človeka odstraňuje Boh. Každý, kto teraz prijme Krista, prijíma Boha a jeho cestu záchrany. Aký veľký je Boh!

PONDELOK  Slávnosť Zjavenia Pána  Iz 60, 1-6
I dnes prichádzajú zďaleka národy, i tie, ktoré sme nepoznali. Možno práve tí v našich očiach „vzdialení“ rozhlásia Pánovu chválu lepšie, ako my zabývaní!

UTOROK  1 Jn 3, 22-4, 6
Dôležité je priznať si, že Ježiš prišiel ako človek v tele. Pripustiť si Ježišovu ľudskosť môže dať i nový impulz našim vzťahom v rodine, spoločnosti, v Cirkvi!

STREDA  1 Jn 4, 7-10
Áno, Boh si nás zamiloval ako prvý. Uvedomujeme si, že tým vstúpil do rizika odmietania. Je na nás, ako odpovieme.

ŠTVRTOK  1 Jn 4, 11-18
Jeho lásku sme poznali, osvojili si ju a zažili na sebe. Od nej sa odvíja naša viera. Kiež si uvedomíme, že strach nemá v láske miesto.

PIATOK  1 Jn 4, 19-5, 4
Láska k Bohu tu nachádza vyjadrenie v láske k druhým. Pokiaľ skutočne milujeme, nerobí nám žiadne ťažkosti splniť želania druhého!

SOBOTA  1 Jn 5, 5-13
Boží život skrze Syna je zárukou jeho pokračovania vo večnosti! Práve toto si skúsme častejšie uvedomiť, keď si spomíname na milované osoby, ktoré na predišli…

Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa

     Pre kresťanstvo je rodina zásadný oporný bod spoločnosti! Je prísne chápaná nielen ako spoločenstvo dvoch partnerov, ale ako láskyplné spoločenstvo muža a ženy, v ktorom deti prichádzajú na svet, môžu rásť zahrnuté láskou a podporované výchovou. Ide o viac ako len o pôžitok či technický prospech zúčastnených. Vznikajúci ľudský život má absolútnu prioritu nielen čo do technického chápania vzniku, ale tiež do všetkých istôt, ktoré potrebuje, aby z maličkého dieťaťa mohol vyrásť dospelý zrelý človek. Slávime deň, ktorý oslavuje tento Boží projekt rodiny.

PONDELOK  Lk 2, 36-40
Staručká Anna Ježiša „neprepásla“! Usilujme sa byť pripravení pre službu jemu i druhým, byť v správny čas na správnom mieste.

UTOROK  Jn 1, 1-18
Boží zámer, Slovo, sa stáva telom. Zhmotnením jeho dobroty, ktorej stopu môžeme poznávať i v druhých ľuďoch. Ako sa nám to darilo v uplynulom roku?

STREDA  Slávnosť Panny Márie Bohorodičky  Nm 6, 22-27
Do nového roku si vyprosujeme požehnanie. To, čo sami chceme od Pána, by sme mali odovzdať ďalej. Dokážeme obrátiť svoju tvár k druhým a byť šíriteľmi pokoja?

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Bazila Veľkého a Gregora Nazianského, biskupov a učiteľov Cirkvi  Jn 1, 19-28
Vyrovnať cesty Pánovi, upozorňovať na „niekoho väčšieho“, to nech je naším predsavzatím pre všetky dni v roku.

PIATOK  Jn 1, 29-34
Ján dosvedčuje, čo sám videl: zostupujúci Duch v podobe holubice zostáva na Ježišovi. Zostáva i v jeho Cirkvi. Kiež dokážeme viac vnímať túto prítomnosť!

SOBOTA  Jn 1, 35-42
Po toľkých rokoch si Ján pamätal i hodinu… Aká milá atmosféra musela byť v Ježišovej domácnosti – dotvorená rukou jeho Matky! Vzor pre naše rodiny, pre cirkevné prostredie.

4. adventná nedeľa A

     Hoci hovoríme o zásadných dejinných zvratoch, v ktorých Boh premieňa nezlomiteľné puto smrti, vykúpi človeka, sám vstupuje do dejín sveta…, všetko sa odohráva na celkom obyčajnom pozadí bežných udalostí, akými sú zasnúbenie dvoch obyčajných ľudí v malej zemi Izrael na východe Rímskej ríše. Boh nemá strach, že aktéri sú príliš maličkí, a že by sa jeho dielo stratilo v toku iných „veľkých“ udalostí sveta mocných. Boh nemá obavy o život, vzdelanie, výchovu… Božieho Syna. Boh tu vystupuje ako určitý tvorca dejín, akokoľvek si to mnohí vtedajší mocní ľudia nedokázali predstaviť. Boh je s nami a pevnou rukou vedie dejiny ľudí, ktorí ho vpustili do svojho života. Cez mnohé dramatické zvraty dovedie svoj ľud k víťazstvu spásy.

