• Domov
  • /
  • Slovo do týždňa

14. nedeľa v Cezročnom období

     Prorok Izaiáš zvestuje jasot a radosť nad tým, že sa „Pánova ruka ukáže na jeho služobníkoch“. Pobáda k obdivu Božieho jednania. Apoštol Pavol v liste Galaťanom praje „milosť nášho Pána Ježiša Krista…“ všetkým pravým Božím Izraelitom, ktorí sa nespoliehajú len na vonkajšie rituály, ale prijali celú pravdu o Kristovi, teda i jeho kríž. Ježiš v evanjeliu zveruje pri rozosielaní sedemdesiatichdvoch učeníkov svoj pokoj: „Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!’“ Úprimné jasanie, pravá radosť, pokorný obdiv, Božia milosť a Kristov pokoj. Ako sa k nim staviame a ako ich žijeme tam, kde sa prejavuje Božia moc, nie naša, tam, kde je prítomný kríž, i tam, kde je úloha veľká a my sa pri pohľade na ňu cítime slabí?

PONDELOK  Mt 9, 18-26
Vzkriesenie dcéry, uzdravenie ženy – to sú znamenia, ktoré nám majú dodať dôveru, že i dnes Ježiš uzdravuje a oživuje svoju Cirkev.

UTOROK  Mt 9, 32-38
Už samotné ohlasovanie radostnej zvesti o Božom kráľovstve spôsobuje uzdravenie spoločnosti. A na tom sa môžeme a máme podieľať i my. Teda nielen Cirkev ako inštitúcia.

STREDA  Mt 10, 1-7
Ísť k „strateným“ teda k tým, ktorí to najviac potrebujú. Nemáme strach vyjsť tam, kde je ohrozené naše sebavedomie? Nebojíme sa, že odmietnutím bude otrasená naša povesť?

ŠTVRTOK  Mt 19, 27-29
Opustenie niečoho, zrieknutie sa. Ako spolupatrón Európy karhal bohatý kontinent. Možno si neuvedomujeme, že pokiaľ sa nerozdelíme, prídeme o mnoho…

PIATOK  Sviatok sv. Benedikta, opáta, patróna Európy  Mt 10, 16-23
Odpor a prenasledovanie sú pre Cirkev znamením pravosti. Pokiaľ na niektorom mieste prežíva „pokoj“, popciťuje prenasledovanie inde. Anemusí byť len krvavé…

SOBOTA  Mt 10, 24-33
Nebeskému otcovi na nás tak záleží! Ale pozor: záleží i nám na Otcovi? Snažme sa odteraz pracovať na tom, aby živá viera bola obojstranným vzťahom.

13. nedeľa v Cezročnom období

     Ísť za Ježišom nie je otázka otrockého kopírovania jeho vyjadrovania a gest. Nasledovať znamená poznať ho, jeho motiváciu, jeho srdce. Nasledovať však tiež znamená, že nemusíme konať sólo, opustení, na vlastnú päsť. Ideme s ním a učíme sa porozumieť. Nasledovať však prináša tiež rozhodnutie, vyžaduje odvahu opustiť svoje doterajšie istoty a vsadiť na inú kartu. Elizeus pochopil a namiesto lúčenia (ktoré by asi znamenalo veľkú, snáď niekoľkodennú slávnosť), nakŕmi chudobných a pomôže úbohým.

PONDELOK  Gn 18, 16-33
Podobne ako Abrahám zjednával s Pánom, mali by sme myslieť i na tých, ktorí o ňom nevedia alebo sa k nemu nehlásia. A podobne ako Abrahám budeme prekvapení z nekonečného Božieho milosrdenstva.

UTOROK  Sviatok Návštevy Panny Márie  Gn 19, 15-29
Anjeli, Boží poslovia. I náš svet nabádajú, vedú cez svedomie každého z nás. Možnosť výberu – záchrana alebo zotrvanie v zle – je na našom rozhodnutí.

STREDA  Sviatok sv. Tomáša, apoštola  Jn 20, 24-29
Pokiaľ sa vyhýbame pohľadu na Kristove rany, na rany, ktoré sú vidieť na jeho Cirkvi, svedčí to o našej malej viere. Sami sme v tých chvíľach „neveriacim Tomášom“.

ŠTVRTOK  Gn 22, 1-19
Baran, ktorý sa zachytil do krovia. Boh si teda vyhliadol obetu k celopalu… Aké prorocké!

PIATOK  Slávnosť sv. Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov  2 Kor 4, 1-2.5-7
Vôbec nie chytráctvo, politizovanie a úskoky, ale služba. Služba vzdelanosti, rešpekt k prostrediu a nepochopenie. Drina. Dokážeme sa nimi v týchto veciach inšpirovať?

SOBOTA  Gn 27, 1-5.15-29
Jakub teda oklamal brata. Boh dáva svoje požehnanie i uprostred našich intríg, aj keď ich iste neschvaľuje. Je to veľkorysý Boh, ktorý dokáže obrátiť naše zlo k dobrému.

12. nedeľa v Cezročnom období

     V texte dnešného evanjelia nie je ťažké prehliadnuť prvú časť a zostať len pri záverečnom odseku o nesení kríža. Asi každý človek si nesie nejaké ťažkosti… Ale taký pohľad je veľmi zúžený! Ježiš najskôr potrebuje poslucháčom spochybniť lacnú predstavu, že pridŕžať sa Boha znamená zaistiť si pohodlný bezproblémový život. To určite neplatí. Prijať (doslova „obliecť“) Krista znamená byť jeho dieťaťom, patrí k Bohu a jeho kráľovstvu. Spolu s Pánom potom prechádzame ťažkými skúškami, ale nemusíme pri ňom zradiť dobro, lásku, pravdu či spravodlivosť. Nezískavame nadštandardné výhody pre pohodlný život, ale poklad Božej priazne. Boh nám ponúkol, že nám bude blízky. Patríme k Bohu a jeho svetu. Nie sme stratení v neprehľadnom svete. S vedomím tejto skutočnosti a s Božou milosťou teraz môžeme vziať ťažkosti svojho života a zistíme, že ich možno niesť i keď sú ťažké!

PONDELOK  Slávnosť Narodenia sv. Jána Krstiteľa  Iz 49, 1-6
Úlohou Cirkvi v našej dobe je byť zaostreným šípom, nabrúseným mečom. Je zrodená Pánom na hlásanie pravdy a zvestovanie jeho milosrdenstva.

UTOROK  Mt 7, 6.12-14
Našou úlohou je rozlišovať. Posudzovať pripravenosť tých, ktorým máme hlásať Krista. Nie je oná „tesná brána“ práve v tom, že mnohí sú neschopní prijať radostnú zvesť?

STREDA  Mt 7, 15-20
Nie je našou úlohou súdiť predčasne. Ale mať sa na pozore! Tu sme odkázaní na trpezlivosť, tak vlastnú sadovníkovi…

ŠTVRTOK  Mt 7, 21-29
Skutočne, nebudeme nám položená otázka o množstve a frekvencií prejavov zbožnosti. Ale o tom konkrétnom, čo sme vyvodili z Ježišových slov. Stále znova žasnime nad výstižnosťou jeho učenia!

PIATOK  Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho  Lk 15, 3-7
Snažme sa pochopiť Kristovu lásku, ktorá je omnoho väčšia, ako si vôbec dokážeme predstaviť. Kiež sa dokážeme radovať so svojím pastierom, keď nájde stratenú ovečku. Kiež nikdy nežiarlime!

SOBOTA  Slávnosť sv. Petra a Pavla, apoštolov  Mt 16, 13-19
Vlastnenie kľúčov je i dnes symbolom, znamením zodpovednosti za dom. Budeme myslieť na rímskeho biskupa, aby mal dar vidieť, súdiť, konať.

Slávnosť Najsvätejšej Trojice

     Často sa opakuje, že človek nedokáže preniknúť tajomstvá Boha. Nie je však potrebné chcieť všetkému rozumieť, akoby bol Boh nejaký stroj. Boh je predovšetkým živý, a tak možno do jeho života nahliadnuť tak, ako hovoria evanjeliá. Boh sa dáva. Nielen človeku, ale predovšetkým jednotlivé osoby vo vnútri Boha sa vzájomne robia šťastnými – darujú sa jedna druhej. Boh otec nie je Ježišovým otcom v ľudskom chápaní, ale je tým, kto miluje prvý. Kristus nie je Syn v zmysle potomka, ale je tým, kto odpovedá na Otcovu lásku. Duch Svätý nie je nejaký iný potomok Boha Otca, ale je samotnou láskou Otca a Syna. Do tohto spoločenstva nás Boh pozval.

PONDELOK Mt 5, 38-42
Určite sa nemáme zrieknuť povinnosti pričiniť sa o spravodlivosť. Ale nemáme reagovať na zlo stupňovaním, ale odporovať zlu dobrom!

UTOROK  2 Kor 8, 1-9
Kiež sa dokážeme deliť s druhými! Kiež nám to prináša radosť! I v tom sa staneme podobnými samému Kristovi.

STREDA  2 Kor 9, 6-11
Pavlov príhovor za chudobnú komunitu v Jeruzeleme je výzvou i k našej aktivite. Nenechajme sa ukolísať ľahostajnosťou. Uvedomujeme si, že žijeme v bohatej časti sveta?

ŠTVRTOK  Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi  1 Kor 11, 23-26
Naplňme svoj život vďakyvzdaním za Pánovu prítomnosť! Kiež sa jeho prebývanie medzi nami stane samozrejmým ako každodenný chlieb.

PIATOK  Spomienka sv. Alojza Gonzágu, rehoľníka  2 Kor 11, 18.21b-30
Pri výpočte Pavlových utrpení môžeme vnímať jeho veľkosť. Kdekoľvek sa Cirkev podobne obetuje, stavia a upevňuje tým svoju budúcnosť.

SOBOTA  2 Kor 12, 1-10
Môžeme byť vďační, že žijeme v dobe, kedy triumfálna dejinná podoba Cirkvi odchádza. Božia sila sa i dnes prejavuje skôr v našej slabosti.

Slávnosť Zoslania Ducha Svätého

     Dnešnou nedeľou sa dokončuje pomyselný liturgický okruh, ktorý začal narodením Ježiš Krista a dovršuje sa v zoslaní Ducha Svätého. Kresťanstvo nespočíva iba v obrátení z vlastnej hriešnosti, ale v uverenie v Božiu moc, ktorá dáva život, v Boha, ktorý zahraňuje človeka a dvíha ho k spoluúčasti na svojom vnútornom živote a na diele spásy celého sveta. Duch nás povedie, aby sme nasadili sily na zvestovanie evanjelia každému človeku.

PONDELOK  Spomienka Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi  Jn 19, 25-34
Celej Cirkvi, teda i nám osobne, zveruje Pán svoju Matku. Pokiaľ stojíme spolu s Cirkvou v jeho blízkosti, pod jeho krížom.

UTOROK  Spomienka sv. Barnabáša, apoštola  Sk 11, 21b-26; 13, 1-3
Barnabáš sa nebál prijať Pavla, kedysi prenasledovateľa kresťanov. Iste mal s tým problémy. Dokážeme vziať na seba zodpovednosť za druhých v Cirkvi?

STREDA  Mt 5, 17-19
Všimnime si jednotu v spojení „riadiť sa nimi a učiť“. Plnosť kresťanstva nie je teória, ale sám život!

ŠTVRTOK  Sviatok Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza  Jn 17, 1-2. 9.14-26
Podiel na Kristovom kňazstve sme prijali krstom. Sme si vedomí svojej zodpovednosti alebo ju prenášame na ordinovaných služobníkov?

PIATOK  Mt 5, 27-32
Kiež sprevádza naše manželstvá túžba po dokonalosti a harmonických vzťahoch! Snažme sa viac myslieť na vzťahy, ktoré sú ohrozené…

SOBOTA  Mt 5, 33-37
Snažme sa usilovať o pravdivosť svojej reči, v ktorej sa bude zrkadliť naše konanie. Bez špekulácií, bez výhovoriek, bez politikárčenia… Budeme pre svoje okolie čitateľní!

7. veľkonočná nedeľa  

     Za všetkých, ktorí uverili, Pán prosí: „Aby boli všetci jedno.“ Dnes túto výzvu veľmi bolestne pociťujeme v súvislosti s rozdelením kresťanských cirkví. Ekumenické stretnutia a spoločné modlitby i ďalšie vzájomné zbližovania sú iste veľmi potrebné. Rozhliadnime sa však nielen tak naširoko v kresťanských cirkvách, ale si všimneme tiež vzťahy s našimi najbližšími. Možno, že v našich rodinách, medzi našimi priateľmi, vo farnosti uvidíme tiež nejakú nejednotu, ktorú je potrebné odstrániť alebo zmeniť. Nie je to vždy ľahké a nedosahuje sa to ľahko a rýchlo. Ale predsa je to dôležité úsilie. Ak totiž budeme jednotní, bude na nás vidieť láska Boha Otca a budeme tak vierohodnými svedkami Kristovho zmŕtvychvstania.

PONDELOK  Spomienka sv. Karola Lwangu a spoločníkov, mučeníkov  Jn 16, 29-33
I keď nás sprevádza súženie, snažme sa častejšie si uvedomovať Kristove slová. Iba tak si udržíme dobrú myseľ a môžeme ju dokonca šíriť ďalej!

UTOROK  Jn 17, 1-11a
Naše náboženstvo nech je predovšetkým vzťah! Nejde ani tak o vedomosti, ale o hlboký, bytostný vzťah a spojenie s Ježišom. I za nás osobne prosil pred svojím utrpením.

STREDA  Spomienka sv. Bonifáca, biskupa a mučeníka  Jn 17, 11b-19
S Ježišovým životom nás spája to, že sme vo svete, ale nie sme zo sveta. Uniesť toto napätie je možné, ak žijeme v Pravde. A na nič sa nehráme.

ŠTVRTOK  Jn 17, 20-26
Jažiš nás láskyplne láka do svojho vzťahu s Otcom. Hoci sme každý „stavaný inak“. Pokiaľ sa i vo svojej odlišnosti poddáme, budeme tvoriť tú jednotu, akú chcel práve on…

PIATOK  Jn 21, 15-19
Iba tomu, kto pravdivo miluje, zveril Pán svojich drahých. Vtedy tomu predchádzalo i zapretie, niekoľko pálčivých otázok. Nenastavili sme si časom kritériá pre službu Cirkvi trochu inak…?

SOBOTA  Jn 21, 20-25
Takýmu knihami, ktoré neobsiahnu všetko, čo náš Pán vykonal, má byť práve náš život! Mnohí ľudia totiž knihy už ani veľmi nečítajú.

6. veľkonočná nedeľa  

     Dnešný text evanjelia patrí medzi vzácne miesta Písma, ktoré opisujú vzťah medzi Otcom, Synom, Duchom Svätým a nami. Otec a Syn chcú v našich srdciach nájsť priestor, kde môžu s nami viesť dialóg lásky. Duch je niekto, koho posiela Otec, ale Syn sa na tomto „príkaze“ podieľa. Konajú teda spoločne smerom k nám. Duch uvádza do plnosti, akoby pripravoval miesto v našom vnútri, aby Otec a Syn mohli vstúpiť a prebývať. Duch je oným spojivom, komunikátorom, prostredníkom vo vzťahu, ktorým sa môžeme prepojiť s Bohom. Slovo „Tešiteľ“ znamená, že Duch Svätý je v tomto prepojení aktívnym aktérom, vôbec nie len technickým prostriedkom! Celá Cirkev sa po stáročia učí počúvať, čo nám Duch hovorí a kam nás vedie.

PONDELOK  Sk 16, 11-15
Pavlova otvorenosť, pohostinnosť a praktickosť novopokrstenej Lýdie môže byť inšpiráciou pre vzťahy k ženám v Cirkvi. Nie je načase, aby sme si ženy viac vážili a dali im priestor?

UTOROK  Sk 16, 22-34
Božie slovo nie je spútané, ale k tomu, aby sa šírilo, potrebuje naše pričinenie. Vďaka Pavlovej ľudskosti sa zo žalárnika stávsa kresťan…

STREDA  Sk 17, 15.22-18, 1
Pavlov takt i schopnosť prispôsobiť hlásanie evanjelia poslucháčom narazí na zdvorilý nezáujem. A tak Pavol odchádza odmietnutý; niektorí však predsa len prijali radostnú zvesť. Aké povedomé…

ŠTVRTOK  Slávnosť Nanebovstúpenia Pána  Lk 24, 46-53
Odlúčil sa od nich… Napriek tomu sa apoštoli s veľkou radosťou vracajú do Jeruzalema a velebia Boha. S darom Ducha Svätého, ktorého očakávame, zostávame v Ježišovej blízkosti!

PIATOK  Jn 16, 20-23a
Boh plní i dnes svoje prisľúbenia prostredníctvom Cirkvi. Ani smútok z odlúčenia nie je dôvodom rezignácie, ale posilou v očakávanom prisľúbení Ducha Svätého. Často si túto skutočnosť neuvedomujeme…

SOBOTA  Spomienka sv. Justína, mučeníka  Jn 16, 23b-28
Kedykoľvek sa v modlitbe obraciame k Otcovi cez Ježiša, vstupujeme do láskyplného dialógu. Ježišovo spoločenstvo s Otcom je vzorom i pre naše vzťahy.

5. veľkonočná nedeľa  

     Cirkev tu na zemi prežíva to, čo skusujú všetci ľudia: mnoho rôznych prekážok a kríz. Stále je konfrontovaná so svojim limitmi a svojou krehkosťou. I v Cirkvi sú prítomné zrady a judášovia. Z ľudského pohľadu nemá spoločenstvo veriacich veľký význam. K vytrvalosti vo viere nás povzbudzuje dnešný text skutkov apoštolov: „Do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia.“ Cirkev však nie je iba ľudská a pozemská, akokoľvek prežívame a zdôrazňujeme práve tento jej rozmer. Sv. Ján nás v Knihe Zjavenia vedie k novému nebu a novej zemi a ukazuje nám nový Jeruzalem, zostupujúci z neba od Boha. Ako kresťania prežívame celú veľkonočnú nádej a náš pohľad by teda rozhodne nemal zostať obrátený len na pozemské skutočnosti!

PONDELOK  Jn 14, 21-26
Ježiš poukazuje na svojho Otca a sľubuje Tešiteľa, Ducha Svätého. Uvedomme si: keď jedna Božská osoba poukazuje v láske na druhú, má to byť vzorom aj pre naše vzťahy. Ponuka účasti na Trojičnom živote!

UTOROK  Jn 14, 27-31a
Slová, ktoré počujeme pri eucharistickej obete. Pokoj a mier, upokojenie, aké tento svet nemôže dať. Chceme ho vo svojom srdci pestovať a kultivovať?

STREDA  Jn 15, 1-8
Orezávanie ratolestí však môže byť bolestný proces. Ale práve tým zostávame v Kristovi. Na oslavu Otca!

ŠTVRTOK  Jn 15, 9-11
Láska k Bohu nás neobmedzuje, naopak, vedie nás k plnej radosti! Úzkostlivé kresťanstvo, bez úsmevu, nevedie nikam…

PIATOK  Jn 15, 12-17
Zamyslime sa nad svojou osobnou históriou vzťahu k Bohu a nad jeho vývojom. Pocítime radosť z vedomia, že ON si nás vyvolil ako prvý.

SOBOTA  Jn 15, 18-21
Pokiaľ svet nenávidí kresťanov tak, že sú dnes najprenasledovanejšou skupinou, je to potvrdením Ježišových slov. Dokážeme žiť kresťanstvo dôslednejšie v našich podmienkach?

4. veľkonočná nedeľa    

     Je radostné počuť, že Bohu na nás záleží. Dnešné evanjelium ide však omnoho ďalej. Vzťah človeka a Boha je postavený na „vypočutí“, teda každý, kto začuje Božie volanie a reaguje, okúsi nesmierny dar, akým je večný život. Ale neprehliadnime popis vzťahu Otca a Syna. Otec zveruje „ovce“ Synovi. Je to dar Otca Synovi! Syn zachraňuje ovce a privádza ich k Otcovi. Sme teda hračkou Otca a Syna? Ak je všetko postavené na „vypočutí“ resp. nevypočutí, potom nejde o hračku, ale o výzvu k hlbokému vzťahu. Pastier nie je diktátor! Na skutočný vzťah Boh reaguje svojím absolútnym nasadením sa pre človeka, ako hovorí druhé čítanie. Stačí odpovedať Bohu a nechať sa ním viesť.

PONDELOK  Spomienka blahoslavenej Panny Márie Fatimskej  Sk 11, 1-18
Prekonať hranice sa podarilo. Petrov sen bol určujúci pre ďalšie šírenie kresťanstva, teda i pre nás. Myslime na súčasného Petrovho nástupcu a vyprosujme mu odvahu k odvážnym krokom.

UTOROK  Sviatok sv. Mateja, apoštola  Sk 1, 15-17.20-26
Matej, jeden z tých, ktorí chodili spolu s apoštolmi v čase, keď žil Ježiš medzi nami. Kiež sa i my dokážeme podobne stotožniť s jeho Cirkvou a svedčiť o zmŕtvychvstaní!

STREDA  Jn 12, 44-50
Nie súdiť, ale zachrániť, spasiť. To je i dnes úlohou Cirkvi. Dokážeme sa nasadiť pre druhých, zastať sa, ak je to potrebné? I keď zožneme kritiku od druhých? Predsa i v tom by sme mali byť podobní Kristovi…

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Jána Nepomuckého, kňaza a mučeníka  Mt 10, 17-22
Čas hovoriť, čas mlčať, neohrozenosť zastávať sa práva. Tak potrebné práve dnes! Iba tak bude opäť hovoriť cezo mňa, cez svoju Cirkev Duch nášho Otca…

PIATOK  Sk 13, 26-33
Slovo o spáse bolo poslané i nám. Kiež ho dokážeme zasadiť do súvislostí v dnešnom svete tak, ako Pavol! V žiadnom prípade ho nemôžeme znehodnotiť svojím zlým svedectvom.

SOBOTA  Sk 13, 44-52
Tí, ktorým bolo najskôr zvestované Božie slovo, žiarlia na pohanov, ktorí v takom množstve a tak ochotne prijímajú posolstvo. Dokážeme sa zmieriť s tým, že nás, „pravoverných“, môžu druhí predbehnúť?

3. veľkonočná nedeľa

     Jánovo evanjelium bolo cirkevnými Otcami nazývané duchovným evanjeliom, okrem iného aj preto, že slová a fakty v evanjeliu majú hlbší, symbolický a duchovný význam. V 21. kapitole takýto význam majú čas a miesto uskutočnených udalostí. Dej sa uskutočňuje pri Tiberiadskom mori (21, 2), ktoré v synoptických evanjeliách je miestom povolania Ježišových učeníkov a regiónom, kde účinkoval počas pozemského života. V Evanjeliu podľa Jána je to miesto, kde Ježiš zázračne rozmnožil chlieb a chodil po vodnej hladine. Viacero elementov – nepoznanie Ježiša, hostina, ryby, Petrov rozhovor s Ježišom – spája tieto dve rozprávania a umožňuje tak vnímať rozprávanie o zjavení sa zmŕtvychvstalého v eucharistickom svetle. Práve Eucharistia je miestom osobného stretnutia sa so vzkrieseným Kristom, priestorom jeho poznávania.

PONDELOK  Sk 6, 8-15
Nenávisť voči Štefanovi mala koreň v tom, že ľudia zo synagógy boli presvedčení, že iba oni vlastnia pravdu. Ježišovi učeníci trpia podobne i dnes, keď sa obracajú na „majiteľov pravdy“. Zatiaľčo mnohí „hľadajúci“ sú otvorení.

UTOROK  Sk 7, 51-8, 1a
Šavlova „pravovernosť“, s ktorou schvaľoval kameňovanie, vyústi do jeho obrátenia. Kiež i naša tvrdošijnosť, naše „neobrezané uši“ priznajú zmenu!

STREDA  Sk 8, 1b-8
Práve prenasledovanie kresťanov primälo diakona Filipa, aby ohlasoval Krista mimo „pravovernej“ oblasti Judska. Pokiaľ sa nerozhodneme hlásať evanjelium na periférii sami, Boh nás k tomu – možno i prenasledovaním – prinúti…

ŠTVRTOK  Sk 8, 26-40
Posolstvo o vzkriesenom Ježišovi sa šíri. Filip vysvetľuje zmysel Starého zákona. Pripomína Ježiša na ceste do Emauz. Tiež rýchle udelenie krstu nám pripomína Kristovu besprostrednosť. Kiež nekladieme Pánovmu pôsobeniu zbytočné prekážky.

Poselství o vzkříšeném Ježíši se šíří. Filip vysvětluje smysl Starého zákona. Připomíná Ježíše na cestě do Emauz. Také rychlé udělení křtu nám připomíná Kristovu bezprostřednost. Kéž neklademe Pánovu působení zbytečné překážky.

PIATOK  Sk 9, 1-20
Kristus sa stotožňuje s prenasledovanými, so svojou Cirkvou. Ananiášovu oprávnenú podozrievavosť zmenila modlitba. Sme schopní vstúpiť do dialógu s Pánom a hľadať odpovede na naše námietky…?

SOBOTA  Sk 9, 31-42
Peter prvý z apoštolov uzdravuje ochrnutého a oživuje mladé dievča. Uzdravovanie a oživovanie je i dnes úlohou Petrovho nástupcu. Dokážeme oceniť to, čo si uvedomujú a oceňujú i mnohí „neveriaci“?

2. veľkonočná nedeľa

     Uprostred každého kresťanského spoločenstva stojí vzkriesený Kristus. Jeho prítomnosť odlišuje Cirkev od ktorejkoľvek viac alebo menej dokonalej spoločnosti. Poznávať, milovať a žiť v Kristovi je dušou života tých, ktorí Ježiša poznali. Našou úlohou nie je zostať uzatvorenými za stenami kostola a žiť v strachu. Potom, čo sme Pána stretli a poznali predovšetkým v spoločnej nedeľnej Eucharistii a kedykoľvek potom, máme úlohu nie posolstvo o ňom a žiť skúsenosť s ním. Radostné stretnutie so Zmŕtvychvstalým je predsa zaväzujúce. On chce prichádzať a oslovovať tiež cez nás.

PONDELOK  Sviatok sv. Kataríny Sienskej, panny a učiteľky Cirkvi, patrónky Európy  1 Jn 1, 5-2, 2
Patrónka Európy, ktorá uzmierovala, obnovovala. Dokázala nežiť v tme, ale vo svetle. Také ženy potrebujeme i dnes. Čo môžeme urobiť pre európske hodnoty my?

UTOROK  Sk 4, 32-37
Pri podobných snahách, ktoré sa nám pripomenú, je potrebné zdôrazniť prvok dobrovoľnosti! Jedine tak, vo viere v toho, ktorého solidaritu napodobňujeme, je možné blížiť sa k ideálu spoločného vlastníctva.

STREDA  Sk 5, 17-26
I dnes pôsobí evanjelium cez mreže a dvere žalárov. Myslime na tých, ktorí trpia pre ohlasovanie Krista. Ako sa môžeme viac podieľať na jeho zvestovaní?

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Atanáza, biskupa a učiteľa Cirkvi  Sk 5, 27-33
Neohrozenosť a priamosť pri ohlasovaní Pravdy vyvoláva i dnes nenávisť. Kiež si uvedomíme, že pri mnohých odporcoch taktizovanie nepomôže.

PIATOK  Sviatok sv. Filipa a Jakuba, apoštolov  Jn 14, 6-14
„Toľký čas som s vami a nepoznáš ma?!“ – nepatrí táto výčitka i nám? Veď koľkokrát sme už počuli: cesta, pravda, život…

SOBOTA  Sk 6, 1-7
I dnes sa musí Cirkev deliť o svoje kompetencie, podľa potreby spoločenstva. Tým sa služba nástupcov apoštolov nezmenšuje, naopak, rastie! Kiež neváhame ani my dať sa k dispozícii! Prosme viac za tých, ktorí slúžia Cirkvi!

Veľkonočná nedeľa

     Slávnostný ráz dnešného dňa nás ľahko odvedie od faktu, že udalosť, ktorá zmenila dejiny sveta, sa odohráva v celkom obyčajných kulisách malej skupiny prostých učeníkov v zabudnutej provincii Rímskej ríše. A predsa ide o zásadný zlom. Boh opäť dokazuje človeku, že jeho láska je väčšia než ľudské meradlá a predstavy. Netreba veľa slov, ale sme vyzvaní uveriť. Nielen čudovať sa, ale „vstúpiť“, uveriť v Božiu moc.

VEĽKONOČNÝ PONDELOK  Mt 28, 8-15
Bežiacim ženám, plným „strachu i radosti“, ide oproti sám Ježiš. I dnes ide v ústrety tým, ktorí sa snažia radostnú správu šíriť ďalej…

VEĽKONOČNÝ UTOROK  Jn 20, 11-18
Čím väčšmi niekto prežíva s Ježišom  svoje úzkosti, tým väčšiu radosť má z jeho oslávenia. Plač Márie Magdalémy sa mení i dnes na radosť!

VEĽKONOČNÁ STREDA  Lk 24, 13-35
Ježiš odhaľuje Písmo tak, že učeníkom horí srdce. Pane, zostávaj so svojou Cirkvou i dnes, aby podobne odpovedala na súčasné páľčivé problémy, a tak ťa sprítomňovala vo svete!

VEĽKONOČNÝ ŠTVRTOK  Lk 24, 35-48
Ježiš s odkazom na „vyzbrojenie mocou z výsosti“ zjavuje spoločenstvo Trojice, ktorá je samotnou komunikáciou, kedy každá „osoba“ odkazuje na druhú!

VEĽKONOČNÝ PIATOK  Jn 21, 1-14
Noci, ktoré nasledovali po Poslednej večeri, vyústili do raňajok na brehu jazera. Pane, kiež sa s tebou v jedno ráno prebudíme z našich neistôt!

VEĽKONOČNÁ SOBOTA  Mk 16, 9-15
Pokarhanie za neveru vyústi do poslania. Pri plnení tejto úlohy sa posilní i naša viera, podobne ako Petrova viera.

Kvetná nedeľa

     Počas tohto týždňa čítame zásadné texty kresťanstva, ktoré volajú po nádeji, úžase a viere. Nemožno uchopiť všetky myšlienky bohatého obsahu. Ale možno sa nechať osloviť jednou zo skutočností. Napríklad si všimneme kratučkú vetu: „Ľud tam stál a díval sa.“ Čo je to za reakciu? Nie je reč o nás?

PONDELOK  Jn 12, 1-11
Láska sa predsa nepozerá na peniaze! Opravdivosť, prejavovanie citov (nech to stojí, čo to stojí!) nech nám je v Cirkvi vzorom.

UTOROK  Jn 13, 21-33.36-38
Všimnime si Ježišov takt pri označení zradcu. I to, ako dokázal Pán uzemniť Petrovo nadšenie. Ježišov cit nech je vzorom i pre nás, kedykoľvek musíme napomínať…

STREDA  Mt 26, 14-25
Kiež prežívame slávenie Eucharistie ako stolovanie s Pánom! Naša vernosť a láska nech nahradí zrady a nelásku mnohých.

ZELENÝ ŠTVRTOK 1 Kor 11, 23-26
Snažme sa svojím životom doceniť dar Kristovho tela tak, aby sa premieňal v to, čo jeme a pijeme. On sám nám v tejto premene pomáha. Neklaďme mu prekážky!

VEĽKÝ PIATOK  Hebr 4, 14-16; 5,7-9
Pre jeho poslušnosť sme spasení, zachránení! Nevzpierame sa jeho láske, jeho záchrane? Jeho „vrúcne modlitby“ totiž často maria našu ľahostajnosť…

BIELA SOBOTA  Epištola Rim 6, 3-11; Ž 118
Ponorenie do vody, ktorá umýva, je prísľubom nového života. Môžeme začať žiť po novom už od tejto chvíle. V zjednotení s jeho životom, teda i s nádejou na vzkriesenie!

5. pôstna nedeľa

     Ak sledujeme rozprávanie o cudzoložnej žene, možno si všimnúť, že sa Pán dvakrát v príbehu „vzpriami“ a zakaždým vypovie súd. Najskôr osloví farizejov, potom dáva žene slobodu. Ukameňovanie v Ježišovej dobe nebolo bežným zvykom. Porovnajme príbeh s priebehom Ježišovho odsúdenia na smrť. Rozprávanie o cudzoložnej žene však nesie i ďalšie paralely k Veľkej noci, keď začína v Getsemanskej záhrade. Čo je však dôležitejšie, Pán zjavuje, ako bude Boh odteraz zachádzať so svetom. Nejde mu o jeho zničenie či smrť. Ide mu o človeka a jeho obrátenie. Nevieme, či sa žena nakoniec obrátila, ale vieme, že Boh vytvára možnosť pre naše obrátenie. Kristus nám priniesol veľkú slobodu!

PONDELOK  Dan 13, 1-9.15-17.19-30.33-62
Boh nastoľuje právo – je preklad mena Daniel. A k spolupráci potrebuje múdrych ľudí! Stojme na jeho strane – proti klebetám a ohováraniu, ktoré sa nevyhýbajú ani Cirkvi…

UTOROK  Nm 21, 4-9
Aké podvedomé je nám reptanie tých, ktorí si nevážia slobodu. Vo všetkých nebezpečenstvách, ktoré prináša náročná cesta, je liekom, obranou a cestou k slobode Kristovo víťazstvo!

STREDA  Dan 3, 14-20.91-92.95
Mladík, v ohni podobný Božiemu Synovi, predstavuje povzbudenie a uistenie: pravdu a vieru nemožno zlikvidovať „spálením“! Následný chválospev nech nám vytryskne zo srdca.

ŠTVRTOK  Gn 17, 3-9
I dnes sa splní toto zasľúbenie v množstve tých, ktorí onedlho prijmú krst. Podobne ako Abrahám – otec mnohých – je i Kristova Cirkev domovom národov.

PIATOK  Jer 20, 10-13
Bolesť nad nenávisťou, ktorú tak dobre poznal náš Pán. Zostaňme s ním v tichej chvíli. I s trpiacimi kresťanmi kdekoľvek na svete.

SOBOTA  Ez 37, 21-28
Prísľub jednoty a spoločného domova. Náš Boh tak rád zhromažďuje okolo seba… Nie sme to ale často práve my, ktorí sa chceme trieštiť a utekať z Otcovho domu?

4. pôstna nedeľa

     Podobenstvo  o milosrdnom otcovi a dvoch synoch má množstvo vrstiev a vyvoláva množstvo otázok. Ktorý syn je nám podobnejší? Nemá druhý syn pravdu? Nepodporuje Boh lajdákov? V texte sa opakuje takmer rovnako znejúca veta: „Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“ Označenie syna „bol mŕtvy“ zjavne neznamená schvaľovanie jeho konania, ale napriek tomu dáva otec každému slobodu. Sloboda, odvaha k pravde a pokánie priviedli syna späť. Druhý syn, akoby spravodlivý, obviní otca z krutosti, aj keď má k dispozícii všetok majetok. Poslušnosť voči otcovi fakticky prežíva ako bremeno a svojmu bratovi závidí, preto nie je schopný milosrdenstva. Taký postoj vylučuje zo spoločenstva lásky.

PONDELOK  Jn 4, 43-54
Živá, zrejúca viera kráľovského úradníka je v protiklade s meravým postojom ľudí žiadajúcich zázraky. Kiež sa v živote presviedčame o tom, že práve viera v Ježišovo slovo dokáže oživiť mnohých z toho, čo považujeme za mŕtve.

UTOROK  Jn 5, 1-3a.5-16
Ježiš uzdravuje i v sobotný deň. Naráža na predpisy. Nepatríme k tým, ktorí úzkostlivo dbajú na nariadenia, ale žiarlia na slobodné Božie pôsobenie?

STREDA  Jn 5, 17-30
Nestáva sa i nám, že Božiu činnosť chceme mať nejako pod kontrolou? Ten, kto sa vymyká našim predstavám, sa možno díva na našu obmedzenosť s úsmevom…

ŠTVRTOK  Jn 5, 31-47
Napriek starostlivému štúdiu Písem chýbalo vtedy Židom podstatné: ochota počúvať tajomstvá a snaha pochopiť zmysel i uvádzať všetko do života. Podobnému nebezpečenstvu sme vystavení i my v Cirkvi, pokiaľ teológia nebude chápaná srdcom!

PIATOK  Jn 7, 1-2.10.25-30
Nevstupuje aj dnes Ježiš do našich zhromaždení v tajnosti, nepoznaný? Nesnažíme sa o to, aby sme ho obmedzili, „zriedili“?

SOBOTA  Jn 7, 40-53
„Táto spodina, ktorá nepozná Zákon“, opäť predbehla vo viere tých múdrych. Životnosť Kristovho učenia je i v tom, že sa podobné príbehy opakujú aj dnes.

3. pôstna nedeľa

     S Bohom sa človek musí vždy buď stretnúť priateľsky, alebo nepríjemne, pretože on ide v ústrety každému človeku. Vyvolený národ ho v egyptskom otroctve stretol ako osloboditeľa, na púšti sa s ním naopak stretával, obviňoval ho a vzďaľoval sa od neho; Izrael v dobe Krista zostal voči Bohu celkom indiferentný, totiž neplodný. Bohu však nemožno utiecť. Ako je to s nami? Stretnutie alebo útek? Aby sme sa s Bohom stretli plodne, je potrebné zmeniť smer cesty, obrátiť sa a odstrániť predsudky. O tom je dnešné evanjelium. Práve v tomto pôste sa máme vydať na cestu stretnutia, nikdy nie vzdoru a odmietnutia. Aké úžasné je stretnutie Boha s človekom Mojžišom a aké veľké diela z takého stretnutia povstali! Tým najväčším je oslobodenie človeka, jeho spása.

PONDELOK  Slávnosť Zvestovania Pána  Lk 1, 26-38
Nezovšednelo nám kresťanstvo? Sme ochotní i my vydať sa do neistoty a dať sa k dispozícii ako Mária?

UTOROK  Dan 3, 25.34-43
Triezve posúdenie situácie a uznanie vlastnej malosti a nedostatočnosti vedie k obráteniu k Bohu, k hľadaniu jeho „tváre“. A práve z tohto hľadania má Boh radosť!

STREDA  Dt 4, 1.5-9
Úcta k Bohu a k jeho zákonom tu stmeľuje vyvolený národ. Vidíme, že náboženstvo nie je iba súkromnou vecou, ale má dopad na osudy spoločnosti. A Cirkev (Pánov dom pre všetky národy!) nesie túto zvesť do našich dní…

ŠTVRTOK  Jer 7, 23-28
Dodržiavaním určitých vecí chce Boh naše dobro. Chápeme vôbec jeho lásku? Neberieme plnenie príkazov ako niečo obmedzujúce?

PIATOK  Oz 14, 2-10
Kiež pocítime v tejto dobe radosť z návratu! Veď i my môžeme po sviatosti zmierenia zažiť zahojenie, vlahu, nový rast…

SOBOTA  Oz 6, 1-6
I nás dnes Boh „otesáva prostredníctvom prorokov“. Nie sme ale takí bezcitní a zabývaní vo svojej „pravde“, že tieto hlasy umlčujeme?

2. pôstna nedeľa

     Skutočná viera nám pomáha nájsť skrytého Boha, Boha spojenca, ochotného postaviť sa na našu stranu. Jeho zjavenie sa odohráva vonku a v tme, ako v prípade Abrama, alebo na hore, opustenom mieste zahalenom oblakom a pritom prežiarené svetlom, ako ho prežili apoštoli. I viera znamená opustenie ľudských istôt, vydanie sa na cestu Božieho vedenia. Prostredníctvom viery možno znova uvidieť jediného istého a pevného, zjavujúceho sa Boha. Božie zjavenie vedie potom obdarovaného ďalej: rovnako ako uzavretá zmluva medzi Abramom a Bohom znamená budúcnosť, prísľub potomstva a dar zeme; podobne premenenie Krista na Hore je posilou apoštolov na ich ceste za ním: nielen k utrpeniu na kríži, ale k jeho definitívnemu víťazstvu, totiž nedeľnému ránu.

PONDELOK  Lk 6, 36-38
Pokiaľ máme z Ježišovho súdu strach, je čas zamyslieť sa, ako sami posudzujeme druhých.

UTOROK  Slávnosť sv. Jozefa, ženícha Panny Márie  Mt 1, 16.18-21.24a
Spravodlivý muž, ktorý sa postavil za svoju snúbenicu, keď bola ohrozená jej povesť. I my odložme strach a prežívajme s Cirkvou neistoty v nádeji, že má „pod  srdcom“ Ježiša…

STREDA  Mt 20, 17-28
Žiaľ, protekčné snahy a tlaky majú i dnes v Cirkvi miesto. Svedčí to, podobne ako vtedy, o nepochopení Ježišovej zvesti.

ŠTVRTOK  Lk 16, 19-31
Ľahostajnosť boháča k žobrákovi je i dnes prítomná v našej relatívne bohatej spoločnosti. Snažme sa žiť jednoducho, v službe druhým. S vedomím toho, že existuje „štrukturálny hriech“ a že sme zodpovední za svoje okolie…

PIATOK  Mt 21, 33-43.45-46
Skutočne, tak sa zachovali k Božiemu Synovi. Mimochodom dodnes sú jeho služobníci likvidovaní… A tak sa Božie kráľovstvo šíri tam, kde by sme to najmenej očakávali.

SOBOTA  Lk 15, 1-3.11-32
Žiarlivosť na toho, kto je Pánovi bližšie, môže ohrozovať aj nás. Nie je to podobenstvo o synovi, ktorý bol stále so svojím otcom, tak trochu o nás?

1. pôstna nedeľa

     Pôstna doba je často vnímaná ako nepríjemný čas, kedy si musíme všeličo odriekať a všetko príjemné je tak trochu videné nerado. To je však veľmi nešikovný pohľad. Je to podobné ako vyčítať zamilovaným, že chcú byť často spolu a zriekajú sa spoločnosti iných… Ak človek pozve Boha, aby vstúpil do jeho života, začnú sa diať podivuhodné veci. Niekedy nie sú ľahké, niekedy ide o skúšku, možno v nej neobstojíme, ale je dôležité postrehnúť, že sa niečo deje. Boh začal konať. Je to zvláštny čas milosti. Položme si otázku, v akého Boha veríme. Je to milosrdný, podporujúci Pán, ktorý nás sprevádza? Či je to prísny učiteľ s paličkou, či bezduchý starec na obláčiku? Pôstna doba je časom oživenia viery v pravého Boha.

PONDELOK  Mt 25, 31-46
Toto sú otázky, ktoré dostaneme. Nebudú sa nás spytovať na postoje a zmeny, ku ktorým sme sa hlásali (a tak možno prispievali k rozdeleniu Cirkvi). Starostlivosť o núdznych je vakcínou proti zlu štiepenia.

UTOROK  Mt 6, 7-15
Mnohovravnosť pri modlitbe vyžadujeme my, ľudia. Snáď preto, že sami sebe chceme veľa povedať. Ale pravá modlitba smeruje k Otcovi a k druhým!

STREDA  Lk 11, 29-32
Nehľadáme i my niekedy znamenia, zaujímavé zjavenia, aby sme sa utvrdili vo svojej viere – alebo skôr vo svojej ideológii? Nové pochopenie Krista môže byť obrátenie proti nášmu pohodliu, proti zvykovosti.

ŠTVRTOK  Mt 7, 7-12
Naše prosebné modlitby sa snažme vždy podriadiť vedomiu, že Boh sa o nás stará najlepšie. Len aby sme sa i my správali podobne k druhým…

PIATOK  Mt 5, 20-26
Ochota k zmiereniu i k ospravedlneniu (i pokiaľ na nás ten druhý niečo má!) predchádza účasť na obete – teda i na našej liturgii. Snáď preto nie sú naše kostoly práve preplnené…

SOBOTA  Mt 5, 43-48
I my máme byť obrazom Božej lásky ku každému človeku. Je to ťažké, ale práve cez toto môžeme víťaziť: napokon Cirkev prežíva svojich nepriateľov tým, že sa za nich modlí.

8. nedeľa v Cezročnom období

     Slová evanjelia sú veľkou výzvou: „Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo.“ Dobro je často mylne zamieňané za hlúposť, prostoduchosť a naivitu, zatiaľčo zlo sa prezentuje ako lišiacka šikovnosť. V skutočnosti to, čo buduje svet, nie je zlo, ale hodnoty. Tak, ako krištáľová váza v porovnaní s črepinami skla budí nielen rešpekt, ale prináša i vzácnu hodnotu, tak dobro vytvára skvelé momenty, zatiaľčo zlo iba rúca. Často zlo iba napodobňuje dobro, v skutočnosti ho však nie je schopné. Existuje príslovie: Páchať dobro. Označuje snahu konať dobro, ktorá ale v dôsledkoch prinesie škody, ktoré je potrebné napraviť. Skutočné dobro je múdre, tvorivé, vytvára hodnoty, ktoré sú trvalé a krásne bez vonkajších deštruktívnych účinkov. Čo vystupuje z nášho srdca?

PONDELOK  Sir 17, 20-28
Boh má radosť z každého návratu. A toto vedomie nech posilňuje i našu nádej! Nastávajúcu Pôstnu dobu môžeme prežiť s nádejou, ktorá je dnes taká potrebná. Kiež by sme ju dokázala šíriť…

UTOROK  Sir 35, 1-15
Dávať s radosťou seba, svoj čas, ako matky venujú všetko svojím deťom. Boh che, aby sme mu boli i v tomto podobní.

STREDA  Mt 6, 1-6.16-18
Prijatím krstu sme i my Kristovými vyslancami. V tohtoročnej Pôstnej dobe sa snažme sústrediť na to, aby Boh prišiel tam, kde je v spoločnosti rozdelenie. Začnime u seba… Kiež nás naplní túžba po zmierení s Bohom!

ŠTVRTOK  Lk 9, 22-25
Tým, že si nesieme svoje všedné, každodenné „bremená“, sme solidárni s Ježišom. Veríme, že radosť, ktorú s ním prežívame, sa premení na nekonečnú radosť.

PIATOK  Mt 9, 14-15
Pravý pôst nás má viesť k radosti, že je Ježiš s nami. Nijako sa pôst nesmie stať disciplínou, kedy sami sebe dokazujeme svoje odhodlanie.

SOBOTA  Lk 5, 27-32
I dnes znášajú kritiku v Cirkvi tí, ktorí sú blízko k hriešnikom, prípadne sa neboja „zašpiniť sa“. Idú v Ježišových stopách.

7. nedeľa v Cezročnom období

     „Milujte svojich nepriateľov… Buďte milosrdní… Odpúšťajte!“ Znamená to, že sa máme stať naivnými hlupákmi? Ježiš nehovorí o hlúposti. Jeho slová sú nekompromisné. Predpokladá, že apoštoli dobre vedia, s kým hovorí. Dobrota apoštolov nemá slúžiť ďalšiemu zlu zákerných ľudí ani podporovať naivitu. Ale dáva šancu i zlým ľuďom, aby sa mohli prebrať a zažiť, že dobrota existuje a je omnoho lepšou cestou než zlo či nenávisť, ktoré pohltia človeka a neskôr zničia.

PONDELOK  Sir 1, 1-10
Tento pekný úryvok môžeme prežiť ešte hlbšie, keď si uvedomíme, že Múdrosť sa vtelila v našom Pánovi Ježišovi Kristovi.

UTOROK  Sir 2, 1-13
Pokiaľ sa budeme (aspoň snažiť!) držať sa týchto rád, budeme skutočne vyrovnaní, šťastní. K Božiemu obrazu. Pravá „psychohygiena“ je obrátená k chvále Tvorcu.

STREDA  Sir 4, 12-22
Skutočne – zo života! Skúšky, strach i bázeň. I tu je Múdrosť prítomná „inkognito“. Nepoznaná. Keď obstojíme, odhalí svoje tajomstvá a dostaví sa radosť.