PONDELOK  Lk 1, 57-66
Jánov otec Zachariáš začal opäť rozprávať v okamihu, kedy napísal meno svojho syna, ktoré znamená: Boh sa prejavil ako milostivý. Kiež sa i nám rozviaže jazyk, aby sme svedčili o Božej dobrote!

UTOROK  Štedrý deň Lk 1, 67-79
Zachriášovo dočasné onemenie vydalo plod: krásny chválospev, ktorým v Liturgii hodín začíname každý deň. Pochopíme počas vianočných sviatkov dôležitosť ticha, význam mlčania?

STREDA  Slávnosť Narodenia Pána  Hebr 1, 1-6
Dar je viac, než akékoľvek slová. Boh prehovoril tým, že nám dal svojho Syna. Podstatou Trojice je vzájomné darovanie. A my máme byť jej obrazom: v rodine, v Cirkvi…

ŠTVRTOK  Sviatok sv. Štefana, prvého mučeníka  Sk 6, 8-10
Keď nemohli obstáť pred Štefanovou múdrosťou, veľmi sa rozzúrili. My sme často v podobnom pokušení: keď sa minú argumenty, uchyľujeme sa k ohováraniam. A tie zabíjajú vzťahy.

PIATOK  Sviatok sv. Jána, apoštola a evanjelistu  Jn 20, 2-8
Rýchlejší Ján necháva prvenstvo Petrovi. Vzor pre vzťahy v Cirkvi. Znamením lásky je, keď dokážeme ustúpiť.

SOBOTA Sviatok Svätých neviniatok, mučeníkov  Mt 2, 13-18
Môžeme myslieť na deti, ktoré sa ani nemali narodiť. Veď i dnes vynakladá úsilie o život bezbranných detí egoizmus a strach z ohrozenia vlastného postavenia.

3. adventná nedeľa A

     Liturgii i lekcionáru dnešnej nedele vládne téma radosti; radosť patrí k celému Adventu. Jej prameňom je skutočnosť, že každý jednotlivý život i celé dejiny ľudstva prenikla a obnovila spása. Táto radosť sa stavia proti každému pesimizmu, ktorý nevidí skutočnosť spásy a nechce ju uznať, táto radosť je opakom nedôvery v Boží prísľub a jeho naplnenie v Kristovi. Významná je však i výzva dnešného evanjelia, upozorňujúca každého kresťana, aby nezamieňal pravú radosť za triumfalizmus, vnútorný pokoj za vonkajšie prejavy moci a Mesiáša za obyčajného pozemského vladára. K zámene môže dôjsť veľmi ľahko, veď i Ján Krstiteľ sa nevyhol otázkam a pochybnostiam.

PONDELOK  Mt 21, 23-27
K Ježišovi a k jeho Cirkvi je možné pristupovať veľmi rôzne. I otázky môžu byť položené s rôznymi úmyslami. Možno i Ježiš na niektoré naše výzvy neodpovedá…

UTOROK  Mt 1, 1-17
V rodokmeni nášho Pána sú i tie ženy, o ktorých by sme možno pomlčali. Je to jasná teologická výpoveď: nič nie je vyňaté z jeho spásy, zo záchrany.

STREDA  Mt 1, 18-24
„Jozef, neboj sa…“ Možno je dnešná nerozhodnosť pre zakladanie rodín i k zasvätenému životu spôsobená strachom a obavami. Sú proste chvíle, kedy sa oslovený musí prebrať zo spánku!

ŠTVRTOK  Lk 1, 5-25
Kňaz Zachariáš stráca reč, pretože sa zdráhal uveriť. Na rozdiel od dievčaťa Márie, pokornej služobnice Pána. Na Božie posolstvo často i dnes reagujú jednoduchí ľudia citlivejšie.

PIATOK  Lk 1, 26-38
Veľkosť Panny Márie spočíva  v jej odovzdanosti. Kiež by sme boli schopní na jej príhovor ako jednotlivci i ako Cirkev vstúpiť s Bohom do neistoty!

SOBOTA  Lk 1, 39-45
Dieťa v lone Alžbety – Ján Krstiteľ – tu prvýkrát pozdravuje nášho Pána. Podobne, ako vtedy, i dnes prináša Mária Božieho Syna do našich dní, možno poznamenaných uponáhľanosťou vianočných príprav… Pohnime sebou radostne i my!