ŠTVRTOK  Sir 5, 1-10
Aktálne vety v dobe, ktorá nechce „strašiť hriechom“. Istota odpustenia nás môže zvádzať k tomu, že hromadíme hriech na hriech.

PIATOK  Sir 6, 5-17
Opatrnosť vo vzťahoch. Dôležitosť skutočného priateľstva. Sme schopní ho poskytnúť? Alebo snáď druhých iba využívame?

SOBOTA  Sir 17, 1-13
Kiež splníme Boží zámer: hlásať jeho veľkolepé diela. To sa môže prejaviť na našej tvári. Snažíme sa byť Božím obrazom?

6. nedeľa v Cezročnom období

     Tam, kde človeku už vôbec nič nechýba, kde je príliš spokojný sám so sebou, kde nemá neustálu potrebu ísť ďalej, ale pre-dovšetkým kde nepotrebuje Božiu blízkosť a jeho pomoc, je duchovná smrť. Naopak tam, kde človek neustále cíti potrebu oprieť sa o Najvyššieho, kde bolestne zakusuje svoju vlastnú nedostatočnosť a túži po naplnení, je neustála plodnosť a Božie obdarovanie.

PONDELOK  Mk 8, 11-13
Nechceme i my občas, aby naša viera bola iba presvedčením o správnosti našej cesty? Snažme sa uvedomiť si, že viera je vzťah, ku ktorému patria i neistoty a hľadania.

UTOROK  Mk  8,14-21
I my by sme potrebovali v Cirkvi podobnú lekciu, kedykoľvek sa snažíme o úplné zabezpečenie. Ježišovo: „Ešte nechápete?“ je výčitkou i pre nás, keď sa sami veľmi úzkostlivo snažíme zabezpečiť sa po hmotnej stránke.

STREDA  Mk 8, 22-26
Dotknutie sa očí, vkladanie rúk – a vidí nejasne. Ďalší Ježišov dotyk očí – a bol uzdravený. Pán ani dnes nerobí znamenia a mocné činy naraz, ale postupne…

ŠTVRTOK  Mk 8, 27-33
Tá otázka je určená i nám. Ak vidíme v Ježišovom živote iba úspech a nepripúšťame utrpenie a poníženie, nechápeme ho a ani jeho Cirkev.

PIATOK  Sviatok Katedry sv. Petra, apoštola  1 Pt 5, 1-4
Peter Ježišovo posolstvo pochopil dobre a ďalej ho verne tlmočí. Práve v tom je sila Petrovho stolca: znamenie autority, ktorá je službou!

SOBOTA  Spomienka sv. Polykarpa, biskupa a mučeníka  Mk 9, 2-13
Boží Syn je partnerom pre dialóg so zástupcom prorokov i s Mojžišom, ktorý vyviedol ľud z egyptského otroctva. Ježiš oslobodzuje dokonale. Cez svoje utrpenie a obetu.

5. nedeľa v Cezročnom období

     Vo všetkých biblických textoch tejto nedele nájdeme tému povolania. Boh sa k nám obracia svojím slovom: „Koho mám poslať?“ (Iz 6, 8), „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ (Lk 5, 4) a očakáva moju slobodnú odpoveď: „Tu som, mňa pošli!“ (Iz 6, 8), „Opustili všetko a išli za ním“ (Lk 5, 11). Myslíme predovšetkým na povolanie ku kňazstvu a k zasvätenému životu. Neustále sú potrebné ochotné srdcia, ktoré by niesli ďalej veľkonočné posolstvo. Taká celoživotná voľba, ako odpoveď na Božie pozvanie, má zasiahnuť a uchvátiť nových apoštolov i dnes. Písmo nám hovorí, že Božie povolanie je konkrétne a má svoju presnú podobu, pripravenú práve pre toho, komu je určené. Sv. Pavol nám o takom povolaní, svojej neopakovateľnej skúsenosti, rozpráva. Toto povolanie môže prekvapiť, ako sa to stalo Izaiášovi, zasiahne vo chvíli neúspechu, ako v prípade apoštola Petra. Jeho dejiny sú spojené s ľudstvom, ale zároveň s milosťou, ktorú si uvedomil apoštol Pavol. Každý máme za úlohu prosiť, aby ono prekvapenie, slabosť a neúspech neboli pre prijatie Božieho povolania prekážkou.

PONDELOK  Spomienka preblahoslavenej Panny Márie Lurdskej  Mk 6, 53-56
Sú zmeny a uzdravovania, ktoré nie sú na prvý pohľad zjavné. Ježiš pôsobí totiž i dnes. Niekedy si ale myslíme, že ho nepotrebujeme…

UTOROK  Mk 7, 1-13
Prednosť pred plnením Zákona má praktická láska k Bohu i k ľuďom. Nepatríme k tým, ktorí srdečné stretnutia nahrádzajú povrchnými rituálmi?

STREDA  Mk 7, 14-23
Keby sme si dávali väčší pozor na to, čo vychádza z nášho srdca! Snažme sa uvedomiť si, že odriekanie pokrmov nie je samoúčelné, ale má viesť práve k väčšej citlivosti.

ŠTVRTOK  Mk 7, 24-30
Ježiš pôsobí i mimo Izrael, v „nečistej zemi“. Dokonca hovorí so ženou, a ešte k tomu pohankou! Odvážne prelamuje vtedajšie tradície. Príklad pre nás, aby zvestovanie nebolo zamerané iba „dovnútra“ Cirkvi.

PIATOK  Mk 7, 31-37
Pane, nauč nás odvahe priznať si vlastnú nedostatočnosť. Nepotrebujeme snáď i my otvoriť uši a rozviazať jazyk?

SOBOTA  Mk 8, 1-10
Nasýtenie pozemským chlebom necháva Pán na nás. Dnes však Ježiš sýti nespočetné zástupy Eucharistiou. Je však potrebné pripustiť si, že sme po ňom hladní.

4. nedeľa v Cezročnom období

     Ježiš v synagóge číta proroka Izaiáša: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným…“ (Lk 4, 18; porov. Iz 61, 1-2). A potom povie neuveriteľnú vec: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ To muselo poslucháčov prekvapiť. Lenže potom prišla otázka: Veď ho poznáme, ako by niečo také mohol povedať práve on?“ Nie je ľahké obstáť v očiach druhých. Mnohí ľudia zápasia celý život o ocenenie druhými. Výstižne hovorí sv. Pavol v Prvom liste Korinťanom (13. kapitola), že dôvodom nášho vzťahu k druhým nie je ich výkon, znalosť či postavenie. Sú Bohom milovaní. Ak ich miluje Boh, ako zareagujeme my?

PONDELOK  Hebr 11, 32-40
Víťazstvo cez vieru, ale tiež utrpenie práve pre vieru. Na našom Pánovi sa spája oboje. A život učeníka sprevádza utrpenie, skúšky, ale i víťazstvo s Ježišom! Naše spytovanie sa po zmysle utrpenia tu môže čítať naznačenú odpoveď…

UTOROK  Spomienka sv. Agáty, panny a mučenice  Hebr 12, 1-4
Platí to zvlášť dnes: koľko ľudí nás pozoruje! Pre mnohých sme jediným evanjeliom, ktoré čítajú. A vidia. Reprezentujeme dobre Ježiša – toho, na ktorého máme upreté oči?

STREDA  Spomienka sv. Pavla Mikiho a spoločníkov, mučeníkov  Hebr 12, 4-7.11-15
Úvodnú vetu úryvku majme pred očami vždy, keď sme v pokušení a na pokraji svojich síl. Starostlivosť o človeka ide smerom od vedenia jednotlivca k mnohým ľuďom v okolí. To je Božia pedagogika, sprevádzanie!

ŠTVRTOK  Hebr 12, 18-19.21-24
Môžeme premýšľať, aký je rozdiel medzi strachom a posvätnou bázňou… Krstom sme napojení na Ježiša. On lieči svojou krvou naše vzťahy k Otcovi i k ľuďom.

PIATOK  Hebr 13, 1-8
Vyvrcholením tohto listu je povzbudenie k životu pred druhých. Neexistuje iné náboženstvo, ktoré by bolo podobne praktické!

SOBOTA  Hebr 13, 15-17.20-21
Pochopenie pre druhých…aké je to niekedy ťažké! A predsa práve to je jedna z „obiet, ktoré sa páčia Bohu“.

3. nedeľa v Cezročnom období

     Kristus prišiel v tele a je zároveň večný Boh. My, ľudia, máme možnosť vstúpiť do vzťahu a spoločenstva s Bohom prostredníctvom slova, jeho slova. Ako kresťania dostávame mocou Ducha Svätého privilégium urobiť toto slovo prítomným a živým. Boh sa nám prihovára slovami Písma a my, keď ho počúvame, mu rovnakým spôsobom odpovedáme. Je to úžasný dialóg času a večnosti, obmedzeného ľudstva a nekonečného Božstva, ktorý sa odohráva v spoločenstve Cirkvi. Ako sú šťastní rodičia, keď z úst svojich detí počujú slová, ktoré ich sami naučili! Tam, kde je rozhovor, kde sa partneri navzájom počúvajú, rozumejú si a chápu sa, tam sa realizuje raj.

PONDELOK  Spomienka sv. Tomáša Akvinského, kňaza a učiteľa Cirkvi  Mk 3, 22-30
Podozrievavosť učiteľov Zákona je nám povedomá. Nepostupujeme podobne, keď vidíme niečí úspech v Cirkvi? Nie je za tým žiarlivosť?

UTOROK  Mk 3, 31-35
Možno máme skúsenosť, že priateľstvo a harmónia s niekým môže byť viac než pokrvné príbuzenstvo. I my môžeme a máme byť Ježišovými bratmi a setrami!

STREDA  Mk 4, 1-20
Svoju reč pri jazere vysvetľuje Pán znovu svojim Dvanástim. Nech je Ježiš so svojou trpezlivosťou vzorom každému, kto vykladá Písmo. A kiež nie sme my onou neúrodnou, skalnatou pôdou!

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Jána Bosca, kňaza  Mk 4, 21-25
Plamienok svetla zhasne, keď nemá dostatok kyslíku. Tajomstvo evanjelia: kto má ochotu prijať ho, bude svetlom pre druhých. Možno si to ani nebude uvedomovať.

PIATOK  Mk 4, 26-34
Božie kráľovstvo rastie, ani neviem, ako. Nezávisle na snahe rast zastaviť, pribrzdiť, ale ja urýchliť. Prerastá naše najodvážnejšie predstavy! V jeho tieni nájdu mnohí oddych…

SOBOTA  Sviatok Obetovania Pána – Hromnice  Lk 2, 22-40
Simeon a prorokyňa Anna sa dočkali! Nemalo by z našich tvárí – a vlastne z celej Cirkvi – vyžarovať ich nadšenie?

2. nedeľa v Cezročnom období

     Ježišova prítomnosť na svadbe i jeho zázrak, ktoré stoja na počiatku jeho verejného pôsobenia, sú veľmi výrečné. Ukázal, že je mocným Bohom, ktorý svojou prítomnosťou posväcuje jeden zo základných medziľudských vzťahov, manželstvo. K tomu pripája ono zázračné gesto premenenia vody na víno, vyjadruje jeho záujem o naše šťastie. Mária, ako to vie iba ona, potom nenápadným doporučením posiela učeníkov a tiež nás, aby sme urobili všetko, čo nám povie. Svadobnou veselicou však nič nekončí a my nemusíme ľutovať, že sa nám nedostalo podobnej výsady. Naopak. Podľa sv. apoštola Pavla jedným z najväčších zázrakov je dar chariziem, teda spoločenstva Cirkvi na Božom duchu. Každý z nás bol obdarovaný, každý sme v krste a vo sviatosti birmovania prijali dar Božieho ducha. Nezabúdame na toto zvláštne mimoriadne obdarovanie a vieme ho správne používať v prospech Kristovho tela? Nebojme sa ukázať, kto je Boh a na čom mu vzhľadom k nám záleží.

PONDELOK  Spomienka sv. Agnesy, panny a mučenice  Hebr 5, 1-10
Ježišovo synovstvo je totálnou odovzdanosťou. Boh Otec plodí svoje deti i v nás. Naša vzdorovitosť ale kontrastuje s Ježišovou poslušnosťou. A práve cez Ježišovu poslušnosť je možný náš úzky vzťah s Bohom.

UTOROK  Hebr 6, 10-20
Často sa pýtame na zmysel utrpenia. Trpezlivosť, utrpenie môže byť náznakom odpovede. Nech nás v našich ťažkých chvíľach posilňuje nádej v spoločenstvo s Ježišom!

STREDA  Hebr 7, 1-3.15-17
Božie povolanie nie je závislé na rodokmeni: Abrahámovo stretnutie s „kráľom Spravodlivosti a Pokoja“ je predobrazom stretnutia s Ježišom na našich cestách.

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Františka Saleského, biskupa a učiteľa Cirkvi  Hebr 7, 25-8, 6
Raz navždy sa uskutočnila Kristova obeta na Kalvárii. Jeho odovzdanosť a pokorenie sa sprítomňujú pri každej eucharistii. Snažme sa zintenzívniť svoju účasť na jeho obete i na hostine, na ktorú sme pozvaní…

PIATOK  Sviatok Obrátenia sv. Pavla, apoštola  Sk 22, 3-16
Ježiš sa i dnes stotožňuje so všetkými, ktorí sú pre neho prenasledovaní. Ale: sme ochotní prijať tých, ktorí sa obrátili?

SOBOTA  Spomienka sv. Timoteja a Títa, biskupov  2 Tim 1, 1-8
Kiež by sme i my odložili ducha bojazlivosti. Kiež sa i dnes oživí plameň Božieho daru. Veď svet i dnes čaká na ducha sily, lásky a rozvahy. Najmä prostredníctvom pôsobenia tých, na ktorých boli vložené ruky…

Krst Krista Pána

     Krst je bránou k životu a k Božiemu kráľovstvu. Je prvou sviatosťou, ktorú Kristus ponúkol všetkým, aby mali večný život, a zveril ich svojej Cirkvi spolu s evanjeliom… Krst je teda predovšetkým sviatosťou viery, ktorou človek odpovedá na Kristovo evanjelium, osvietený milosťou Ducha Svätého. Okrem toho je krst sviatosťou, ktorá robí človeka živým údom tela Cirkvi, tvorí z nej Boží príbytok v Duchu Svätom, dáva mu podiel na kráľovskom kňazstve a pričleňuje ho k svätému ľudu. Krst rovnako vytvára zväzok jednoty medzi všetkými, ktorí boli pokrstení. Krst je obmytím vodou v slove života, a preto zmýva z človeka každú poškvrnu viny, ako prvotného hriechu, tak i osobných hriechov, poskytuje účasť na Božej prirodzenosti a dáva adoptívne Božie synovstvo.

PONDELOK  Hebr 1, 1-6
Boh sa nám prihovára i dnes. Cez svojho Syna. Celkom konkrétne sa ukazuje v chorých, odkázaných na pomoc, je prítomný v tých na okraji. K Bohu nevedie iná cesta ako priblíženie sa k tým, ktorých mal Ježiš tak rád…

UTOROK  Hebr 2, 5-12
Svet, ktorého vykúpenie stálo Ježiša toľko bolesti a trpkosti lásky, je zverený človeku. Práve človek je pokračovateľom Božieho zámeru. Obstojí?

STREDA  Hebr 2, 14-18
Súrodenectvo s Ježišom je naplnením vzťahu s ním. On pozná i naše súčasné problémy. Neexistuje totiž nič, čo by sám nepoznal. Kiež nás toto vedomie povzbudzuje!

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Antona, opáta  Hebr 3, 7-14
Kedykoľvek si zatvrdzujeme svoje srdce, sme sami proti sebe. Napriek rokom môžeme byť stále mladí! Pokiaľ si zachováme „počiatočnú dôveru“.

PIATOK  Hebr 4, 1-5.11
Zmienka o radostnej zvesti (gr. euangelion) je prísľubom pre všedné dni tohoto roku. Na rozdiel od Izraelitov reptajúcich na púšti vezmime vážne ponuku: ochotne sa bez reptania vydajme na cestu.

SOBOTA  Hebr 4, 12-16
Ježiš – skutočný Veľkňaz, jediný prostredník medzi Bohom a nami. Akékoľvek iné „cestičky“ sa ukazujú ako slepé. Pridŕžajme sa ho a milujme ho preto, lebo je taký súcitný a pozná nás!

Zjavenie Pána

     Prívetivé a stručné rozprávanie o mudrcoch iste nie je cestovateľskou historkou. Môžeme však v ňom vidieť veľkosť a spoľahlivosť Božej moci. Ani mocný a úskočný Herodes, ani nikto iný nemôže prekaziť Boží plán, ktorý je v prospech ľudí. A nielen to. Boh povoláva za svedkov svojho vstupu do ľudských dejín i pohanských mudrcov, ľudí, nad ktorými vtedajší veriaci žid (a mnohokrát i dnešný veriaci kresťan) ľahko pokrčí ramenami. Ale kto sa postaví v smere Božieho príklonu k človeku a nie proti nemu, ten môže byť pre Božie dielo užitočný, i keď chápe mnohé iba sčasti a zatiaľ Bohu úplne neuveril.

PONDELOK  Mt 4, 12-17.23-25
Chorí, postihnutí, ochrnutí. K nim má i dnes Ježiš najbližšie. Nevadí nám to? Predstavuje pre nás také kráľovstvo skutočne „radostnú zvesť“?

UTOROK  Mk 6, 34-44
„Vy im dajte jesť,“ vy ukážte, čo dokážete… Ale predtým musíte dať k dispozícii všetko, čo máte! I dnes koná Ježiš mocné skutky a znamenia s našou spoluprácou.

STREDA  Mk 6, 45-52
Ježiš vlieva apoštolom istotu a odvahu. Predtým však skúsili námahu s veslovaním. Jeho blízkosť je odmenou pre vysilených.

ŠTVRTOK  Lk 4, 14-22a
Všetci prisviedčali jeho milým slovám. I preto, že (zatiaľ) náš Pán nekázal a nevyžadoval nepríjemné veci. Nie je naše kresťanstvo ideológiou, ktorá nám poskytuje iba útechu?

PIATOK  Lk 5, 12-16
Opustené miesta sú ideálne pre modlitbu k Otcovi. I my sme vyzvaní, aby sme v tomto synovstve nasledovali Ježiša.

SOBOTA  Jn 3, 22-30
Božie dielo rozkvitá tam, kde sa jeho hlásatelia dobrovoľne a cielene „umenšujú“, a čím sme pokornejší a schopnejší ustúpiť, tým viac rastie.

Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa

     Stretávame Ježiša ako dieťa vyrastajúce v konkrétnej rodine s konkrétnymi rodičmi. Táto príhoda nesie náznak pubertálneho osamostatňovania sa. Ale tiež ide o ukážku, ako Boh dokáže pracovať i v tom, čo mnohí dospelí odsúdia ako „pubertu“. Ani rodičia, ani dieťa v puberte nie sú Bohu vzdialení, neznámi, stratení. Ježiš je Boží Syn, má k nebeskému Otcovi veľmi blízko a zároveň je so svojimi rodičmi v úzkom kontakte. Rodina je miestom nášho osobného dozrievania ako vo vzťahu k blížnym, tak vo vzťahu k Bohu. Niekedy je to veľmi ťažké, napriek tomu je to krásne.

PONDELOK  Jn 1, 1-18
Môžeme premýšľať: Aké bolo v uplynulom roku naše svedectvo o Svetle? Kiež sa v nasledujúcom roku stane našou radosťou, že môžeme denne svedčiť…

UTOROK  Slávnosť Panny Márie Bohorodičky  Lk 2, 16-21
Nekomplikovaná radosť pastierov nech žiari z tváre Kristovej Cirkvi! Stretnutie s ním a s Máriou nás môže sprevádzať a posilňovať celý tento rok!

STREDA  Spomienka sv. Bazila Veľkého a Gregora Nazianského, biskupov a učiteľov Cirkvi  Jn 1, 19-28
Príprava na stretnutie s Ježišom vyžaduje i od nás, aby sme sa stiahli do úzadia. Pokora Jána, Ježišovho predchodcu, nech inšpiruje všetkých, ktorým je zverené hlásanie…

ŠTVRTOK  Jn 1, 29-34
Svedectvo o Duchu Svätom bude zavŕšené neskôr Jánovým  mučeníctvom. Svedok (gr. martýr), ktorý vidí viac než ostatní, má vždy podiel na Ježišovom utrpení.

PIATOK  Jn 1, 35-42
Peter a Ondrej. Dvaja rodní bratia. Nezabudnuteľné stretnutie, keď si presne pamätali i hodinu. Poznáme dátum svojho krstu?

SOBOTA  Jn 1, 43-51
Každému ďalšiemu povolaniu predchádza túžba. Túžba po naplnení Zákona, radosť z toho, že sa dožijú naplnenia dávnych proroctiev. Po čom dnes túži naša spoločnosť? Dokážeme odpovedať?

4. adventná nedeľa

     Príbeh Márie ponáhľajúcej sa za Alžbetou vždy znovu fascinuje jednoduchosťou i silou. Veď Matka Mesiáša nemôže ani len domyslieť, aké vzácne dieťa nesie vo svojom živote, keď s jednoduchou úprimnosťou prichádza k svojej staršej tete, aby jej pomohla. Uverila Bohu a on jej bude postupne ukazovať, aké veľké veci cez ňu koná. Nie je to vzdialené nášmu životu. Keď sa pokúsime porozumieť obyčajným pozvaniam, ktoré nám Boh kladie na srdce, i v celkom obyčajných situáciách, napr. doma pri upratovaní…, stretávame sa s konajúcim Bohom. I v obyčajných všedných momentoch je Pán  snami a koná. Možno práve v týchto dňoch bude cez nás robiť veľké veci.

PONDELOK  2 Sam 7, 1-5.8b-12.14a.16
V tichu a pokore môžeme len žasnúť: nie je iného náboženstva vo svete, ktoré by bolo tak blízko k človeku!

UTOROK  Slávnosť Narodenia Pána  Jn 1, 1-18
Boh sa pripomína človeku tým najzrozumiteľnejším spôsobom. To, že ho vlastní neprijali, pokúsme sa vynahradiť s ešte väčšou láskou k nemu!

STREDA  Sviatok sv. Štefana, prvého mučeníka  Sk 6, 8-10; 7, 54-60
Keď nemohli obstáť pred Štefanovou múdrosťou, veľmi sa rozzúrili. I my môžeme byť vystavení podobnému nebezpečenstvu. Keď nám dôjdu argumenty, siahneme druhým na česť. Môže to byť horšie, než rana kameňom.

ŠTVRTOK  Sviatok sv. Jána, apoštola a evanjelistu  Jn 20, 2-8
Ján sa nebál zostať v pozadí, i keď bežal rýchlejšie. Zdvorilo ponechal prvenstvo Petrovi. Vzor pre vzťahy v Cirkvi!

PIATOK  Sviatok Svätých neviniatok, mučeníkov  Mt 2, 13-18
Myslime na všetkých, ktorí z dôvodu ohrozenia utekajú zo svojich domovov. I dnes sa usiluje bezbranným deťom o život. Dôvodom je sebectvo. Neohrozuje to dnes našu spoločnosť?

SOBOTA  Lk 2, 22-35
Mrzí nás, že dodnes mnohí odporujú Ježišovi. Majme tak účasť s Máriou na jej bolesti. V tichej chvíli nás to môže naplniť súcitom s celou Cirkvou!

3. adventná nedeľa

     Je strhujúce vidieť deti, ktoré sa tešia na vianočný stromček a darčeky.  S nedočkavosťou poskakujú, upierajú oči na správne dvere či okno… Tešia sa na „Ježiška“. Tešíme sa aj my? Tu nie je reč o „Ježiškovi“, ale o skutočnom Mesiášovi. Ako dospelí už poznáme omnoho viac aspektov života, spoznali sme bolesť a sklamanie, sny sme možno vlastnou vinou premenili na trosky… Zrazu viac rozumieme pojmom vykúpenie, záchrana, náprava pokazeného… Pán prichádza uhasiť požiare našich zlyhaní. Prichádza, aby nás doviedol k Bohu, k dobrému milujúcemu Otcovi. Jeho záchrana nestojí na moralizovaní či plnení noriem, ale na ohni Božej lásky. Nie sú to nami vydobyté stupne víťazov, ale jeho záchrana. On premenil drevo kríža utrpenia na žiariaci strom života, ktorý prináša dar spásy.

PONDELOK  Mt 1, 1-17
V rodokmeni nášho Pána sa odrážajú dejiny Izraela. Jeho vtelenie dáva zmysel celému kozmu. Je dovŕšením Božej lásky k svojmu dielu – k človeku!

UTOROK  Mt 1, 18-24
To, že Jozef vzal svoju ženu k sebe, znamená, že bol pripravený znášať mnoho rečí v okolí. Náš Pán vstupuje do našich životov i dnes častokrát s výzvou, čo sme ochotní pre neho zniesť.

STREDA  Sdc 13, 2-7.24-25a
Boh ukazuje svoju silu a moc paradoxne: s príchodom dieťaťa! Prečo klesá v bohatých krajinách počet narodených detí? Božia prítomnosť nejde vedno s ľudským sebectvom…

ŠTVRTOK  Lk 1, 26-38
Zatienenie mocou Najvyššieho… Vždy, keď sa naše „ja“ umenší, keď idú naše plány a predstavy stranou, môžu sa diať veľké veci!

PIATOK  Lk 1, 39-45
Aké radostné vítanie klíčiaceho života! Máme však právo sláviť Advent tam, kde je tehotenstvo vnímené ako príťaž?

SOBOTA  Lk 1, 46-56
Mnohí sú zosadení z trónov, na ktorých sa uvelebili, keď predtým vystrnadili Boha, ktorý im prekážal. Máriina pokorná služba u Alžbety však víťazí. Ježiš patrí práve poníženým a všetkým, ktorých druhí odstrkujú.

2. adventná nedeľa

     Evanjelista Lukáš si dáva veľkú námahu, aby čitateľovi evanjelia vysvetlil, že udalosti spojené s príchodom Ježiša nie sú len náhodným momentom, ale presne zodpovedajú Božím proroctvám. Uskutočnili sa v celkom konkrétnej dobe a na konkrétnom mieste, teda zdôrazňuje, ako silno stojí evanjelium realisticky „nohami na zemi“. A predsa hovorí o Bohu, zázrakoch, večnosti… Viera podľa evanjelia nie je odrazom naivných snov, ale poznanou a overenou skutočnosťou, ktorú človek objavil, preskúmal a na základe mnohých svedectiev, vlastného poznania a skúsenosti s Bohom prijal. Čo pre nás osobne znamená „pripraviť cestu Pánovi“?

PONDELOK  Lk 5, 17-26
Koľko vynaliezavosti a odhodlania viedlo k rozoberaniu strechy, len aby sa prejavila Ježišova uzdravujúca moc! Netienime? Nestojíme niekedy uzdravujúcemu Pánovi v ceste?

UTOROK  Mt 18, 12-14
Pokiaľ patríme do stáda 99 verných oviec, nechceme sa hnevať na pastiera, keď nás opustí a vydá sa za tou jednou stratenou. Nebudeme mu to vyčítať, ale budeme sa radovať spolu s ním, keď ju nájde.

STREDA  Mt 11, 28-30
Jarmo a bremeno nášho pastiera netlačí a neťaží. Ale často si my sami „nakladáme“ – i svojimi hriechmi. Alebo i tým, že si dokazujeme, akí sme „borci“.

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Lucie, panny a mučenice  Mt 11, 11-15
Ján Krstiteľ uzatvára starú etapu a otvára novú. Novú etapu otvára každý, kto pripravuje cestu Pánovi! Je to inšpirácia i pre našu dobu.

PIATOK  Spomienka sv. Jána z Kríža, kňaza a učiteľa Cirkvi  Mt 11, 16-19
I dnes počujeme kritiku: jeden predstaviteľ Cirkvi je príliš ľudský, druhý zase veľmi upätý! Ježiš, dokonalý vo svojom ľudstve i božstve, tiež nie je prijímaný…

SOBOTA  Mt 17, 10-13
Likvidácia nepohodlných hlásateľov pravdy pokračuje do našich dní. Spomeňme prenasledovaných, na pracovné tábory. Ich denný Advent trvá pre nich nekonečné roky…

1. adventná nedeľa

     Možno až neuveriteľne blízko vedľa seba sú v liturgii kladené začiatok Ježišovho vstupu do sveta a koniec vekov. Slávenie Vianoc, na ktoré sa pripravujeme, je pripomenutím začiatku Ježišovej záchrany. Jeho druhý príchod je synonymom konca sveta. Obe skutočnosti spolu úzko súvisia! Ježiš prišiel preto, aby každý človek mohol prísť k Bohu na konci svojej púte! Ba čo viac, aby celý svet mohol aj napriek zásahu zlom byť premenený k Božej oslave. Ježiš nepotrebuje ľudí vystrašiť. Ale túži ukázať, aké zásadné veci sa odohrávajú pod rúškom obyčajného všedného života. Každý život je významný, každá udalosť dejín hrá úlohu. Beda tým, ktorí sú ľahostajní, ale rovnako beda tým, ktorí sú zmietaní kadejakými „úkazmi“, ktoré nastanú počas dejín, alebo vymýšľajú rôzne konšpiračné teórie. Strach sám o sebe nie je dobrý radca.

PONDELOK  Spomienka sv. Františka Xaverského, kňaza  Iz 2, 1-5
Túžba prekovať zbrane na nástroje k obžive vychádza z ľudského srdca, túžiaceho po spravodlivosti. Ak chceme mier, konajme spravodlivosť. I v najbližšom okolí.

UTOROK  Iz 11, 1-10
Pánov duch spôsobuje, že je všetko prekvapivo mierne, pokojné, schopné ďalšieho súžitia. Taká je jeho evanjelizácia. Možno na rozdiel od nášho neznášanlivého, nekompromisného hlásania!

STREDA  Iz 25, 6-10a
Boh ako hostiteľ! Obraz, ktorý nás napĺňa radosťou. Je tu niekto omnoho mocnejší, ktorý to s nami myslí dobre!

ŠTVRTOK  Iz 26, 1-6
Práve chudobní a úbohí podľa Izaiáša raz pokoria neprístupné mesto. Práve takým má patriť Cirkev, ak chce získať víťazstvo a nestratiť tvár.

PIATOK  Spomienka sv. Ambróza, biskupa a učiteľa Cirkvi  Iz 29, 17-24
Blúdiaci nadobudnú rozum; môže nás mrzieť, že k tomu ešte nedošlo… Ale i tým smerom má viesť naša adventná radosť a túžba.

SOBOTA  Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie  Gn 3, 9-15.20
Mária ukončila toto nepriateľstvo. Adventné zore nech sú pre nás znamením, že začalo svitať na lepšie časy. Pre každého kresťana tu platí: áno, bude lepšie!

34. nedeľa v Cezročnom období – Krista Kráľa

     Cirkevný rok završuje svoje posolstvo pohľadom na posledné udalosti. Nie je ale cieľom naháňať strach a hrôzu. Naopak. Typicky je to možné objaviť v knihe Zjavenia, ktorá je písaná ako povzbudenie pre všetkých, ktorí bojujú s mnohými nástrahami. Mnohé zložitosti života nás znova a znova stavajú pred otázku, či Boh je a či reaguje na naše volania. Mnohí zakúsili nielen rýchlu pomoc a vypočutie modlitieb, ale tiež okamihy „bez odpovedí“. Opustil nás Pán? Alebo je snáď „bezmocný“? A preto si znova a znova staviame pred oči texty Písma, ktoré popisujú Boží zámer. Až na konci svojho života porozumieme udalostiam, ktoré mnohokrát vyzerali nezmyselne či dokonca ako úplná prehra Boha či nás. Ježiš je Boh a Pán dejín! On dáva význam i nášmu životu a jeho udalostiam. On je náš skutočný a jediný cieľ.

PONDELOK  Zjv 14, 1-3.4b-5
Povýšenie veľkého množstva tých, ktorí sú bez poškvrny, nás povzbudzuje. Pri Otcovi je veľa miesta! Dávajme si pozor, aby z našich úst nevyšla lož; snažme sa mať odvahu k životu v pravde!

UTOROK  Zjv 14, 14-20
Syn človeka začína žatvu. Zber hrozna odhalí bolesť. Trpí i Pán zberu. Snáď v lise lásky…

STREDA  Zjv 15, 1-4
Sedem. Symbolické číslo plnosti. Iba v Bohu môžeme hľadať naplnenie. Kto to pochopí a žije v ňom, má účasť na jeho sláve.

ŠTVRTOK  Zjv 18, 1-2.21-23; 19, 1-3.9a
Zničenie symbolu zla, pokorenie spurných. Môžeme sa nechať povzbudiť dejinami: žiadna diktatúra nie je trvalá, ani lož (ani naša nepoctivosť) nie je večná!

PIATOK  Sviatok sv. Ondreja, apoštola  Mt 4, 18-22
Kiežby sme dokázali i my na chvíľu opustiť „komunikačné siete“ a zotrvať v rozhovore s Pánom! Tak sa možno v nás prebudí povolanie…

SOBOTA  Zjv 22, 1-7
Nový Jeruzalem, zostupujúci od Boha, nech je našou nádejou a domovom!

33. nedeľa v Cezročnom období

     Ježiš nenecháva nikoho v pochybnostiach, že príde koniec sveta. Dnes žijeme v spoločnosti, ktorá s niečim takým nepočíta. Verí vo vedecké vyriešenie každého ohrozenia, v ľudský súcit,… ale nie v koniec sveta, hoci ide o vedecky zrejmý fakt. Či sa darí ľuďom lepšie alebo horšie zvládať výkyvy dejín, prírody či vlastné ľudské excesy (výstrednosti), jediným Pánom nad svetom a jeho dejinami je s poslednom dôsledku Boh. Jemu sa budeme zodpovedať a on tiež smeruje dejiny k jedinému cieľu. Máme mať strach? Máme prepadnúť zúfalstvu? Ježiš vedie svojich učeníkov k inému postoju! On „jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú…“ (Hebr 10, 14). Nie je potrebné báť sa, ale prijať Krista a svoj život zveriť do jeho rúk. On nás vedie, on s nami spolupracuje na diele rozšírenia evanjelia v tomto svete a on nás zachráni, keď príde onen čas.

PONDELOK  Lk 18, 35-43
I my môžeme v modlitbe prosiť: „Pane, aby som videl.“ Cez vieru môžeme vidieť to, čo je druhým skryté…

UTOROK  Sviatok Výročia posviacky katedrálneho chrámu – baziliky sv. Emeráma v Nitre               Zjv 3, 1-6.14-22
Zdanlivý život, zdanlivé, nezapálené kresťanstvo. Také je určené pre „vypľutie z úst“. Nechutí. Musíme to zmeniť a začať u seba.

STREDA  Spomienka Obetovania Panny Márie  Zjv 4, 1-11
Nebeská služba Bohu, nebeská liturgia! Štyri bytosti po stranách trónu majestátu môžu predstavovať radostnú zvesť o Kristovi. Radosť z evanjelia! Viac nie je potrebné…

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Cecílie, panny a mučenice  Zjv 5, 1-10
Ján narieka nad tým, že sa nenájde nikto hoden toho, aby otvoril zvitok. Na konci cirkevného roku môžeme i my ľutovať… Ale Kristovo víťazstvo je definitívne!

PIATOK  Zjv 10, 8-11
Sladkosť i horkosť zvitku odkazuje na polaritu sveta a vývoja. Odhodlanie prijať realitu a zvestovať posolstvo ďalej! Výzva i pre nás…

SOBOTA  Spomienka sv. Ondreja Dung-Laka, kňaza a spoločníkov, mučeníkov  Zjv 11, 4-12
Víťazstvo všetkých, ktorí svedčia svojím utrpením o Kristovi. Svedok (gr. martýr) je nakoniec víťazne postavený na obdiv všetkým, ktorí ho ničili. Obraz Pána a jeho Cirkvi!

32. nedeľa v Cezročnom období

     Je dôležité prispievať podľa vlastných možností na potreby Cirkvi, je to i jedno z piatich cirkevných prikázaní. Dôležitejšie je však dávať viac to, čo sme, ako to, čo máme. Veď všetko je naše, my patríme Kristovi, ako hovorí apoštol Pavol. Láska sa nemeria ekonomickými meradlami, ale vnútornou kvalitou. Posledná štipka múky alebo dve drobné mince darované  z úprimného srdca majú pred Bohom obrovskú, ľudsky nemerateľnú, cenu. Vyjadrujú celé naše bytie. Boh dokáže žasnúť nad týmito našimi nepatrnými darmi a dokáže ich premeniť tak, že sa naveky nestratia ako múka v hrnci a olej v džbáne v prípade vdovy, o ktorej sme dnes počuli v úryvku Prvej knihy Kráľov. V prípade druhej chudobnej vdovy Boh v Ježišovi Kristovi nahlas upozorňuje na náš aj ten najnepatrnejší dar, za ktorým sa skrýva celé naše živobytie. Kto dáva všetko, všetko dostane naspäť. Taký dar nebude zabudnutý naveky.

PONDELOK  Spomienka sv. Jozafáta, biskupa a mučeníka  Tít 1, 1-9
Pastoračný, pastiersky list začína základnými požiadavkami na pastiera: zvládnuť vlastný „dom“. Až potom sa môže venovať službe Cirkvi!

UTOROK  Tít 2, 1-8.11-14
Pavol kladie dôraz i na dobrý vonkajší dojem. Skúsme si uvedomiť, že i my reprezentujeme Krista.

STREDA  Tít 3, 1-7
Ten, kto rešpektuje a zachováva určitý poriadok, ocení výdatnosť Božej dobroty. Nezištnosť medzi osobami, ktorá sa nám odhaľuje ako vzor pre naše konanie.

ŠTVRTOK  Flm 7-20
Pekné medziľudské vzťahy i medzi spoločensky nerovnými ľuďmi. Kiež sú vzorom pre konanie v našej Cirkvi!

PIATOK  2 Jn 4-9
Poznanie nadprirodzena bez Krista, neprijatie jeho ľudskosti, vedie i dnes k blúdeniu. Žiť v láske skrze Krista je svedectvom i dnes, kedy mnohí radi hovoria o „kresťanských hodnotách“.

SOBOTA  Spomienka sv. Alžbety Uhorskej, rehoľníčky  3 Jn 5-8
Jánov postoj k „cudzím“, ktorí zvestujú evanjelium, svedčí o tom, že sa sám nepovažuje za výnimočného. Jeho dôraz na lásku nie sú len slová! Vzor pre konanie v Cirkvi.

31. nedeľa v Cezročnom období

     Dušou kresťanstva nie je Zákon ani „všetky obety a dary“ (Mk 12, 33), ale láska. Tá má dva rozmery: vertikálny: „Miluj Pána, svojho Boha…“ Láska k Bohu z celého srdca, celou mysľou, dušou, všetkými silami, teda láska celým životom, bezvýhradná a nie teda iba niekedy, za určitých okolností, na oplátku… Takú lásku mi Boh prejavil v Ježišovi Kristovi, keď sa stal solidárnym so mnou, slabým. Druhý rozmer lásky, horizontálny, zahŕňa nás a našich blížnych. „Miluj svojho blížneho ako seba samého.“ Ide o lásku, ktorá je rovnaká ako oná spontánna, oblažujúca, nezištná a vrcholná láska, ktorú sami radi skusujeme na sebe a prijímame pre seba. Táto láska mi hovorí, že mám byť blížnym svojich blížnych.

PONDELOK  Lk 14, 12-14
Nezištnosť. Tá sa má však prejaviť i v postoji k Bohu. Nekonať veci len pre okamih „vzkriesenia spravodlivých“. Ale jednoducho z lásky.

UTOROK  Lk 14, 15-24
Možno potom pozvaní reptali, čo za ľudia to stolujú na Pánovej hostine. Ale Pán je už taký: má rád plný dom.

STREDA  Lk 14, 25-33
Totálne nároky! Splniť ich je možné iba s bezvýhradnou láskou. Snáď práve ona nahradí matematickú racionalitu vo vzťahu k Ježišovi.

ŠTVRTOK  Lk 15, 1-10
Pánovi dnes záleží na tých „stratených“. Pokiaľ sa počítame medzi oných 99, nesmieme si sťažovať, že nám nevenuje toľko pozornosti, zatiaľčo hľadá zatúlanú ovečku.

PIATOK  Sviatok Výročia posviacky Lateránskej baziliky  Ez 47, 1-2.8-9.12
V čase ohrozenia suchom si viac vážime vlahu. To platí i vo vzťahu k Cirkvi. Kiež dáva všade život, kiež uzdravuje!

SOBOTA  Spomienka sv. Leva Veľkého, pápeža a učiteľa Cirkvi  Lk 16, 9-15
Dobre vieme, že majetok a bohatstvo zaťažujú i dnes. Služba Bohu si totiž vyžaduje celého človeka. Rozpoltenosť môže byť však spôsobená i existenčnými starosťami… Prosme viac za takto ohrozených!

30. nedeľa v Cezročnom období

     Žobrák je niekto, kto stojí na okraji spoločnosti, života, záujmu. Mal výsadu, smel žobrať. Bartimej tu zastupuje nemalú skupinu, totiž úplne každého, komu nie je ľahostajné, že okolo prechádza Boh. A Ježiš vidí jeho núdzu. Ide o vzorové stretnutie človeka s Bohom. Tento muž bez perspektívy dostáva príležitosť žiť. Jeho Stvoriteľ ho oslovuje a mení jeho prázdnotu na naplnený život. Okolie Bartimeja zrádzalo, iba prekáža, je naviac, ruší… Boh vidí núdzu človeka, ale očakáva náš záujem, odvahu chcieť sa Bohu priblížiť. A nielen to, je našou motiváciou iba vyriešenie nášho problému, alebo ide o stretnutie s Bohom? Podstatná je posledná veta evanjelia. Uzdravený žobrák neodchádza za svojimi záujmami, ale ide za Kristom, doslova stúpa v ústrety Jeruzalemu (ide tu o geografický výškový rozdiel 1000m!). Kto sa nepripojí ku Kristovi, nepocíti silu prichádzajúcich veľkonočných sviatkov.

PONDELOK  Ef 4, 32-5,8
V odpustení a odovzdávaní sa druhým máme byť Ježišovým obrazom. Práve prirodzená hanba nám môže pomôcť, aby sme žili „ako deti svetla“.

UTOROK  Ef 5, 21-33
Ako Kristus miloval Cirkev, tak nech Cirkev miluje dnes Krista! Patriarchálne rodinné vzťahy sú tu povýšené na vzájomnú, obojstrannú, rovnako veľkú lásku. Nezostáva iné než z toho vyvodiť dôsledky…

STREDA  Ef 6, 1-9
Výchovou, zodpovednosťou za druhých máme podiel na konaní Boha s nami. Uvedomujeme si, že i v tejto oblasti sme jeho obrazom?

ŠTVRTOK  Slávnosť všetkých svätých  Zjv 7, 2-4.9-14
Koľko bezmenných, ktorí verne svedčili o Pánovi, nás už predišlo…Výzva pre dnešok: i my k nim chcime patriť!

PIATOK  Spomienka na všetkých verných zosnulých  Jn 14, 1-6
Budovanie vzťahu s Bohom tu na zemi je prípravou našej cesty do Božieho kráľovstva. Ak to tak bude, nemusíme sa ničoho obávať.

SOBOTA Flp 1, 18b-26
Určitá „indiferentnosť“, nezávislosť nášho želania na osude, nás tým viac povzbudí k odovzdanosti Pánovi. A táto odovzdanosť bude samozrejme vyžarovať do nášho okolia. Budeme pre všetkých znesiteľnejší, pretože budeme i radostnejší.

29. nedeľa v Cezročnom období

     Jedno z veľkých pokušení popri pýche, pôžitku a závislosti na bohatstve je pokušenie moci. Byť tým, kto ovláda iných, rozhoduje o dejinách, určuje beh sveta. Túto chorobu je ľahko vidieť na politikoch, ale i u popredných predstaviteľoch businessu, možno niekedy i na Cirkvi. U obyčajných ľudí nemusí byť hneď zjavná. Predsa hrá veľkú úlohu. Mať moc nad blízkymi, podriadenými, ovládať členov rodiny… Je potrebné vedieť, že ide o chorobu, závislosť, ktorá spúta, zaslepí a ochromí. Nejde o šťastných ľudí! Ježiš preto ustanovuje pre kresťanov nové pravidlo pre tých, ktorí riadia alebo vládnu: byť služobníkom. Nenechať sa obsluhovať, ale slúžiť. Ako to však urobiť v praxi?

PONDELOK  Ľubovoľná spomienka sv. Jána Pavla II., pápeža  Lk 12, 13-21
Sebaistota a „nepotrebnosť“ Boha, prípadne i zabývanosť vo vzťahu k nemu. Bohatstvo pred Bohom je túžba po jeho blízkosti a z nej vyvierajúca ochota deliť sa. Deliť sa i o neho.

UTOROK  Lk 12, 35-38
Túžobné čakanie a „vyzeranie“ Boha je zárukou, že nebudeme sklamaní. Keď príde čas, i on nás bude pri svojom stole obsluhovať.

STREDA  Lk 12, 39-48
Program pre naše žité kresťanstvo: vernosť službe a zastupovanie Pána i keď sa zdá, že je ďaleko…

ŠTVRTOK  Lk 12, 49-53
Ježiš nás pripravuje na to, že postoj k nemu môže spôsobiť rozdelenie. Je potrebné nebáť sa a pripustiť, že konflikt je možný. Ale skúsme sa snažiť, aby nebolo porušené pravidlo lásky!

PIATOK  Lk 12, 54-59
Súčasnej civilizácii, stavajúcej na vysokom stupni vzdelania a technického rozvoja, chýba podstatné: rozoznanie toho, čo je správne. A kajúcnosť. Ponúknime a prijmime ochotu k zmiereniu. Dokiaľ je čas…

SOBOTA  Lk 13, 1-9
Koľkokrát už Pán dosvedčil svoju trpezlivosť s nami! Kiež sa táto skúsenosť premietne do nášho vzťahu k blížnym, k veľkorysosti voči druhým.

28. nedeľa v Cezročnom období

     Kiež nám Pán dá dar Ducha Svätého, pravú múdrosť. Hľadanie múdrosti je hľadaním života v Bohu, Boha samotného. Také hľadanie sa môže stretnúť s prekážkami a ťažkosťami. Je tiež toľko iných a veľmi lákavých ponúk. Dnešné liturgické čítania nám predstavili kráľa Šalamúna a učeníkov, ktorí potom, čo prosili a hľadali, našli pravú múdrosť. Počuli sme však tiež o bohatom človeku, príliš fixovanom na svoje hmotné bohatstvo, ktoré i cez relatívne správne úsilie: „To všetko som zachovával od svojej mladosti…“ (Mk 10, 20), pravú múdrosť nenašiel. Chýbal mu toriž jediný, ale podstatný krok. Kiež nám Pán dá silu Ducha Svätého, aby sme sa odhodlali nájdenú múdrosť nasledovať a celkom sa jej odovzdať, aby sme urobili ten rozhodujúci krok.

PONDELOK  Spomienka sv. Terézie od Ježiša, panny a učiteľky Cirkvi  Gal 4, 22-24.26-27.31-5,1
Slobodný Jeruzalem, pochádzajúci zhora, obraz Cirkvi, ktorá svoje deti „plodí pre slobodu“, nie pre otroctvo. Ostatné falošné „slobody“ sa časom menia na obrovský chomút.

UTOROK  Gal 5, 1-6
Pavol musel presviedčať, že pravdivé prijatie Krista nahradí Zákon. Kiež s ai naša viera prejaví láskou. Tak sa „predpisy“ ocitnú až na druhom mieste.

STREDA  Spomienka sv. Ignáca Antiochijského, biskupa a mučeníka  Gal 5, 18-25
Snažme sa viac, aby nás druhí poznávali podľa ovocia Ducha, a nie podľa toho, že stále poukazujeme na negatíva a zlo.