2. adventná nedeľa A

     Jánov krst je symbolom, obrazným vyjadrením túžby očistiť sa od všetkých osobných zlyhaní. Ján hovorí veľmi ostro a Mesiáša vníma ako prísneho sudcu, ktorý snáď ani nebude mať zľutovania… Ježiš je však i pre neho postavou, na ktorú čaká. Ešte Ježiša ako Mesiáša nepozná a nevie, aký zámer má Boh v celom príbehu dejín sveta. A predsa má v niečom pravdu. Bez skutočného obrátenia sa k Bohu neobstojí žiadny človek. Advent je tak nielen pasívne čakanie, podobne ako keď čakáme na nádraží. Advent znamená pripraviť dom svojho srdca, aby Mesiáš mohol vstúpiť.

PONDELOK  Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie  Lk 1, 26-38
Radosť z adventných zorí a nádej môžeme prežívať vďaka tej, ktorá poslovi povedala svoje „áno“. Dokážeme ju nasledovať v prijatí (omnoho skromnejších) Božích zámerov s nami?

UTOROK  Iz 40, 1-11
„Potešujte, potešujte môj ľud“ – tak začína i veľkolepé Händlovo oratórium „Mesiáš“. Tak sa stávajú i prísne slová Radostnou zvesťou! Túžime ju prinášať?

STREDA  Iz 40, 25-31
Večný, „neprístupný“ Boh tu dostáva osobné rysy. Kiež sa nezdráhame prijať jeho priateľstvo; i my „dostaneme krídla“ vo svojej všednodennosti.

ŠTVRTOK  Iz 41, 13-20
Slovko „neboj sa“ je i jedným z najčastejších slov v evanjeliu. Boží protivník naproti tomu straší, aby ustráchaní vyžadovali „ochranu“. Chudáci potom „márne hľadajú vodu“ a spoločnosť vysychá smädom…

PIATOK  Spomienka sv. Lucie, panny a mučenice  Iz 48, 17-19
Kiež sa i my poučíme zo skúseností minulých generácií! Pánovo slovo je totiž prísľubom ako pre jednotlivca, tak pre spoločnosť.

SOBOTA  Spomienka sv. Jána z Kríža, kňaza a učiteľa Cirkvi  Sir 48, 1-4.9-11
Eliáš je predobrazom nášho Pána. Slovo ako pochodeň! Mnohí jeho žiaru jednoducho neznesú. Premenenie na hore nie je „masovou“ záležitosťou… Ale v našej tichej chvíľke ho môžeme prežiť znova.

1. adventná nedeľa A

     Na začiatku nového liturgického roka nám evanjelium ponúka Ježišovu predpoveď o jeho príchode a vyzýva nás, aby sme boli bedliví a usilovne sa pripravovali na jeho príchod. Čo by sme mali robiť, aby sme verne prežili Advent? Robme to, čo obyčajne, len s väčšou radosťou: snažme sa plniť si svoje povinnosti – pracovné, školské i náboženské, pravidelnejšie sa modlime, častejšie chodievajme na sväté omše spoločne ako rodina, prijímajme sviatosti… Pripravujme sa na dar Ježiša, využime túto možnosť a otvorme svoje srdcia pre Prichádzajúceho.

PONDELOK  Mt 8, 5-11
I my sme tí mnohí, ktorí budú pri jednom stole so starozákonnými prorokmi. Cirkev je otvorená pre všetkých, bez ohľadu na pôvod. To nás má naplniť radosťou.

UTOROK  Spomienka sv. Františka Xaverského, kňaza  Lk 10,21-24
Túžime vidieť veľké skutky, ktoré i dnes koná Boh? Adventná doba nás musí vyburcovať z otupenosti!

STREDA  Mt 15, 29-37
Často si sťažujeme na vonkajšie obmedzenie: nedostatok povolania, málo času… Ale skúsme dať Pánovi to málo, čo máme. Možno sa potom budeme čudovať.

ŠTVRTOK  Mt 7, 21.24-27
Ježišove varovania nás musia vyburcovať. Raz sa nebude pýtať na naše prejavy nábožnosti, ale na to, ako sme naložili so svojím životom. Ešte máme čas „zlepšiť a upevniť základy“.

PIATOK  Mt 9, 27-31
Ježiš sa bráni popularite. Ľudia majú pochopiť, že práve cez jeho kríž raz príde uzdravenie, precitnutie. A práve to máme hlásať my, pokrstení, poslaní!

SOBOTA  Spomienka sv. Ambróza, biskupa a učiteľa Cirkvi  Mt 9, 35-10, 1.5-8
Pánova ľútosť je vyjadrením jeho ľudského citu. Kiež sa nehanbíme za svoje citové prejavy, kiež nás pohnú – podľa Ježišovho vzoru – k aktivite.