ŠTVRTOK  Sviatok sv. Lukáša, evanjelistu  2 Tim 4, 9-17b
Zmienka o Lukášovi môže byť pre nás potvrdením jeho vernosti. A tiež povzbudením pri čítaní ním písaného evanjelia a Skutkov apoštolov.

PIATOK  Ef 1, 11-14
Aká veľká vec je pre nás pocit, že si nás Boh získal ako svoj majetok. A tiež tak sa chce o nás starať. Kiež sa mu nevzpierame.

SOBOTA  Ef 1, 15-23
Spolupatričnosť s Ježišom a jeho Cirkvou – to sú rysy dospelého kresťanstva. Ale nie snáď len individuálne pestovanie súkromnej zbožnosti.

27. nedeľa v Cezročnom období

     Manželstvo bolo i pre starovekého Izraelitu veľkou témou. Ako otázka rozvodu, tak i vzťahu k deťom. Boh ale cez svojho Syna hovorí jasne: „Čo Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“ Slovo „spojil“ možno prekladať ako „spojil jedným spoločným jarmom“, teda formou, ako spoločne ťahať za jeden povraz (či skôr oje). Ale súčasne sa tu hovorí o spojení muža a ženy, dvoch polarít, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. Vďaka tomu vidí dieťa ako mužský, tak ženský vzor a dostáva základné vybavenie, ako sa orientovať v ďalšom živote. Dnes sa tento pohľad spochybňuje. Je dobré snažiť sa porozumieť dôvodom takého spochybnenia. Ale nemožno nevidieť, že ide o Boží pohľad a nielen o ľudskú konštrukciu.

PONDELOK  Lk 10, 25-37
Kňaz i levita mali málo času. Boli pravdepodobne zaneprázdnení záležitosťamI pre Boha. Cesta k Pánovi však vedie cez záchranu otĺkaných…

UTOROK  Lk 10, 38-42
„Pane, povedz niečo, rozsúď nás, nenechaj to tak,“ hovoríme i my často v modlitbe. Spočinutie pri Pánových nohách je však možné i pri práci pre druhých.

STREDA  Lk 11, 1-4
Chuť naučiť sa správne modliť! Máme ju, nie je pre nás modlitba stereotypnou príťažou? Základné prosby načrtnuté Pánom nech sú pre našu dušu akoby dychom!

ŠTVRTOK  Lk 11, 5-13
Áno, prosiť o rozumné veci. O dary Ducha Svätého. Nielen o rybu, vajce… Náš Pán dáva svoje dary rád. Jeho nikdy „neotravujeme“.

PIATOK  Lk 11, 15-26
Podozrievavosť Ježišových súčasníkov je nám povedomá; i dnes mnohí vidia v autentických postojoch pápeža neúprimnosť a snáď i kalkuláciu. Nech nie sme takí podozrievaví!

SOBOTA  Lk 11, 27-28
Výzva pre nás. Ak budeme počuť jeho slovo a zachovávať ho, budeme mať Ježiša na hrudi, áno, budeme dokonca jeho nositeľmi – ako Mária.

26. nedeľa v Cezročnom období

     Aké odporné je stretávať falošných ľudí alebo tých, ktorí sa za každú cenu snažia zapáčiť. Nekonáme tak niekedy i my? Dnešné texty sú veľmi kritické. Vo všetkých čítaniach stretávame „malého“ človeka, ktorý sa snaží získať výhodu na úkor niekoho druhého. Nerozumie alebo nechce vidieť veci pohľadom „kráľa“, ale ide mu čisto o jeho malé ja. Druhými ľuďmi pravdepodobne pohŕda alebo sú mu ľahostajní. Ale Boh vníma všetkých! Preto nasleduje ostrá kritika: slová o odťatí ruky či nohy nie sú myslené doslovne, ale ukazujú, ako radikálne máme riešiť koketovanie so zlom, sebectvom a pokušením.

PONDELOK  Spomienka sv. Terézie z Lisieux, panny a učiteľky Cirkvi  Jób 1, 6-22
Veľké pokušenie: náš Boh nie ja nejakou poistkou proti nešťastiu. Je omnoho vIac…

UTOROK  Spomienka Svätých anjelov strážcov  Ex 23, 20-23a
Kiež skutočne počúvame Boží hlas a nie sme vzdorovití! Veď sami vieme, aké to je, keď sú tí, s ktorými to myslíme dobre, tvrdohlaví. Skúsme sa na anjela, ktorého nám posiela Boh na pomoc, odteraz obracať častejšie…

STREDA  Jób 9, 1-12.14-16
Viera si môže – a má – klásť naliehavé otázky. Nerobiť si nárok na jednoduché odpovede… od toho, ktorý je taký veľký!

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Františka Assiského  Jób 19, 21-27
Nech nás Jóbova viera, že uzrie Boha, povzbudzuje – navzdor našim kritikom. Veď o svojom obhajcovi, Božom Synovi, vieme už viac, ako skúsený Jób.

PIATOK  Jób 38, 1.12-21; 40, 3-5
To najlepšie, čo môžeme urobiť pred Božou veľkosťou, je dať si pred ústa ruku a čudovať sa. Žiaľ, toto gesto nie je dnes časté.

SOBOTA  Jób 42, 1-3.5-6.12-16
Takému veľkému požehnaniu od Pána predchádzalo jediné: uvedomenie si svojej absolútnej nedostatočnosti. Taká pokora a odovzdanosť sa (i dnes!) páči Bohu.

25. nedeľa v Cezročnom období

     Problém autority a prvých miest, snaha byť nad ostatnými. To sú myšlienky liturgických textov tejto nedele. Tento problém mal Jozue aj apoštoli a je to problém každého človeka zraneného hriechom. Boh ponúka úžasné  a prevratné riešenie: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“ Veľkosť a autorita sa najlepšie predstavia a realizujú práve v službe. Samotné slovo „autorita“ snáď pochádza z latinského „augere“ a má tento význam: umožniť rast, dať prednosť druhému, starať sa o druhého. Všemohúci Boh rozhodne nemá problém a nebojí sa dať prednosť nám, slabým a hriešnym ľuďom. Kristus sa ponížil a stal sa služobníkom všetkých. Určite tým neumenšil alebo dokonca stratil svoju autoritu, skôr naopak.

PONDELOK  Lk 8, 16-18
Kto je ochotný vyjsť na cestu s Pánom a napríklad sa aj niečoho zrieknuť, nebude trpieť. Kto chce kŕčovito lipnúť na svojom, môže prísť o všetko.

UTOROK  Lk 8, 19-21
Ježiš tvorí svoju najbližšiu rodinu z tých, ktorí plnia Božie slovo. Kiež patríme medzi jeho príbuzných!

STREDA  Lk 9, 1-6
Pre Kristovho vyslanca je ťažké a bolestné, keď ho niekde odmietnu. Ale je potrebné „striasť prach“ a uvedomiť si, že zrejme čakajú inde na uzdravenie. A nezdržiavať sa!

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Vincenta de Paul, kňaza  Lk 9, 7-9
Zvedavosť bránila Herodesovi kvôli jeho postaveniu spoznať Ježiša. I dnes sú mnohí zvedaví na predmet našej nádeje. Ale niektorí  možno preto, aby ju v nás svojou skepsou zničili…

PIATOK Lk 9, 18-22
Evanjelium dosvedčuje, že Pán zástupov už prišiel. Dokazuje to i Peter, keď vyznáva, že Ježiš je Boží Mesiáš. Aj my svojím vyznaním voveďme Ježiša do svojej duše a urobme mu viac miesta vo svojom živote.

SOBOTA Sviatok sv. Michala, Gabriela a Rafaela, archanjelov  Zjv 12, 7-12a
Žalobca, sťažovateľ môže byť i v nás a brániť nám v prístupe k Bohu. I pred tým nás obraňujú jeho poslovia. Nie sme v boji sami!

24. nedeľa v Cezročnom období

     V bežných rozhovoroch s ľuďmi možno často objaviť niekoľko očakávaní, ktoré ich privádzajú k diskusii o Bohu. Tým prvým je zvedavosť, resp. túžba po nejakom zaujímavom zážitku. Iní ľudia očakávajú, že Boh vyrieši ich problém. Ďalší sa k nemu pripoja, pretože je to veľký vodca a oni sa môžu schovať v tieni niekoho mocného. Ale ani jedna zo skupín nehľadá Boha pre neho samého. Lenže práve o to ide. A má to tiež svoje prekážky. A práve tieto bariéry, deliace človeka od Boha, odstránil Ježiš svojou obetou. V tom spočíva mesiášstvo, aby sme my mali otvorený prístup k Bohu. A Ježiš ukazuje, čo znamená byť blízko Bohu: je to sebavydanie do absolútnej miery. Toto sebadarovanie robí nielen človek, ale predovšetkým Boh! Hoci to na prvý pohľad vyzerá ako strašná obeta smrti, v skutočnosti je to jediná cesta k plnosti života.

PONDELOK  1 Kor 11, 17-26.33
I keď sa spoločne neopíjame, text je aktuálny aj pre nás: Pavol kladie na srdce i nám onen spoločenský, sociálny rozmer eucharistického slávenia. Urobme všetko pre to, aby liturgia sv. omše smerovala k jednote!

UTOROK  1 Kor 12, 12-14.27-31a
Rešpektujeme, že táto rôznosť druhých je dôležitá? Nepodceňujeme ich schopnosti? Tým by sme urážali Kristovo telo!

STREDA  1 Kor 12, 31-13, 13
Sme zvyknutí tento úryvok čítať pri sobáši. Pokúsme sa ho tentokrát aplikovať na konanie v Cirkvi. Radujeme sa napríklad z úspechu druhých?

ŠTVRTOK Spomienka sv. Ondreja Kima Taegona, kňaza, a Pavla Chonga Hasanga a spoločníkov, kórejských mučeníkov 1 Kor 15, 1-11
Vzor pre hlásanie i dnes: Pavol kladie sám seba na úplne posledné  miesto.

PIATOK  Sviatok sv. Matúša, apoštola a evanjelistu  Mt 9, 9-13
Matúš zaznamenal Pánovu kritiku tých, ktorí boli oddelení, čistejší, lepší. Nezazlievame niektorým predstaviteľom Cirkvi ich skláňanie sa k hriešnikom, k ľuďom na okraji spoločnosti?

SOBOTA Spomienka sv. Emeráma, biskupa a mučeníka, hlavného patróna katedrálneho chrámu, baziliky v Nitre 1 Kor 15, 35-37.42-49
Úžasné svedectvo o našom budúcom živote! A zároveň návod k životu v plnosti. Kiežby sme dokázali túto nádej odovzdať tým, ktorí ju potrebujú!

23. nedeľa v Cezročnom období

     Zákony sú často vnímané ako obmedzujúce, negatívne a neraz sú chápané skôr ako informácie, ktoré tí „šikovnejší“ dokážu obísť. Ježiš neprišiel zavádzať nové normy, paragrafy a nariadenia. Prišiel naplniť Boží zákon. Toto naplnenie sa deje v niekoľkých rovinách: prednostne ide o konečné vyslobodenie človeka z tragédie hriechu. Ale tiež prišiel vyslobodiť zo stále sa opakujúceho kolobehu pokusov stať sa spravodlivými, aby sme si k Bohu predsa len zaslúžili vystúpiť. Nie je potrebné si Boha zaslúžiť (to nejde!), ale je možné nechať sa Bohom pozvať, prijať Božiu cestu. Ježiš má nielen moc navonok zmeniť nejakú normu, ale on premieňa ľudské srdcia, pokiaľ sa mu otvoria. A práve to dokumentuje onen hluchý, ktorý počuje. Pripojme sa k zástupu okolo a spolu s ním vyznajme: „Dobre robí všetko…“

PONDELOK  Lk 6, 6-11
Dávali pozor, aby mohli Ježiša obžalovať. On uzdravuje ochrnutého tiež ako znamenie pre nás: nie sme ochromení kritikou tých, ktorí sa v Cirkvi snažia o uzdravenie?

UTOROK  Lk 6, 12-19
Ježiš si vyvolil svojich dvanástich po celonočnej modlitbe. A vybral si skutočne rôzne typy. Znamenie a výzva pre našu dobu: pluralita je v Cirkvi žiadúca!

STREDA  Ľubovoľná spomienka Najsvätejšieho mena Panny Márie  Lk 6, 20-26
Prekvapivý recept na šťastie: jednoduchosť, túžba po spravodlivosti, byť znamením pre okolie. Blahoslavený je totižto šťastný! Inak Ježiša nepochopíme.

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Jána Zlatoústeho, biskupa a učiteľa Cirkvi  Lk 6, 27-38
Popísané skutky sú obrazom Boha. Skúsme podľa nich konať. On nás predsa stvoril na svoj obraz!

PIATOK  Sviatok Povýšenia svätého Kríža  Jn 3, 13-17
Ježiš v nočnom rozhovore poodhaľuje Nikodémovi svoje tajomstvo. Nikdy nepochopíme úplne jeho lásku k nám. Kiežby sme si ju pripomenuli v našich maličkých ťažkostiach…

SOBOTA  Slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska  Jn 19, 25-27
Mária je tak odovzdaná samým Ježišom i nám. V úzkostiach môžeme skutočne volať úprimne: Ukáž, že si matkou!

22. nedeľa v Cezročnom období

     Zákon a norma majú veľký význam, určujú, čo je a čo nie ej správne. Platia však vždy? Bez porozumenia zmyslu daného predpisu je jeho bezhlavé plnenie nezmyselné (odborne sa hovorí o epikii – zmysluplnom výklade zákona). Niektoré okolnosti môžu totiž význam predpisu celkom zmeniť. Nejde o systematické navádzanie, ako obchádzať zákony. Ide o zvnútornenie zmyslu, teda porozumenie prečo a prijatie tohto pohľadu na mravné konanie do svojho života. Aký význam má predpis o čistote? Ako sa dotýka nás a našej bežnej životnej praxe?

PONDELOK  Spomienka sv. Gregora Veľkého, pápeža a učiteľa Cirkvi  Lk 4, 16-30
I dnes mnohým pravda prekáža. Ježiš, ktorého vyhnali, prechádza pomedzi nich! A uberá sa ďalej… Vytvoríme mu vo svojich srdciach miesto?

UTOROK  Lk 4, 31-37
Ježišova moc spočíva v tom, že dokáže prísne prikázať a vyhnať zlo. V našich kompromisoch so zlom a „politizovaní“ sa Božia sila neprejaví…

STREDA  Lk 4, 38-44
Šimonova testiná po svojom uzdravení vstane a všetkých obsluhuje. I my máme tým, že slúžime, podiel na Kristovom uzdravovaní.

ŠTVRTOK  Lk 5, 1-11
Keď si myslíme, že všetkému rozumieme lepšie než radia druhí, nič neulovíme. Keď dáme na Pánove rady, budeme žasnúť nad „úlovkom“!

PIATOK Spomienka sv. košických mučeníkov Marka Križina, Melichara Grodzieckého a Štefana Pongrácza, kňazov        Lk 5, 33-39
Novosť Kristovho učenia nemožno uzavrieť do starých foriem. Nesnažíme sa o to? Potom sa nečudujme, že sa mechy trhajú…

SOBOTA  Sviatok Narodenia Panny Márie  Mt 1, 1-16.18-23
Pred deviatimi mesiacmi sme si pripomínali jej vyvolenie. Dočkali sme sa. Prísľub radosti: potom, ako „rodička porodí“, nech už nie je miesto pre beznádej!

21. nedeľa v Cezročnom období

     V dnešnom evanjeliu je potrebné rozlíšiť niekoľko rovín. Prednostne ide o literárny útvar, ktorý má svoje pravidlá, nielen o presný popis udalostí. Autor tu vysvetľuje podstatu Eucharistie – ústredného tajomstva nášho slávenia. Správne rozprávanie musí gradovať, a tak vrcholom dlhého textu (Jn 6) je rozhodujúca otázka adresovaná apoštolom: „Aj vy chcete odísť?“ Respektíve kľúčová je ich odpoveď. Pán nás mnohokrát postavil do podobnej situácie. Nerozumieme tomu, čo zamýšľa. S odstupom už vieme, že jeho plán nesmeroval k žiadnej extravagantnosti! Ale vtedy sa apoštoli mohli oprieť o jediné: dôveru, že Boh nikdy nekoná hlúpo, nezmyselne či nekorektne. Podobne i v mnohých situáciách nášho života vlastne nevieme, prečo… Ale rovnako ako apoštoli sme vyzvaní uveriť, že Boh vie, kam smeruje a prečo. Môžeme si dnes spolu s apoštolmi obnoviť svoju dôveru v Boha: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“

PONDELOK  Spomienka sv. Moniky  2 Sol 1, 1-5.11b-12
Dokážeme Pána reprezentovať ako kresťania v Solúne? (Po ôsmich storočiach práve odtiaľ prišli naši vierozvestovia.) Bude raz jeho meno oslávené aj prostredníctvom nás…?

UTOROK  Spomienka sv. Augustína, biskupa a učiteľa Cirkvi  2 Sol 2, 1-3a.14-17
Falošné správy o popletení hláv nie je teda nič nové. Zbraň proti tomu je podobná, ako vtedy: dobrý čin i slovo!

STREDA  Spomienka mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa  Mk 6, 17-29
„Nie je dovolené“ – nekompromisné varovanie, ktoré je úlohou Cirkvi i dnes. Pokiaľ to nedokáže alebo nechce, stratí hlavu kľučkovaním.

ŠTVRTOK 1 Kor 1, 1-9
Korint, bohaté prístavné mesto – avšak (alebo vďaka tomu?) známe svojím nerestným životom. Tamojších kresťanov pobáda Pavol k svätosti, k spoločenstvu s Ježišom. Periféria nemusí byť vždy tam, kde je materiálna bieda. Zvestovanie a nasledovanie je možno ťažšie tam, kde je prebytok…

PIATOK  1 Kor 1, 17-25
Náuka o kríži je skutočne vyslobodením z neplodných špekulácií našej bohatej spoločnosti! Skúsme dnes myslieť na prenasledovaných kresťanov, ktorí potvrdzujú teóriu svojím utrpením.

SOBOTA  1 Kor 1, 26-31
Môžeme mať radosť z toho, že Pán „zahanbuje mocných“. A ďakujeme, že o ňom vieme! Nech nás to naplní pokorou, ale i sebavedomím.

20. nedeľa v Cezročnom období

     Spolustolovanie a jedlo je vo všetkých kultúrach obrazom dôvernosti, priateľstva a spoločenstva. Každý veriaci je pozvaný k stolu Božej múdrosti a k spoločenstvu s Kristom v eucharistickom chlebe. Nejde však o povrchné spoločenstvo a bez záujmu, nejde o rutinu. „Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom,“ hovorí nám sám Pán Ježiš. V tomto spoločenstve – zostávaní – sme my skrze Krista v Bohu a on v nás, žijeme z neho! Je to okamih našej premeny, stávame sa tými, ktorí „stále vzdávajú vďaky Bohu Otcovi za všetko v mene Ježiša Krista“. Dôvernosť nášho a Kristovho spoločenstva pri stole nesieme životom. Sme predsa Božie deti.

PONDELOK  Spomienka sv. Bernarda, opáta a učiteľa Cirkvi  Ez 24, 15-24
Strata milovanej osoby predchádza ešte väčšej bolesti. Osobnú tragédiu nasleduje znesvätenie a nárek. Spolupatričnosť so spoločenstvom je krásne vyjadrená v osobnom utrpení jednotlivca.

UTOROK  Spomienka sv. Pia X., pápeža  Ez 28, 1-10
V minulom storočí máme mnoho dôkazov pravdivosti tohto varovania. Vždy dopadne zle, keď sa ľudia pyšne vyhlásia za Boha! Platí to však i pre nás a v maličkostiach…

STREDA  Spomienka Panny Márie Kráľovnej  Ez 34, 1-11
Pastier, ktorý nesleduje pastvinu, ale vlastnú sebarealizáciu, sa nemôže čudovať, že mu Pán odníme stádo. Sme ochotní vidieť znamenia doby a vojsť na nové, čerstvé pastviny?

ŠTVRTOK  Ez 36, 23-28
Sám Pán prejaví svoju moc! S naším kamenným srdcom to už nie je možné. Neohrozuje naše svedectvo strata ľudskosti?

PIATOK  Sviatok sv. Bartolomeja, apoštola Jn 1, 45-51
Dokážeme niekomu priblížiť Ježiša? Dokážeme k jeho Cirkvi priviesť niekoho poctivého, „v ktorom niet lesti“?

SOBOTA  Ez 43, 1-7a
Prísľub Božej prítomnosti sa napĺňa v Cirkvi. Jeho veleba vchádza bránou, ktorá je pre neho otvorená, hoci je mesto trochu opevnené.

19. nedeľa v Cezročnom období

     Pre Židov bolo Ježišovo slovo provokáciou. Z neba môže zostúpiť len Boh a jeho dary! Ježiš ale nekoná zo seba. On vydáva svoje telo a svoj život z lásky k Otcovi a k človeku. „Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť.“ Ján využíva určitú dvojznačnosť významov. O Ježišovi hovorí ako o skutočnom pokrme, ktorý majú jesť tí, ktorí ho prijali, ale tiež hovorí o prijatí Krista do srdca ako Pána nášho vlastného života. Stáva sa tým, ktorý sýti naše duchovné vnútro, stáva sa zdrojom nášho života. „Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky.“

PONDELOK  Mt 17, 22-27
Náš Pán sa podvoľuje a platí daň. Ale i to robí ako znamenie. Nedáva „zo svojho“, ale cez Petrovu udicu…

UTOROK  Spomienka sv. Maximiliána Márie Kolbeho, kňaza a mučeníka  Mt 18, 1-5.10.12-14
Ak sa počítame medzi tých deväťdesiatdeväť „nezatúlaných“, majme trpezlivosť s pastierom a jeho Cirkvou, zatiaľ čo hľadá stratených a akoby sa od nás vzďaľoval!

STREDA  Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie  Zjv 11, 19a; 12, 1.3-6a.10ab
Ako žena odetá slnkom je i dnes Cirkev tehotná s Kristom. Podobne i dnes na ňu číhajú tí, ktorí ju chcú zlikvidovať. Mária je prísľubom víťazstva!

ŠTVRTOK  Mt 18, 21-19, 1
Falošný obraz Boha, ako účtovníka „má dať – dal“, spôsobuje i naše pokrivené správanie k druhým.

PIATOK  Iz 12; Mt 19, 3-12
Vernosť a nerozlučiteľnosť manželstva je obrazom vernosti Boha človeku. On tiež „trpí“, keď vidí naše nevery a nestálosť.

SOBOTA  Mt 19, 13-15
Ježiš vkladaním rúk na deti dáva najavo svoju spolupatričnosť s nimi. Kiež by sme dokázali jeho veľkosť brať jednoducho, ako dieťa…

18. nedeľa v Cezročnom období

     Uprostred prázdnin sa Cirkev znovu vracia k dôležitej téme Eucharistie cez 6. kapitolu Jánovho evanjelia. Manna je silným predobrazom Eucharistie: predovšetkým je to skutočný pokrm, ktorý Izrael zachránil pred smrťou hladom, podobne ako je Eucharistia reálny a nijako nie symbolický pokrm. Ale mannu tiež Izraeliti dostávajú ako znamenie, že Boh posilňuje človeka v jeho núdzi a dokáže ju riešiť, podobne ako je Eucharistia skutočnou posilou a nijako nie akousi odmenou pre „dobrých“. Naviac manna je „chlieb“, ktorý si sami nevyrábajú, podobne ako Ježišova obeta je ponúknutá úplne zadarmo, aby sme ju prijali. A tak možno v úvahách pokračovať a nachádzať množstvo paralel… Nechajme sa dnes inšpirovať týmito obrazmi, ale tiež skúsme nielen rozvíjať fantáziu, ale predovšetkým posilňovať si vieru. Veď práve k tomu Ježiš vedie svojich poslucháčov!

PONDELOK  Sviatok Premenenia Pána  Mk 9, 2-10
Traja apoštoli spoznajú i úzkosť v Getsemanoch. Kiežby slávne dni, kedy vnímame Pánovu slávu, sú prípravou, aby sme nezlyhali, nezaspali…

UTOROK  Mt 14, 22-36
Strach z Pána, niekedy strach z Cirkvi, prekonáme, pokiaľ mu pôjdeme v ústrety. Podrží nás!

STREDA  Spomienka sv. Dominika, kňaza  Mt 15, 21-28
Žena vstúpila s Ježišom do dialógu. I tým, že mu dokázala oponovať. Možno bude naša modlitba účinnejšia, ak prednesieme i my Pánovi svoje námietky.

ŠTVRTOK  Sviatok sv. Terézie Benedikty z Kríža, panny a mučenice, spolupatrónky Európy
Oz 2, 16b.17b.21-22
Mnohí sa pýtajú: Kde bol Boh v Osvienčime? Patrónka Európy, žena zo židovského národa, nám dáva lekciu: zasľúbenie sa Bohu znamená byť s ním i tam, kde je ľuďmi zabíjaný.

PIATOK  Sviatok sv. Vavrinca, diakona  Jn 12, 24-26
Byť tam, kde je Kristus. Teda zvlášť v chudobných, medzi smutnými, s opustenými. Tam sú podľa diakona Vavrinca poklady Cirkvi. I dnes!

SOBOTA  Mt 17, 14-20
Nedostatočnosť a neschopnosť mať účasť na Ježišových mocných činoch je i dnes zjavná. Pane, daj nám viac viery! A zdravého sebavedomia…

17. nedeľa v Cezročnom období

    V dnešnú nedeľu sa podivuhodným spôsobom spája Božie zasnúbenie a kresťanská prax. Skutočnosť, ktorá od počiatku nebola ľahká. Boh nielen vykupuje človeka z hriechu, ale dáva mu chlieb života. Boh dáva prostriedky, ktoré nás posilňujú na ceste k nemu. Všimnime si, že Kristus nesýti jednotlivcov, ktorých náhodne stretne na ceste. Sýti zástup! Ako úzko je prepojený tento symbolický príbeh s pojmom Cirkvi ako spoločenstva ľudí putujúcich za Bohom. A tu sa do kontextu dnešnej nedele zapája tiež druhé čítanie. Boh dáva prostriedky, ba dokonca zázračné prostriedky, pre dosiahnutie cieľa. Ale súčasne vyžaduje, aby sme putovali ako jeho ľud, ako spoločenstvo, ktoré je nejako kompaktné a nie rozdelené na množstvo spolu nekomunikujúcich jedincov. Ako budeme sledovať i počas ďalších nedieľ, Eucharistia nie je len posilou, ale je i spojivom jednoty a zároveň úlohou k budovaniu spoločenstva.

PONDELOK  Jer 13, 1-11
Zatvrdlivosťou a pýchou ľudských sŕdc, zbožštením toho, čo za to nestojí, príde pád spoločnosti. Hoci mala toľko šancí a Pán ju mal ovinutú ako bedrový pás na svojom tele…

UTOROK  Spomienka sv. Ignáca z Loyoly, kňaza  Jer 14, 17-22
Úzkostlivé volanie s vedomím vlastnej úbohosti je predpokladom k tomu, aby sa zjavila veľkosť a sláva Boha. Dokážeme si uvedomiť vlastnú nedostatočnosť a obmedzenosť? Vzorom nech je nám svätý Ignác!

STREDA  Spomienka sv. Alfonza Márie de’ Liguori, biskupa a učiteľa Cirkvi  Jer 15, 10.16-21
Som s vami, ponúka Boh i nám. Platí to však za predpokladu, že budeme ochotní bojovať.

ŠTVRTOK  Jer 18, 1-6
Tvorivú Božiu ruku môžeme pozorovať i na vlastnom duchovnom vývoji. Koľkokrát už musel našu tvrdohlavosť spracovať, rozváľať, premodelovať…

PIATOK  Jer 26, 1-9
Nenávisť k Božím pravdám sa obracia i proti tým, ktorí ich hlásajú. Bez prekonávania odporu nemožno pre Boha pracovať.

SOBOTA  Spomienka sv. Jána Márie Vianneya, kňaza  Jer 26, 11-16.24
I v dobe prenasledovania mali tí, ktorí hlásali pravdu, mnohokrát prirodzenú úctu svojich protivníkov. Na rozdiel od tých, ktorí sa prispôsobili. Kiež by sme sa dokázali zastať „prorokov“ i napriek nepriazni doby.

16. nedeľa v Cezročnom období

     Ako by sme chceli nadviazať na predchádzajúcu nedeľu, keď sme si kládli otázku, čo to znamená byť Ježišovým učeníkom, keď Ježiš v Mk 6, 7-13 poslal učeníkov hlásať. Ale jeho požiadavky nie sú iba nárokom, úlohou. On je dobrý pastier, ktorý sa stará o svoje ovce. Toto prirovnanie z prvého čítania poznáme omnoho viac z 10. kapitoly Jánovho evanjelia. Dovoľme dnes Bohu, aby naplno rozozvučal svoje posolstvo pokoja a záchrany. Jeho evanjelium nehovorí iba o námahe či kríži. Boh pozná svojich učeníkov a stará sa o nich! On nás vedie k pokoju.

PONDELOK  Sviatok sv. Brigity, rehoľníčky, patrónky Európy  Jn 15, 1-8
Patrónka Európy, matka ôsmich detí – z toho i jednej budúcej svätice. Ratolesť napojená na Krista. Iste čistená i s bolesťou, prerezávaná. Iba tak mohla niesť veľa ovocia. Tiež ani my nedokážeme bez Krista nič!

UTOROK  Mt 12, 46-50
Chceme si uvedomiť, čo vyplýva z tohto príbuzenstva s Ježišom. Povedie to k zmene postojov k nášmu vlastnému duchovnému životu i k blížnym. Bude to na nás vidieť?

STREDA  Sviatok sv. Jakuba, apoštola  Mt 20, 20-28
Príhovor matky, ktorá nepochopila Kristovu zvesť, náš Pán vlastne vypočul: Jakub zomiera ako prvý z apoštolov!

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Joachima a Anny, rodičov Panny Márie  Mt 13, 10-17
Kto má (ochotu a snahu), kultivuje tým i svoje ľudské a prirodzené schopnosti. Kto je neochotný počúvať a pestovať v sebe život Božieho slova, zbavuje sa sám toho dobrého, ľudského, čo je v ňom. A tak je mu „vzaté i to, čo má“…

PIATOK  Spomienka sv. Gorazda a spoločníkov Mt 13, 18-23
Rozsievač svojím zrnom nešetrí. Záleží na pôde, ktorú mu pripravíme. V tom je práve naša spoluzodpovednosť za jeho prácu.

SOBOTA  Mt 13, 24-30
Od Pána sa chceme učiť trpezlivosti. Nie je našou úlohou vytrhávať kúkoľ. To on je pánom žatvy.

15. nedeľa v Cezročnom období

Každý človek zostáva v neustálej Božej pozornosti. Boh nám s láskou dáva znova a znova šancu. Každý deň nás posiela a zveruje nám celkom konkrétnu úlohu. Počíta s nami. Podľa našich schopností a možností nás chce zapojiť do svojho plánu záchrany sveta. Medzi Bohom, ktorý volá a prosí o spoluprácu, a človekom, ktorý je posielaný, sa tak vytvára výlučný vzťah. Je krásne vedieť, že niekto o mňa stojí, že ma potrebuje a že mu na mne záleží. Je šťastné odpovedať na také pozvanie „áno“ a vydať sa na cestu. Je šťastné žiť vo vzťahu, v ktorom je naše isté šťastie. Je ale potrebné povedať, že nie sme nijako nútení, človek môže zostať i sám…

PONDELOK  Iz 1, 10-17
Nie je i naša zbožnosť niekedy podobne kŕčovitá? Uvedomujeme si, že hlavnú a jedinú obetu priniesol Ježiš? Nesnažíme sa vlastnou silou „dobyť nebo“, a neodvádzame tak svoju pozornosť od núdznych?

UTOROK  Sviatok sv. Andreja-Svorada a Benedikta, pustovníkov, hlavných patrónov  našej diecézy   Iz 7, 1-9
Plány nepriateľov sa neuskutočnia; dokiaľ budeme mať pevnú vieru, obstojíme! I pre nás platí: zostať pokojní a nebáť sa…

STREDA  Iz 10, 5-7.13-16
Tak, ako hovorí Izaiáš v mene Boha, tak má byť pevný hlas Cirkvi! Ona dnes musí vziať na seba prorockú úlohu hlásateľa pravdy!

ŠTVRTOK  Iz 26, 7-9.12.16-19
Túžbu po Bohu, hľadanie jeho pravdy, smäd po spravodlivosti. Jasot zo vzkriesenia nášho Pána nech premôže obavy všedných dní…

PIATOK  Iz 38, 1-6.21-22.7-8
Prorok verne tlmočí Božiu vôľu. Kráľ Ezechiáš (8. st. pre Kristom) je opäť uzdravený. Túžba po vyslobodení ľudu a po Božom dome ho dvíha a motivuje! Čo „nakopne“ nás?

SOBOTA  Mich 2, 1-5
Túžbu zmocniť sa všetkého, na čo si spomenú, „sprivatizovať“ si i Božie veci vidíme i dnes u mocných. Toto vedie i dnes k nešťastiu. Keď to vieme, dokážeme sa voči tomu podľa svojich skromných možností postaviť?

14. nedeľa v Cezročnom období

     Skúsenosť s odmietaním Božieho slova je súčasťou poslania proroka Ezechiela, apoštola Pavla i samého Ježiša – počuli sme o tom v dnešnom Božom slove. Nedôvera a indiferencia voči Božím výzvam, tvrdé a nepriateľské reakcie na ne sú súčasťou prejavu ľudskej slobody. Dostali sme moc Boha a jeho slovo slobodne odmietnuť a pohoršovať sa nad ním. A predsa potrebujeme vlastný život konfrontovať s jeho slovom, počuť ho vhod i nevhod. Joseph kardinál Ratzinger napísal vo svojej knihe Úvod do kresťanstva, že nikto nie je schopný vnútiť Boha a jeho kráľovstvo druhým ľuďom, ba ani sebe samému. I keď vlastnú nedôveru ospravedlňujeme, zostáva s ňou navždy spojený nepokoj v našom vnútri: možno je to všetko pravda. Neveriaci rovnako ako veriaci – každý svojím spôsobom – spoločne prežívajú ako pochybnosti, tak i vieru. Máme ešte omnoho väčšiu moc: slobodným rozhodnutím prijať Boha a jeho lásku do svojho života a obdivovať jeho úžasné dary.

PONDELOK  Oz 2, 16b.17b-18.21-22
Vzťah Boha k ľudu, ktorý chce získať, je prirovnaný k manželskému zväzku. Dokážeme pevnosťou našich vzájomných vzťahov udržať Pána medzi sebou?

UTOROK  Oz 8, 4-7.11-13
Falošný bôžik nemusí byť zhmotnený ako vtedy. Na miesto pravého Boha môže byť nastolený kult lži, sebapresadzovania, uspokojenia z falošného obrazu, ktorý sme si o Bohu sami vytvorili…

STREDA  Sviatok sv. Benedikta, opáta, spolupatróna Európy  Prís 2, 1-9
Z múdrosti poznania vyplynie túžba po Bohu. Nevnucujúca sa ponuka. Šanca pre celý kontinent, ktorého ochrancom je svätý Benedikt.

ŠTVRTOK  Oz 11, 1-4.8c-9
Kiež by boli i dnes rodinné vzťahy obrazom Božej lásky! Myslime na rodiny, kde otcovská láska chýba…

PIATOK  Oz 14, 2-10
Dokážeme po sviatosti zmierenia prežiť podobnú radosť z návratu? Obnovený Boží život v nás má byť rosou, novými kvetmi!

SOBOTA  Iz 6, 1-8
Keď si uvedomíme svoju nedostatočnosť, môžeme očakávať Božie očistenie. Podobnou „dezinfekciou ohňom“ je sviatosť krstu so svojím povolaním k všeobecnému kňazstvu.

13. nedeľa v Cezročnom období

     Evanjeliový príbeh môže hlboko zasiahnuť každého, kto veľmi túži pomôcť druhým, nemá však ako. Je potrebné postrehnúť, že úsek evanjelia predovšetkým cieli na apoštolov! Pán potrebuje vysvetliť, čo znamená viera! Nejde o zapamätanie si poučiek ani o účasť na bohoslužbách. Na chorej žene i na zúfalom otcovi je vidieť zápas viery. Skutočná viera sa premieňa na dôveru v Boha. Ohrozenie života v príbehu sa tak stáva predovšetkým udalosťou viery.

PONDELOK  Sviatok Návštevy Panny Márie  Lk 1, 39-56
Máriina cesta k Alžbete je nielen jej cestou, ale cestou všetkých, ktorí sú nositeľmi Ježiša a ponáhľajú sa predstaviť ho iným. I my sme poslaní prinášať Ježiša všade, kde prichádzame. Kedy sme to urobili naposledy?

UTOROK  Sviatok sv. Tomáša, apoštola  Jn 20, 24-29
„Ak neuvidím, neuverím,“ počuli sme možno aj od našich súčasníkov. Ale oni (na rozdiel od Tomáša) majú strach dotknúť sa bolestí tohto sveta.

STREDA  Mt 8, 28-34
Akoby sme počuli hlasy súčasnej spoločnosti: Čo ťa do nás? Nie je dôvodom odmietania Boha strach, že si na nás (ktorí mu navyše patríme) bude robiť nároky, že budeme  musieť zmeniť život?

ŠTVRTOK  Slávnosť sv. Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov  Mt 28, 16-20
Ježiš odovzdal apoštolom moc slúžiť v Cirkvi a Cirkvi. Na oboch vierozvestoch je jasné, že sa osvedčili. Podmienkou úspechu pri hlásaní radostnej zvesti sú bratské vzťahy. Vzor pre dnešnú dobu, stavajúcu na úspechu jednotlivca!

PIATOK  Mt 9, 9-13
Ježiš dokázal vidieť a objaviť človeka v tom, ktorý mal ako colník neslávnu povesť a nad ktorým mnohí ohŕňali nos. Chcime sa to tiež naučiť, a tým poľudštiť inštitúcie, chorú spoločnosť, v ktorej žijeme.

SOBOTA  Mt 9, 14-17
Kristovo posolstvo vyžaduje stále nový prístup. Nie je určené na zakonzervovanie. Nenechá sa uzavrieť do starých, hoci úctyhodných obalov.

Narodenie sv. Jána Krstiteľa

     Slávnosťou Narodenia sv. Jána Krstiteľa si nepripomíname ani natoľko jedného človeka, ako skôr vidíme celok dejín spásy, teda udalostí, ktoré znamenajú i našu záchranu. Boh v nich využíva rôznych ľudí a rôzne prostriedky, aby na konci mohol každý človek uvidieť Božiu slávu. Z tohto pohľadu sú Jánove príbehy tiež súčasťou nášho, môjho života. Možno povedať, že s počatím Jána sa odštartovali udalosti vedúce priamo k nášmu vykúpeniu. Preto Cirkev venuje pozornosť nielen Jánovej mučeníckej smrti, ale nezvyklo i jeho narodeniu. Od dnešného dňa o pol roka budeme sláviť narodenie Krista. Slávnosť sa tak stáva i určitým odkazom na Vianoce.

PONDELOK  2 Kr 17, 5-8.13-15a.18
Vzdorovitosť a pohŕdanie Bohom (ale i vierou otcov!) stojí za nešťastím národa…

UTOROK  2 Kr 19, 9b-11.14-21.31-35a.36
Vychvaľovanie asýrskeho kráľa, ktorý mal za sebou toľko víťazstiev, nám môže byť povedomé. Odpoveďou na to je modlitba. Odpoveďou na výsmech Bohu je porážka. Nielen Asýrčanov!

STREDA  2 Kr 22, 8-13; 23, 1-3
Nájdená kniha Zákona vyvolala „zemetrasenie“ v spoločnosti. Dokáže Božie slovo podobne pohnúť k akcii ak nás? Neberieme ho iba ako jednu z ponúk v knižnici, v mobile, tablete…?

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Ireneja, biskupa a mučeníka  2 Kr 24, 8-17
Podobnou likvidáciou posvätných predmetov prešli mnohé kostoly a kláštory u nás v 50. rokoch minulého storočia. Ale Pán i dnes vyslobodzuje svojich verných a tých, ktorí o to stoja, zachraňuje!

PIATOK  Slávnosť sv. Petra a Pavla, apoštolov  Mt 16, 13-19
Ježiš zveruje Petrovi tým väčšiu právomoc, čím silnejšie je jeho vyznanie. Táto zodpovednosť za Cirkev nech nás naplní radosťou!

SOBOTA  Nár 2, 2.10-14.18-19
Podobný žiaľ by sme mali pocítiť, keď si uvedomíme, že každým hriechom odmietame Boha. Kiežby kajúcnosť, prežitú takto hlboko, vystriedala radosť z odpustenia.

11. nedeľa v Cezročnom období

    Ježiš hovorí k zástupom tak, aby „mohli pochopiť“, teda nepodáva žiadne komplikované učenie. Mnohokrát si kladieme otázku, ako to urobiť, aby sa Božie kráľovstvo, viera,… rozšírili, aby zavládli v našej rodine, v našej práci. Ježišove podobenstvá hovoria až neuveriteľne prostým spôsobom. Nie sú potrebné žiadne zvláštne starosti. Ak z viery skutočne žijeme, modlíme sa, vieru praktizujeme, potom celkom automaticky sa naše okolie dozvedá o viere. Nie sú potrebné zložité stratégie, ako deťom odovzdať vieru. Podstatné je jediné, aby sme boli autentickí vo svojej vlastnej viere. Cieľ je vždy v rukách nebeského Otca, ktorý privedie k sebe i zdanlivo nesmierne vzdialených.

PONDELOK  Mt 5, 38-42
Nastavenie „druhého líca“ neznamená nechať sa otĺkať. Skôr nastaviť zlu zrkadlo a tak ho usvedčiť! A urobiť tým vždy „niečo naviac“.

UTOROK  Mt 5, 43-48
Cirkev víťazí nad svojimi nepriateľmi práve tým, že sa za nich modlí. Dnes nás Pán znova pozýva k dokonalosti – skutočne chce, aby sme boli jeho obrazom.

STREDA  Mt 6, 1-6.16-18
Náš vzťah k Bohu je maximálne intímny a dôverný. Práve v skrytosti sa môžeme pripraviť na spoločné slávenie s celou Cirkvou! Pocta vzdávaná verejne bude potom úprimnejšia.

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Alojza Gonzágu, rehoľníkMt 6, 7-15
Vezmime Pána za slovo: kiež nás v našich pokušeniach neopustí! Zamyslenie nad toľkokrát už vyrieknutými prosbami nás má priviesť k hlbšiemu pohľadu na Pánovu modlitbu.

PIATOK  Mt 6, 19-23
Čistý, jednoduchý pohľad je výzvou spoločnosti, ktorá toľko vecí zastiera, komplikuje a snaží sa, aby pravda nevyšla najavo. I tu môže Ježišov pohľad uzdravovať!

SOBOTA  Mt 6, 24-34
Keby sme sa skutočne riadili Ježišovými slovami, jeho pokoj by nás mal urobiť natoľko šťastnými, že by z nás vyžaroval do okolia…

10. nedeľa v Cezročnom období

     Zlo je fenomén, s ktorým sa stretávame v niekoľkých rovinách. Na prvom mieste je to fyzické zlo, bežne tiež pripúšťame duchovné zlo v zmysle ľudského konania motivovaného zlom. Zostávame však v rozpakoch nad pojmom Zlého ducha, teda reálnej duchovnej bytosti, ktorá koná v našom živote (KKC 395). Jeho existencia je v Písme jasne dokázaná. Čo je ale omnoho dôležitejšie, Ježiš má zásadnú moc nad týmto Zlom. On je ten, ktorý nás vyslobodil a vyslobodzuje z jeho moci. A práve tu sa odkrýva najväčší hriech človeka: spochybnenie Božej moci, ba dokonca označenie Pána za spojenca démonov. Nielenže je to vrcholná urážka Pána pánov, nášho Boha, ale je to odvrhnutie procesu našej záchrany. Je zaujímavé, že sv. Marek tieto silné slová dáva do súvislosti s Ježišovou rodinou. Ježišova odpoveď je úplne jasná: jeho blízkym, jeho rodinou sú tí, ktorí Boha prijali a žijú z neho. Alebo inak povedané, ak on sám je Božím Synom, druhou Božskou osobou, potom je zjavné, že blízkymi nazýva tých, ktorí milujú Boha.

PONDELOK  Spomienka sv. Barnabáša, apoštola  Sk 11, 21b-26; 13, 1-3
„Kresťania, kristovci“. Po prvýkrát nás tak nazvali v Antiochii. Kiež dokážeme svojho Pána dobre reprezentovať i v našom storočí!

UTOROK  Mt 5, 13-16
Mali by sme mať viac sebavedomia a ukazovať spoločnosti Kristovo svetlo, ktoré je v každom z nás; pokiaľ ho totižto ľudia neuvidia, budú ho hľadať inde.

STREDA  Spomienka sv. Antona Paduánskeho, kňaza a učiteľa Cirkvi  Mt 5, 17-19
Ježišovo naplnenie Tóry malo inú podobu, ako čakali jeho súčasníci. Kiež sme pripravení korigovať svoje zabehnuté predstavy o kresťanstve, o Cirkvi.

ŠTVRTOK  Mt 5, 20-26
Predtým, ako sa spojíme s Kristom, máme i my povinnosť zmieriť sa s ľuďmi. Do pozdravu pokoja zahrňme i tých, ktorí nie sú momentálne prítomní a ktorých nemáme radi… Iba tak je  možné naplniť communio – spoločenstvo, prijímanie Kristovho tela.

PIATOK  Mt 5, 27-32
Ježiš nás vedie na hlbinu. Iba dodržiavanie toho, čo je v Zákone, nestačí. Na prvom mieste je chcieť dobro pre druhého. To je čistota srdca!

SOBOTA  Mt 5, 33-37
Prísaha, branie si svätých za svedka, je zbytočná, pokiaľ máme Boha vo svojom srdci. A pokiaľ ho máme „v sebe“, sám sa prejaví v našom postoji. Nedáme tak Zlému šancu!

9. nedeľa v Cezročnom období

     Čo znamená sláviť Pánov deň? Pre kresťanov sa kľúčovou stala oslava Božieho víťazstva nad zlom, hriechom a smrťou. To nastalo vzkriesením deň po sobote. Ide teda o oslavu. Preto Boh vyzýva k odpočinku. Čo dnes tento pojem znamená? Práca v súčasnej dobe má v mnohých prípadoch odlišnú podobu, ako v dobe kočovníkov v polopúšti. Podmienky súčasného sveta do značnej miery menia formy odpočinku, avšak stále platí: je to deň venovaný Bohu a blízkym. Nie práci, obchodu či starostiam.

PONDELOK  2 Pt 1, 2-7
Poznanie, sebaovládanie, trpezlivosť, zbožnosť – nie sú oddelené „disciplíny“, ale proces smerovania k nášmu Pánovi. A to všetko vyústi do lásky!

UTOROK  Spomienka sv. Bonifáca, biskupa a mučeníka  2 Pt 3, 12-15a.17-18
Keď čakáme na spravodlivosť, často netrpezlivo a s bolesťou v srdci, musíme začať u seba. Snažiť sa sami žiť bez úhony…

STREDA  2 Tim 1, 1-3.6-12
Pavol, sám vo väzení, naliehavo zveruje svojmu duchovnému synovi, Timotejovi, čo považuje za podstatné. Cirkev rastie i dnes prostredníctvom tých, ktorí sú umlčovaní a bezbranní. I dnes má Pán dosť moci, aby ochránil, čo zveril svojej Cirkvi.

ŠTVRTOK  2 Tim 2, 8-15
Pavlov pokyn „nehádať sa o slovíčka“ je i dnes aktuálny. I v slobode by sme si tiež mali uvedomiť, že Božie slovo nie je spútané!

PIATOK  Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho  Jn 19, 31-37
Všetky poklady vedy, umenia sú obsiahnuté v najvnútornejšom bytí Ježiša, Božieho Syna. Po jeho smrti vyvierajú z otvoreného boku výzvy (invokácie, zvolania) litánií, nad ktorými by sme sa mali zvlášť zamyslieť.

SOBOTA  Spomienka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie  Lk 2, 41-51
Materské srdce Panny Márie súcití so všetkými, ktorí hľadajú Ježiša. Mária vie dobre, čo znamenajú pre človeka neistoty. Je nám taká blízka!

Najsvätejšej Trojice

     Boh nie je osamelý vlk ani samotársky opustený fantasta, ktorý by sa doprosoval trochu lásky, alebo sa dokonca mstil z nedostatku lásky. Boh žije intenzívnym vnútorným životom postaveným na láske Otca k Synovi a Syna k Otcovi.  Touto spoločnou láskou je Duch Svätý. Boh tak nie je ani smutný, ani opustený, ale šťastný a plný života. A z tohoto vnútorného zdroja pramení túžba dávať život i ďalej. Tento zdroj vzájomnej lásky Otca a Syna motivuje Boha k stvoreniu človeka i k jeho záchrane. Môžeme dnes zažiť aspoň zlomok neba, teda vzťahu milujúcich božských osôb.

PONDELOK  Mk 10, 17-27
Neobklopili sme sa príťažou hmotných vecí, ktoré nám bránia sústrediť sa na podstatné? Potom by sme i my odišli od Ježiša smutní a zarmútení…

UTOROK  Mk 10, 28-31
Odvaha opustiť všetko nie je daná každému. Ale pri nasledovaní Krista musíme často opúšťať svoje rozpínajúce sa „ja“. Skúsenosť nám hovorí, že dostaneme často viac!

STREDA  Mk 10, 32-45
Túto lekciu dáva Ježiš ľudskému spoločenstvu – teda i Cirkvi – dodnes. A to je stála potreba.

ŠTVRTOK  Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi Božie Telo  Mk 14, 12-16.22-26
Tak ako Ježiš plánuje miesto pre usporiadanie Poslednej večere, tak jasne a jednoducho zanecháva celého seba pod spôsobmi chleba a vína. Buďme otvorenejší k jeho láske!

PIATOK  Spomienka sv. Justína, mučeníka  Mk 11, 11-25
Figovník, ktorý neprináša ovocie, je pre nás varovaním. Podobne ako „zašpinené“ vnútro chrámu našej duše. Čo je potrebné z nás vyhnať, vybiť?

SOBOTA  Mk 11, 27-33
Na záľudnú otázku odpovedá náš Pán tak, ako to dokáže iba on. Snažme sa vyvarovať toho, aby sme druhých uvádzali do rozpakov. Ale k tým, ktorí nám chcú uškodiť, nech nájdeme správne slová!

Zoslanie Ducha Svätého

     Prax kresťanov nie je postavená iba na ich osobných schopnostiach, vytrvalosti či snažení sa. Boh im dáva zvláštnu silu. Nejde o vitamíny ani vesmírnu energiu, ale o niekoho! Duch Svätý chce a môže s človekom úzko spolupracovať. Boží Duch človeka posilňuje, dáva mu múdrosť, odvahu či silu. V jeho moci môžu ľudia konať veľké veci, i keď sú obyčajní a slabí. Podmienkou je prijatie Ježiša do svojho života a otvorenosť pre pôsobenie Ducha.

PONDELOK  Spomienka Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi  Jn 19, 25-34
Panna Mária – Matka Vykupiteľa prináša obetu svojho života, keď odovzdáva svojho Syna všetkým a Syn odovzdáva svoju Matku celej Cirkvi. Pripojme sa k tejto obete našej Matky!

UTOROK  Jak 4, 1-10
Na prvý pohľad jednoduché: čím rozhodnejšie sa postavíme proti zlu, tým viac sa priblížime k Bohu. On, ktorý nás má „žiarlivo rád“, si nás nenechá zo svojej ruky nikým vytrhnúť.

STREDA Jak 4, 13-17
Pri svojom plánovaní si máme uvedomiť svoju vlastnú obmedzenosť. Ono to prospeje i tým, s ktorými spolupracujeme. Budeme totiž pokornejší.

ŠTVRTOK  Sviatok Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza  Mk 14, 22-25
Odovzdal im svoje telo… Kiež i my máme odvahu spolu s nástupcami apoštolov sa viac a viac odovzdávať Kristovi!

PIATOK  Jak 5, 9-12
Dnes, kedy si mnohí zvykli hovoriť nejasne, môže rozhodnosť „áno-nie“ skutočne zapôsobiť prekvapivo sviežo! Zoberme si to k srdcu!

SOBOTA  Spomienka sv. Filipa Neriho, kňaza  Jak 5, 13-20
Záchrana a uzdravenie, pri ktorom hrá významnú úlohu spoločenstvo Cirkvi. Kiežby viac doceníme práve spoločenskú stránku uzdravovania: spoločné udelenie sviatosti pomazania chorých, ale i kajúce pobožnosti.

7. veľkonočná nedeľa

     Je obtiažne v dnešnej dobe, keď sa z rádia či televízie ozýva slovo „láska“ každý deň v obrovskom množstve, objaviť jeho význam vo vzťahu s Bohom. Práve toto slovo však vyjadruje veľmi intenzívne vnútorný život v Bohu. A práve tento rozmer nám Boh ponúka! Nejde o utápanie sa v nejakej emotívnej či emocionálnej búrke. Ide o celkom obyčajnú každodennú prax života v spoločenstve. Práve tam, kde sa s vierou delíme, žijeme ju a hlásame, v spoločenstve s bratmi a sestrami, práve tam je Boh pripravený ponúknuť moc svojho Ducha. Jeho životodarný zdroj schopnosti milovať. Nie je to iste bez námahy a nejde to bez viery. Nie je to dar naivity či slabosti. Ide o Ducha pravdy, ktorá preniká do špiku kostí, ale súčasne o dar Utešiteľa, ako ho nazýva na mnohých miestach Jánovo evanjelium. Prosme o tento dar Otcovej lásky. Prosme o možnosť vstúpiť skrze Ducha Svätého do Otcovej lásky!

PONDELOK  Sviatok sv. Mateja, apoštola  Sk 1, 15-17.20-26
Doklad o starostiach a o starostlivosti prvotnej Cirkvi: snaha doplniť počet apoštolov po Judášovej zrade a dôraz na svedectvo po zmŕtvychvstaní. Matej bol pripravený.

UTOTOK  Jn 17, 1-11a
Ježiš sa obracia k svojmu Otcovi a zahŕňa nás do tohto dôverného rozhovoru. Snažme sa cez jeho slovo spočinúť v pokoji v tomto spoločenstve.

STREDA  Spomienka sv. Jána Nepomuckého, kňaza a mučeníka  Rim 8, 31b-39
Platnosť Písma potvrdená životom a smrťou tohto generálneho vikára! Náš „druhý Ján Krstiteľ“ povzbudzuje paradoxne mlčaním.

ŠTVRTOK  Sk 22, 30; 23, 6-11
Ježiš tu prosil konkrétne za nás: veď i my sme uverili prostredníctvom tých, od ktorých sme počuli o viere. Dokážeme ju zodpovedným spôsobom odovzdať ďalej? Záleží nám na jednote, o ktorú Pán prosil tak usilovne?

PIATOK  Jn 21, 15-19
Základnou podmienkou pre zverenú úlohu je láska. Trojitá Petrova odpoveď dokáže „zmazať“ jeho zapretie. Petrovo prvenstvo môžeme zažiť tak trochu i my po sviatosti zmierenia… A kiež neprepočujeme: Nasleduj ma!

SOBOTA  Jn 21, 20-25
V očakávaní darov Ducha Svätého, onoho Tešiteľa, sa môžeme radovať, že svedectvo milovaného učeníka je pravdivé, hoci nie je zapísaných toľko iných vecí, ktoré vykonal Ježiš. Buďme otvorení a vnímaví na to, čo koná Ježiš dnes!

6. veľkonočná nedeľa

     Ježiš pozýva apoštolov, aby „zostali v jeho láske“. Ľahko sa možno pýtať, čo to znamená. Z ďalších Kristových slov vysvitá, že ide o napojenie na Ducha Svätého, teda na toho, ktorý tvorí najužšie prepojenie Otca a Syna. Iste možno povedať, že o vnútornom živote Boha vieme málo. Predsa sa zdá, že nás Ježiš pozýva k účasti na tomto tajomnom vnútornom živote Boha. Je postavený na vzájomnej láske Syna a Otca a táto láska sa rozlieva tiež na učeníkov, ktorí prijali Boha, teda i na nás! Stačí otvoriť svoje srdce Rytierovi Božej lásky a dovoliť mu, aby konal i v našom mene.

PONDELOK  Jn 15, 26-16, 4a
Tešiteľ, obhajca, záchranca. Tak predstavuje náš Pán sľúbeného Ducha. Poodhalenie láskyplného prenikania v trojičnom živote môže byť však i vzorom vzťahov v spoločnosti.

UTOROK  Jn 16, 5-11
Prísľub konečného víťazstva: vládca tohto sveta je už odsúdený. Ďakujme dnes, že prijímame ponuku záchrany – vieru v Ježiša.

STREDA  Jn 16, 12-15
Prísľub uvedenia do celej pravdy. Nahliadnutie do láskyplného života v Trojici! Radosť a vďačnosť, že sme súčasťou tohto „bytia“… Dokážeme si však nájsť čas, aby sme si túto radosť uvedomili?

ŠTVRTOK  Slávnosť Nanebovstúpenia Pána  Sk 1, 1-11
Dvaja muži v bielych šatách obracajú svoju pozornosť užasnutých apoštolov dolu, na zem. V očakávaní toho, ktorý „príde zase rovnako“, sa chceme tiež i my rozhliadnuť, čo tu máme ešte urobiť!

PIATOK  Sk 18, 9-18
Sám Pán povzbudzuje Pavla, že má vo veľkom prístavnom meste „veľa svojich ľudí“. Pavol teda zostáva v Korinte rok a pol, aby mohol hlbšie pôsobIť. Prosme za naše veľkomestá, za každú kresťanskú menšinu…

SOBOTA  Sk 18, 23-28
Apollo využil svoje dary na to, aby priliehavo hovoril o Ježišovi. To, že sa „vyznal v Písme“, dokázal odovzdať iným. Premýšľajme, čím môžeme byť užitoční i my po toľkých rokoch života v Cirkvi?

5. veľkonočná nedeľa

     „Zostaňte vo mne,“ kladie Ježiš na srdce apoštolom. Obraz kmeňa a ratolestí asociuje miazgu, bez ktorej ratolesť hynie. Iste tu možno rozumieť obraz kmeňa a ratolestí rôzne (Cirkev, farnosť, spoločenstvo), ale predovšetkým je tu kmeňom Kristus. Tento obraz však tiež poukazuje na úlohu Ducha Svätého. On je tou miazgou, ktorá týmto pripojením ku kmeňu môže prúdiť. De facto nie je vidieť, ale človek žije. Tento obraz Najsvätejšej Trojice, ako ju môže zakúsiť konkrétny kresťan, sa objavil tiež v druhom čítaní. V posledných veršoch úryvku hovorí Ján o zachovávaní prikázania, ktoré je dôvodom, že Boh zostáva… I tu sa hovorí o Duchu. Ako teda prakticky vyzerá život kresťana, keď je napojený na život Trojice? Čo všetko máme robiť, aby Boh v plnosti mohol prúdiť do nášho srdca? Nie sú dnešné čítania návodom?

PONDELOK  Sk 14, 5-18
Pavol s Barnabášom volajú k jasajúcemu davu: „Aj my sme smrteľní ľudia ako vy.“ A ich ohlasovanie je tým pravdivejšie. Vôbec neškodí, keď sa i dnes Cirkev prizná k svojej ľudskosti…

UTOROK  Mt 13, 54-58
Mali by sme znova pochopiť, čo znamená postava Jozefa-robotníka pre dnešný svet. Tento „spravodlivý muž“ sprevádzal i utváral skrytý Ježišov život. Kiež rovnako dnes chráni Kristovu Cirkev!

STREDA  Spomienka sv. Atanáza, biskupa a učiteľa Cirkvi  Sk 15, 1-6
Evanjelium nepozná hranice. Preto sa Pavol „úporne prie“, preto sa apoštoli schádzajú spolu so staršími. Dokážeme i dnes viesť dialóg, prípadne sa i prieť o správnu interpretáciu Ježišových slov?

ŠTVRTOK  Sviatok sv. Filipa a Jakuba, apoštolov  Jn 14, 6-14
Otázky apoštolov svedčia o tom, že Krista pred jeho zmŕtvychvstaním často nechápali. Jeho odpovede však boli pre ich ďalší život určujúce. Práve s pomocou Cirkvi a „nástupcov apoštolov“ by sme mali Ježišove slová chápať tak, aby boli pre nás skutočne Cestou…

PIATOK  Sk 15, 22-31
Radosť z toho, že na kresťanov „sa nemá klásť nijaké ďalšie bremeno“, nech povzbudí i nás. Ale: nemáme snahu robiť z radostnej zvesti „vedu“ a prezentovať ju ako súbor poučiek, príkazov a zákazov?

SOBOTA  Sk 16, 1-10
Cez neúspechy v Malej Ázii došlo k novej expanzii do Macedónska, a tým do Európy! I dnes sa evanjelium a Cirkev šíria o to rýchlejšie na nové územia, keď je v tých „starých“ odmietané. Práve v tom je jeho život!

4. veľkonočná nedeľa

     Dnes už naša spoločnosť nežije z pastierstva. V Ježišovej dobe však šlo o bežnú prácu. Pán využíva každodennú skúsenosť, aby vysvetlil vzťah Boha k človeku. Dnes slovo ovca má možno negatívny význam bezhlavého stáda. Skúsme sa však vrátiť k pohľadu vtedajších Izraelitov a všimnúť si, čo sa snaží Ježiš vysvetliť! I bezbranný ch a nevinných berie Boh vážne, stará sa o nich, záleží mu na nich, pozná ich po mene. Reč je o každom z nás bez rozdielu. Taký je náš Boh!

PONDELOK  Spomienka sv. Vojtecha, biskupa a mučeníka  Sk 13, 46-49
Pokiaľ niekto odmieta Božie slovo, ono zapustí korene inde. V tom je jeho nezničiteľnosť. Nevytráca sa však z nášho národa „radosť z evanjelia“? Sme schopní dialógu?

UTOROK  Sk 11, 19-26
Kresťania, christianoi, Kristovci. Tak nás po prvýkrát nazvali v Antiochii. Aké oslovenie by nám vybrali dnes? Neboli by sme náhodou nazvaní zákonníkmi, odsuzovačmi…?

STREDA  Sviatok sv. Marka, evanjelistu  Mk 16, 15-20
Markova spolupráca s Petrom a to, čo s naším Pánom zažil, sa odráža v celom jeho živote. Dokážeme premeniť na život to, čo sme získali cez Cirkev?

ŠTVRTOK  Sk 13, 13-25
V synagogálnej bohoslužbe približuje Pavol Ježiša prijateľným spôsobom. Dokážeme podobne predstaviť nášho Pána v našich zhromaždeniach? Nevyžaduje naša doba nové spôsoby hlásania?

PIATOK  Sk 13, 26-33
Pavol hlása „radostnú zvesť“ o prisľúbeniach, ktoré sa splnia i na nás. Nezovšednelo nám Kristovo učenie – nekladieme dôraz iba na súbor návodov, ako sa správať?

SOBOTA  Sk 13, 44-52
Žiarlivosť je i dnes jednou z chorôb Cirkvi. Vedie k odporu proti hlásateľom, ktorí sú úspešní. Je to trápne. Ale ich slovo i dnes počujú a prijmú iní, hoci i mimo cirkevnej štruktúry.

3. veľkonočná nedeľa

     Stále trvá radosť zo vzkriesenia, ale do nášho slávenia začína vstupovať nový prvok, totiž otázka, čo sa bude diať ďalej, po vzkriesení. Prvé čítanie hovorí s veľkou ľahkosťou o Petrovom kázaní Izraelitom, ktorí videli uzdravenie v Ježišovom mene. Keď si situáciu predstavíme prakticky, asi by sme videli veľmi prekvapených Petra a Jána, ktorí nečakali takú reakciu. Nejde ani tak o senzáciu, ale o to, že Božia moc sprevádza tých, ktorí uverili a prijali Krista, ako k tomu nabáda evanjelium. To ale vyžaduje i nasadenie. Peter hovorí s odvahou. K tomu je však potrebná modlitba za Božie sprevádzanie (Ž 4) naplnená dôverou a súčasne pravdivé povedomie o vlastnej hriešnosti (druhé čítanie).

PONDELOK  Jn 6, 22-29
Kristus nás nabáda, aby sme ho nehľadali iba pre pohodlie a duševný pokoj, a už vôbec nie iba k splneniu materiálnych túžob. Možno je to i dnes aktuálne. Dovolíme Pánovi poopraviť naše falošné predstavy o Bohu?

UTOROK  Jn 6, 30-35
Kristova ponuka nikdy nekončí. Jeho posolstva, jeho chleba sa nikdy nikto „nepreje“.

STREDA  Jn 6, 35-40
K týmto slovám sa vracajme, keď pristupujeme k jeho stolu. Skúsme si uvedomiť, že sú prísľubom radosti, ktorá nikdy nekončí. I zasľúbením, že sa stretneme pri jednom stole…

ŠTVRTOK  Jn 6, 44-51
Kristus chce vytvoriť (a tvorí s našou spoluprácou) životné a živé spoločenstvo! Nechcime sa nikdy stavať do role múdreho, ktorý by z tohoto spoločenstva niekoho vylučoval…

PIATOK  Jn 6, 52-59
Na realistické a rozumkárske námietky odpovedá Kristus konkrétne. Ale i priamo básnicky… Prelínanie nášho života s Božím životom je také prirodzené!

SOBOTA  Jn 6, 60-69
To, že i dnes mnohí odchádzajú, nemusí byť našou vinou. Veď vtedy odišli i po slovách nášho Pána. Slobodné rozhodnutie! Zo slobody, ktorú Boh poskytuje človeku, až zamrazí…

2. veľkonočná nedeľa

     Znova v evanjeliu zakúšame okamih prekvapenia, kedy apoštoli uvideli vzkrieseného Pána. Radovali sa, ale dnes už tiež viac zaznievajú ďalšie aspekty. Nejde iba o chvíľu, kedy si vydýchneme, že všetko dobre skončilo. Tu bude potrebné viac. Najprv uveriť, že to všetko nie je ilúzia, omyl, súhra okolností, ale konanie samotného Boha. Takto v dejinách Boh hovorí. Ale je potrebné  ísť ešte ďalej. Skutky apoštolov ukazujú, že človek zasiahnutý Kristom jedná: viera premieňa život v praktických aspektoch. A v neposlednom rade sme pozvaní k hlbokej reflexii týchto udalostí, ako dotvára druhé čítanie. Ján objavuje veľkú hĺbku a symboliku, ktorá je prameňom pre liturgiu, naše slávenie.

PONDELOK  Slávnosť Zvestovania Pána  Lk 1, 26-38
Radosť zo vzkriesenia a z toho, že Boh prepojil s človekom svoj osud, je možná preto, že sa nazaretská dievčina nezľakla jeho plánov.

UTOROK  Jn 3, 7b-15
Narodenie z Ducha v nás má pôsobiť ako vietor. Nevedno, odkiaľ sa berie, nevedno, akým smerom sa bude uberať. V tichom úžase si uvedomme: viera nie je ideológia, je živá! Nemôžeme mať na všetko jasné odpovede…

STREDA  Spomienka sv. Stanislava, biskupa a mučeníka  Sk 5, 17-26
I dnes cez mreže a dvere žalárov pôsobí evanjelium. Skúsme myslieť na tých, ktorí trpia pre hlásanie Krista. Ako sa môžeme viac podieľať na jeho zvestovaní?

ŠTVRTOK  Sk 5, 27-33
Ježišovo učenie sa šíri napriek zákazom! Tí, ktorí ho odmietajú, zúria i dnes a opäť chcú jeho poslov zniesť zo sveta… Ako môžeme tých, ktorých posiela Pán, účinnejšie podporiť, ako sa ich zastať?

PIATOK  Sk 5, 34-42
Múdry Gamaliel dáva radu. Dve tisícročia mu dali za pravdu. Radosť zo šírenia evanjelia preniká i do našich dní. Nie sme ale v našom prostredí otupelí?

SOBOTA  Sk 6, 1-7
Prvotná Cirkev nám môže byť vzorom v tom, ako rýchlo dokázala reagovať na požiadavky doby. Rozdeliť sa o svoje právomoci a nachádzať nové riešenia vyžaduje ale odvahu.

Veľkonočná nedeľa

    Opisované prekvapenie učeníkov, ktorí sa začali zmierovať s tragickým koncom Ježišovho pôsobenia, dodnes pôsobí na čitateľov. Celá udalosť sa apoštolom javí ako úplne nepochopiteľná a Pán im dáva čas, aby mohli premýšľať o svojich obmedzených predstavách, nedôvere či neochote rozumieť jeho slovám, ktorými ich pripravoval na svoju smrť. Kristus premohol neúprosný zákon zla, ktorý hovoril, že každý, kto sa od Boha oddelí hriechom a zlom, nemôže sa už priblížiť k Bohu. Taký človek upadá do smrti. Boh túto logiku Zákona premohol mocou vlastnej sebaobetujúcej lásky, ktorá nekončí smrťou, ale životom.

VEĽKONOČNÝ PONDELOK  Mt 28, 8-15
Ženy bežia od hrobu s povzbudením “Nebojte sa!“. Veľkňazi spolu so staršími sa radia, ako situáciu „vyriešiť“. Jedni odkladajú strach, druhí špekulujú a nakoniec sa uchyľujú k lži.

VEĽKONOČNÝ UTOROK  Jn 20, 11-18
V temných chvíľach neistôt nás môže sprevádzať nádej, že za nami stojí Ježiš – ibaže ho nespoznávame. Snažme sa i my mať Ježiša tak radi, aby sme ho spoznali po hlase!

VEĽKONOČNÁ STREDA  Lk 24, 13-35
Potom, ako pochopíme zmysel Písma a všetko, čo o Ježišovi píšu proroci, môžeme sa posadiť k stolu. Vonku sa stmieva, ale Ježišova prítomnosť prežiari naše neistoty.

VEĽKONOČNÝ ŠTVRTOK  Lk 24, 35-48
Kus pečenej ryby presvedčí mnohých o skutočnom novom živote vzkrieseného Krista. Tú rovnakú radosť nás, dnešných učeníkov, mnohí naši súčasníci nechápu.

VEĽKONOČNÝ PIATOK  Jn 21, 1-14
Stretnutie apoštolov s Ježišom v ich prirodzenom prostredí. Pri práci, ku ktorej sa vrátili. Rovnako tak chce prichádzať k nám.

VEĽKONOČNÁ SOBOTA  Mk 16, 9-15
Tvrdosť srdca a neveru musíme rýchlo odložiť. Iba tak môžeme vyjsť a ohlasovať…

Kvetná nedeľa

     Chrámová opona rozdeľovala priestor veľsvätyne vo vnútri chrámu, kam mal vstúpiť iba veľkňaz. Kristovou smrťou sa otvára najposvätnejšie miesto, kde prebýva Boh. Už nie je priestorom, kam nikto nemôže. Stáva sa miestom, kam sú pozvaní všetci. Kristus je cesta i dvere vedúce k samému Bohu.

PONDELOK  Jn 12, 1-11
„Pokladníkove“ námietky sú v našej dobe také časté! A prejavy spontánnej lásky také vzácne. Snažme sa tento pomer zmeniť. Prejavov lásky k nášmu Pánovi nie je nikdy dosť!

UTOROK   Jn 13, 21-33.36-38
Osamelosť Pána, ktorý vie svoje (i o svojej Cirkvi!), kiež nás prebudí k trpezlivosti a láskavému zaobchádzaniu s tými, ktorí chcú ublížiť.

STREDA  Mt 26, 14-25
Judášova zrada sa rodila už v čase, kedy sa Majster zberal trochu inam, ako si Judáš predstavoval. Sme schopní včas skorigovať svoje predstavy o Kristovi a jeho Cirkvi? Nie sme v zajatí svojej tvrdohlavosti?

ŠTVRTOK  Zelený štvrtok  Jn 13, 1-15
Umývanie nôh je odrazom Ježišovej lásky a znamením služby jeho Cirkvi. Bez ohľadu na to, či ide o ženy, alebo mužov. Chceme skutočne napĺňať víziu Cirkvi slúžiacej všetkým?

PIATOK  Veľký piatok  Jn 18, 1-19, 42
Radostná zvesť, ktorá prebleskuje zo Starého zákona! Kiež povzbudí trpiacich kdekoľvek na našej planéte!

SOBOTA  Vigília Pánovho zmŕtvychvstania  Epištola Rim 6, 3-11
Ak máme účasť na Kristovom utrpení, sme mu skutočne podobní a posilňuje nás nádej na náš ďalší spoločný život s ním! Usilujme sa zvlášť tento rok pocítiť intenzívne spojenie so svojím Bohom!

5. pôstna nedeľa

     Pútnici – pohania – boli zvedaví a chceli sa stretnúť s kontroverznou osobnosťou. Ich zvedavosť sa chce pobaviť na dráme človeka ohrozeného smrťou. Toto Kristus absolútne neprijíma. Preto Pán odpovie: „Kto mi chce slúžiť, nech ma nasleduje; a kde som ja, tam bude ja môj služobník.“ Táto odpoveď však platí i dnes. Stretnúť sa s Kristom tu! Ale vôbec nie iba pre zvedavosť. Je potrebné sa najprv rozhodnúť, či ho chceme nasledovať. Potom sa s ním stretneme.

PONDELOK  Slávnosť sv. Jozefa, ženícha Panny Márie  Mt 1, 16.18-21.24a
Spravodlivý muž, ktorý nechcel svoju snúbenicu vystaviť hanbe. Nech sa podobne ujíma tých, ktorí sú ohrození, nech sa zastáva Kristovej Cirkvi, kde je prenasledovaná. V jeho postoji sa ho snažme napodobňovať…

UTOROK  Nm 21,4-9
Podobné reptanie poznáme z vlastnej skúsenosti. Keď však vtedajší ľud pocítil ľútosť, prišlo od Boha uzdravenie a záchrana. I my môžeme zažiť oslobodenie od zla pri pohľade na jeho lásku na kríži.

STREDA  Dan 3, 14-20.91-92.95
Prenasledovatelia kresťanov si počínajú podobne spurne a kruto ako vtedajší kráľ. Božie vyslobodenie prichádza cez Ježišovo zmŕtvychvstanie. Pripravujme sa na jeho oslavu!

ŠTVRTOK  Gn 17, 3-9
Starý zákon je zjavný v novom! Dnešný úryvok evanjelia nadväzuje na Knihu Genezis a vysvetľuje plnosť Kristovho bytia. Vtedy ho však vyhnali. A dnes…?

PIATOK  Jer 20, 10-13
Napriek nepriateľstvu prorok nezanevrie na svojich nepriateľov. Súd prenecháva Bohu. I v tom spočíva zvestovateľská úloha proroka: vziať Boha za slovo a nešíriť nenávisť.

SOBOTA  Ez 37, 21-28
Úryvok môžeme čítať ako zasľúbenie Cirkvi, spoločenstva bez hraníc, ako nového, oslobodeného národa. On je schopný oživiť i to, čo sa nám zdá už mŕtve…

4. pôstna nedeľa

     Text dnešného evanjelia patrí k základu kresťanstva: „Boh tak miloval svet…“ Toľkokrát bol Boh zobrazovaný ako prísny sudca bdejúci nad každou chybou človeka. A teraz Boží Syn hovorí: „Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“ Cieľom Ježišovej misie je záchrana človeka. Dotýkame sa tu podanej ruky, ktorú nám ponúka sám Boh. Druhé čítanie to ešte zdôrazní: „Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar.“ Pôstna doba nás vedie predovšetkým k vyznaniu viery: „Verím v obdarovávajúceho Boha a jeho Syna, Ježiša, ktorý nás zachránil.“

PONDELOK  Jn 4, 43-54
Uzdravenie syna kráľovského úradníka malo za následok to, že uveril nielen on, ale všetci v jeho dome. Dokážeme sa rozdeliť o radosť, ktorú nám viera prináša?

UTOROK  Jn 5, 1-3a.5-16
Skoro štyridsať rokov bol tento chorý odkázaný sám na seba. Podľa jeho slov nemal nikoho, kto by mu pomohol. A „pravoverní“ dokážu iba kritizovať, že mu Pán pomohol práve v sobotu…

STREDA  Jn 5, 17-30
Ako Ježiš zdôrazňuje svoju jednotu s Otcom, podobne máme mať i my dôverný vzťah k Bohu. Mimochodom: On si praje byť činný vo svete cez nás…

ŠTVRTOK  Jn 5, 31-47
Svedectvo o Ježišovi, práve na základe toho, čo vykonal, je našou úlohou. Kiež pri svojej skromnej snahe zažijeme niečo z krásy dôverného vzťahu, ktorý má Ježiš so svojím Otcom. S prispením Ducha Svätého!

PIATOK  Jn 7, 1-2.10.25-30
Predsudky a falošné predstavy sú i dnes prekážkou viery. Prenasledovania a nepochopenia, ktoré náš Pán zažil sám na sebe, pretrvávajú i dnes…

SOBOTA  Jn 7, 40-53
Znalci Písma skúmali, odkiaľ príde Mesiáš, ale cez toľké znamenia neboli ochotní uveriť. Dnes máme mnoho vedomostí o Božích veciach, ale srdce môžeme mať podobne uzavreté.

3. pôstna nedeľa

     „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“, pýtajú sa Židia Ježiša, pobúrení jeho provokatívnym správaním. To mohol robiť iba prorok, ktorého však Izraeliti nemali už niekoľko storočí! Dokážu ho ešte spoznať? Aké znamenie musí urobiť, aby ich presvedčil? A o čom presvedčil? O Bohu, ktorý neprestal mať dejiny pevne v rukách, ktorému ľudia a ich osud leží stále na srdci! Kristova smrť bude mať význam iba v spojení so vzkriesením, nielen ako zázrak, ale predovšetkým ako miera Božej lásky k človeku. Tam, kde sa úplne zrúti ľudská nádej, vynorí sa celkom nová Božia nádej.

PONDELOK  2 Kr 5,1-15a
Náman, vojvodca, vzor viery a odvahy prelomiť zaužívané zvyky. Jeho dôveru neskôr vyzdvihuje sám Ježiš. Dokáže i my byť vo vzťahu k Bohu spontánni, až nekonvenční?

UTOROK  Dan 3, 25.34-43
Skrúšená myseľ a pokora ducha uschopní zažiť Božiu veľkosť. To je príprava k nasledovaniu. Teda pravý opak rezignácie a beznádeje!

STREDA  Dt 4, 1.5-9
I nám chce dať Boh „zem ako dedičstvo“. Odovzdávanie skúseností a udalostí z dejín ďalším generáciám je podmienkou, aby sme i my prežili. Uvedomujeme si svoju zodpovednosť?

ŠTVRTOK  Jer 7, 23-28
Slová aktuálne nielen pre národ, ktorý opúšťa svoje ideály, na ktorých vznikol, ale i pre jednotlivca, ktorý sa nestará…

PIATOK  Oz 14, 2-10
Správna kajúcnosť prináša nádej a tým radosť: iba Boh totiž zahojí zradu, miluje veľkodušne, odvráti hnev.

SOBOTA  Oz 6, 1-6
Poznanie Boha, jeho dobroty a lásky, predčí akékoľvek obety. Kiež v Pôstnej dobe spoznávame, že iba on uzdravuje a obväzuje rany. On hojí i to, čím si sami ubližujeme a zraňujeme…

2. pôstna nedeľa

     Koľko styčných bodov nachádzame medzi úryvkami Gn 22  a dnešným evanjeliom a ako silno to podčiarkuje druhé čítanie! V prvom príbehu je to človek ponúkajúci to najcennejšie Bohu. V evanjeliu je na temer identickom základe tým ponúkajúcim sám Boh. Akoby Abrahámova obeta mala byť akýmsi návodom na pochopenie: ak je pre človeka doslova záťažovou skúškou lásky vydať Bohu to najcennejšie, nie je rovnako šialeným aktom lásky okamih, kedy sa Boh daruje v smrti človeku? Nemôže nám stotožnenie s Abrahámovým príbehom pomôcť pochopiť, ako sa „cíti“ sebadarujúci Boh? Jeho láska nie je menšia než Abrahámova. A tiež on neznesie myšlienku, že milovaný syn bude akokoľvek trpieť. Vo svojej láske ho od počiatku zahŕňa tým najlepším, čo má. A teraz mu dovoľuje odovzdať sa človeku strašnou smrťou? „Akoby nám s ním nedaroval všetko ostatné?“ (2. čítanie). Nechajme sa strhnúť monumentálnou scenériou dnešných textov.

PONDELOK  Lk 6, 36-38
Kiežby sme dokázali byť Ježišovým obrazom i v tom, že sa rozdávame druhým. V rodine, v spoločnosti, kamkoľvek sme postavení.

UTOROK  Mt 23, 1-12
Tvrdé slová určené tým, ktorí zneužívajú i dnes vieru iných pre vlastné presadenie. Podobné prejavy „spadajú“ pod druhé prikázanie Desatora. Nemáme k tomu sklon i my?

STREDA  Mt 20, 17-28
Služba pre druhých je Ježišom postavená na prvé miesto. Sklony ku karierizmu sa nevyhýbajú ani vzťahom v Cirkvi. Keď sa nad tým zamyslíme, ani my nie sme voči tomu obrnení…

ŠTVRTOK  Lk 16, 19-31
Ježiš dokázal pomenovať tvrdošijnú „neveru“. Jej príčiny sú i v zotrvávaní vo vlastnom nadmernom množstve a neochote deliť sa s núdznymi. A práve to nás ohrozuje!

PIATOK  Mt 21, 33-43.45-46
Božie kráľovstvo, i keď nie je prijaté, nezanikne. Je dané inému národu, ktorý prinesie ovocie. To nás môže naplniť nádejou.

SOBOTA  Lk 15, 1-3.11-32
Sústredíme sa na postavu onoho staršieho, poslušného syna. Nemáme často jeho vlastnosti, keď nebeský Otec prejavuje náklonnosť k tým, na ktorých by sme to nepovedali?

1. pôstna nedeľa

    Markovo evanjelium je najkratšie a podľa niektorých odborníkov tiež najstaršie z evanjelií. Mnohé opisy udalostí sú v ňom veľmi stručné. Ale vďaka tomu možno nahliadnuť, čo bolo pre autora asi najpodstatnejšie. Ježišovo kázanie zhŕňa do dvoch viet. Pojmom „Božie kráľovstvo“ zrejme neoznačuje nejakú formu usporiadania vlády, ale prítomnosť samého Boha: Boh je blízko. A pripája radu, čo robiť: Zastaviť sa a obzrieť, či ideme dobre. A po druhé: Vierou prijať Boha. To je vynikajúci plán na celé Pôstne obdobie.

PONDELOK  Mt 25, 31-46
Každý je počas štúdia zvedavý, aké otázky si „vytiahne“ pred skúškou. Ježiš nám ich oznamuje vopred. Využijeme to, aby sme obstáli?

UTOROK  Mt 6, 7-15
Náš vzťah k blížnym je odrazom nášho vzťahu k Bohu. Sme pripravení k odpusteniu ako on?

STREDA  Lk 11, 29-32
Znamenia zhora, ktoré by odstránilo možno i naše pochybnosti, sa nedočkáme. O to silnejšia nech je naša viera – a hlavne láska k samému Ježišovi!

ŠTVRTOK  Sviatok Katedry sv. Petra, apoštola  Mt 16, 13-19
Pokiaľ i my budeme úprimne a s odhodlaním nasledovať Ježiša, ani dnes jeho Cirkev nebude premožená. A útechou nám môže byť: nestojí a nepadá to iba so mnou, je nás viac…

PIATOK  Mt 5, 20-26
Často nás prichádza k oltáru tak málo… Nie je to práve tým, že sa nedokážeme s druhými zmieriť, a tak radšej zostaneme doma?

SOBOTA  Mt 5, 43-48
Snaha o dokonalosť, prekračovanie hraníc. To je ponuka priblíženia sa k Bohu. Veď máme byť jeho obrazom.

6. nedeľa v Cezročnom období 

     Prvé vety evanjelia sú skvelým vyjadrením toho, čo znamená prijať Kristovo evanjelium. Malomocný bol stratený, nemal právo žiť v spoločnosti. Nesmel sa ani priblížiť, nikto mu nepodal ruku ani sa ho nedotkol. Ale Ježiš povedal: „Chcem, buď čistý!“ A bol čistý! Boh má moc zachrániť človeka. Malomocný z evanjelia mal odvahu prísť a mal i pokoru dovoliť Bohu zvoliť svoje riešenie. Ale nemal vnútornú disciplínu. Jeho pobláznené konanie skomplikovalo hlásanie evanjelia. Kresťanská radosť nie je pohľadom na svet cez ružové okuliare. Je radosťou z Boha, ktorá sa opiera o realitu.

PONDELOK  Mk 8, 11-13
Nehľadáme snáď i my pre potvrdenie svojej viery znamenia, atrakcie, zážitky? Kiež dokážeme v tichej láske s Ježišom preplávať na druhý breh.

UTOROK  Mk 8, 14-21
Naše občasné nariekanie by malo byť premenené trvalou Ježišovou prítomnosťou v Eucharistii. I nám náš Pán kladie otázku: Ešte nechápete?

STREDA  Popolcová streda  Mt 6, 1-6.16-18
Nekontrastuje Ježišovo odporúčanie k skrytosti s naším správaním? Nie sme sklamaní tým, že chce od nás niečo, čo nie je ani vidieť?

ŠTVRTOK  Dt 30, 15-20
Aj tohtoročné obdobie príprav na Veľkú noc, ak ho chceme prežiť naplno, nám  ponúka možnosť zvoliť si správnu cestu: vnútorný život s Bohom. A z toho nám bude vyplývať vnímať aj zodpovednosť za všetko, čo z toho vyplýva.

PIATOK  Iz 58, 1-9a
Spoločenský rozmer pôstneho snaženia: deliť sa! Potom na naše volanie Boh odpovie svojou prítomnosťou.

SOBOTA  Iz 58, 9b-14
Radosť z Božej blízkosti je podmienená tým, že všeličo odložíme bokom. Nájdeme si naňho čas! A tiež nebudeme „zbytočne bľabotať“.

5. nedeľa v Cezročnom období 

     Vo svojom evanjeliu nám sv. Marek predstavuje Ježiša: kým je, čo hovorí a ako sa správa. Stretávame ho ako muža akcie, ktorý pracuje neúnavne. Oslovuje nás, ako dokáže žiť v spoločenstve s Otcom, ako sa uchyľuje k modlitbe a nebojí sa stráviť v nej hoc aj celú noc. Je presvedčivý svojou rozhodnosťou pri napĺňaní úloh, ktoré prijal, i v odovzdávaní radostnej zvesti človeku a v jeho oslobodzovaní sa od každého zla. Jeho život je taký blízky nášmu! I my konáme, riešime problémy, máme svoje ciele a modlíme sa, alebo sa aspoň o to snažíme. Povedali by sme, že si vystačíme sami. Marek nám však ukazuje Krista, Božieho Syna, ktorý prichádza ku každému, i k nám, i nás sa chce dotknúť a jeho dotyk je uzdravujúci, i nás prišiel oslobodiť od všetkého zla, a ako to potrebujeme! Vieme však o tom?

PONDELOK  Spomienka sv. Agáty, panny a mučenice  1 Kr 8, 1-7.9-13
Dokonalé prebývanie Boha s ľuďmi sa uskutočnilo teraz, po príchode Syna človeka medzi nás. Kiež sa necháme zahaliť oblakom jeho prítomnosti! Kiež neutekáme pred jeho slávou…

UTOROK  Spomienka sv. Pavla Mikiho a spoločníkov, mučeníkov  1 Kr 8, 22-23.27-30
Živá Šalamúnova modlitba nech je vzorom pre našu kontempláciu, teda pre zotrvanie s ním v jeho chráme! Skutočne, Boh môže bývať so svojím ľudom na zemi!

STREDA  1 Kr 10, 1-10
Kráľovná zo Sáby, hoci pohanka, bola očarená Šalamúnovou zbožnosťou a vládou. Kiež dokážeme i my a Cirkev, ku ktorej patríme, zapôsobiť na tých, ktorí o Bohu veľa nevedia.

ŠTVRTOK  1 Kr 11, 4-13
Náboženský rozklad na Šalamúnovom dvore mal za následok politický rozpad jeho ríše. Pokiaľ sme vieru v Boha odsunuli iba do súkromnej sféry, následky sa dostavujú i dnes…

PIATOK  1 Kr 11, 29-32; 12, 19
Celistvosť plášťa, dvanásť kusov, dvanásť kmeňov… Kiežby sme dokázali viac chápať symboliku bohoslužby, ktorá sa stáva i dnes odrazom vnútorného života spoločnosti.

SOBOTA  Spomienka sv. Školastiky, panny  1 Kr 12, 26-32; 13, 33-34
I dnes platí: kto chce získať politickú moc, zaútočí na to, čo mu v tom prekáža… Tak je dnes kresťanstvo vystavené genocíde. Práve to je však dôkazom jeho pravosti.

4. nedeľa v Cezročnom období    

     Je zaujímavé porovnať text prvého čítania, ktorý bol všeobecnou normou pre rozlišovania nového proroka. Ohlasoval Ježiš v mene iných bohov? Alebo snáď Božím menom hovoril svoje názory? Ak vyháňa zlých duchov a má nad nimi moc, potom je tu veľmi silný rozlišovací prvok, ktorý má pomôcť spoznať, kto je Kristus. Takú moc má jedine Boh!

PONDELOK  Mk 5, 1-20
V posadnutom sa zlý duch silno udomácnil. Bál sa uzdravenia. Berme si príklad z nášho Pána v jeho boji so zlom. A zlo poslať tam, kam patrí.

UTOROK  Mk 5, 21-43
Možno, že Ježiš chce podobne uzdravovať celú spoločnosť. Možno chce použiť našu ochotu, aby sme ako on podali chorým ruku. Uzdravenie dcéry predstaveného synagógy je toho výslovným znamením.

STREDA  Spomienka sv. Jána Bosca, kňaza  Mk 6, 1-6
Máme podobnú skúsenosť i dnes. V prípade neprijatia je potrebné nerezignovať, ale ísť ďalej…

ŠTVRTOK  Mk 6, 7-13
Ježiš nedbá na odmietnutie a vysiela apoštolov. Po dvoch! I preto, aby boli vzorom znášanlivosti pre všetkých, ku ktorým prídu.

PIATOK  Sviatok Obetovania Pána – Hromnice  Lk 2, 22-40
Je to Duch Svätý, ktorý dovršuje, napĺňa Simeonov život. Ten spolu s Annou prichádza práve vo chvíli… Necháme sa i my viesť týmto Duchom?

SOBOTA  Spomienka sv. Blažeja, biskupa a mučeníka  Mk 6, 30-34
Výzva na upokojenie: s Ježišom i odpočinok môže byť užitočnou prácou! Aké povzbudzujúce…

3. nedeľa v Cezročnom období

     Okamžitá odpoveď rybárov na Ježišovo povolanie môže vzbudiť náš obdiv. Uverili Ježišovmu slovu natoľko, že sa nebáli opustiť svoje životné istoty, svoje bezpečie. Ich istotou a bezpečím sa im teraz stal Kristov prísľub. A nesklamali sa.

PONDELOK  2 Sam 5, 1-7.10
Celú generáciu, štyridsať rokov, trvalo Dávidovo kraľovanie. Dokázal sa preniesť i cez vlastné zlyhanie. Boh zástupov (jemu zverených!) bol totiž s ním i s jeho ľudom. A práve toto vedomie ich spájalo…

UTOROK  2 Sam 6, 12b-15.17-19
Radosť z Boha sa môže prejavovať aj tancom. Bohoslužba má byť prejavom živého vzťahu. Nepôsobíme občas veľmi smutne, skôr pohrebne?

STREDA  Spomienka sv. Františka Saleského, biskupa a učiteľa Cirkvi  2 Sam 7, 4-17
Nátan otvára pred Dávidom nový horizont. Až my, ľudia Nového zákona, naplno pochopíme… A doceníme?

ŠTVRTOK  Sviatok Obrátenia sv. Pavla, apoštola  Sk 9, 1-22
Ježiš sa i dnes stotožňuje so svojou Cirkvou. Najmä tam, kde je prenasledovaná. Prosme, aby sa i dnes mnohí zaslepení stretli so Vzkrieseným!

PIATOK  Spomienka sv. Timoteja a Títa, biskupov  2 Tim 1, 1-8
Také úprimné a vrúcne slová kiežby zazneli i medzi dnešnými nástupcami apoštolov. Namiesto kritiky, nesúladu, upodozrievania. Veď slúžime rovnakému Pánovi ako Pavol a jeho žiaci.

SOBOTA  2 Sam 12, 1-7a.10-17
Nebál sa prorok Nátan, keď tvrdo hovoril pravdu? Niekedy sa jednoducho kompromisy nehodia! Dokážeme sa vôbec ozvať, keď je to potrebné?

2. nedeľa v Cezročnom období

     Ježiš prináša oslobodenie. Je to hodnota, na ktorú je citlivá naša generácia. Spolu s ním sa človek stáva novým stvorením. Oslobodí sa od minulosti, nech bola akákoľvek. Ježiš oslobodzuje od hriechu, od choroby, od samoty aj od smrti. Druhá stránka tohto daru je pravda a zákon, ktorý sa v láske vďačne zachováva.

PONDELOK  Mk 2, 18-22
Sila Kristových slov nech nás chráni pred snahou vtesnať jeho zvesť do starých mechov, opraviť nimi záplaty na šatách, ktoré nám tak osvedčene sadnú, na ktoré sme zvyknutí. Kiež práve novosť Kristovej zvesti naruší zabývanosť v našich falošných predstavách o Bohu.

UTOROK  Mk 2, 23-28
Ježiš i nás povzbudzuje k odvahe! Nie je však naše kresťanstvo zväzované strachom, aby sme „niečo neporušili“?

STREDA  Spomienka sv. Antona, opáta  Mk 3, 1-6
Na Ježiša dávali pozor, aby ho mohli obžalovať. Nekritizujeme tých, ktorí v jeho Cirkvi konajú dobro, ale trebárs tým nabúravajú naše predstavy?

ŠTVRTOK  Mk 3, 7-12
I dnes mnohí slabí a chorí vyhľadávajú Kristovu Cirkev. Kiež je to pre nás jeden zo znakov jej pravosti!

PIATOK  Mk 3, 13-19
Aké rozdielne povahy mali apoštoli! Výzva pre dnešné vzťahy v Cirkvi. Spoločná úloha – kázať a vyháňať zlo – má nástupcov apoštolov spájať.

SOBOTA  Mk 3, 20-21
Nehrozí podobné nepochopenie každému, kto verne a s opravdivosťou nasleduje Ježiša?

Nedeľa Krstu Krista Pána

     Ježišov krst je naozaj bohatým tajomstvom. Pri tejto udalosti povedal Ježiš svoje „áno“ Otcovi, „áno“ službe, ktorú mu Otec zveril. A Otec potvrdil svoje „áno“ voči Synovi. Touto udalosťou Ježiš dorástol do svojej služby a zároveň prijal Ducha moci, ktorý ho uschopnil ku konaniu mocných skutkov a na ohlasovanie evanjelia. I pre nás platí, že službu v Cirkvi či vo svete môžeme prijímať a konať iba v Božom Duchu. Inak je to iba prázdna napodobenina.

PONDELOK  1 Sam 1, 1-8
Bezdetnosť bola pre obidvoch nepredstaviteľne ťaživá! Podľa posledných viet v úryvku však bola prekonaná vzájomnou láskou. Môžeme prosiť za tých, ktorí túžia po dieťati…

UTOROK  1 Sam 1, 9-20
Kiež si i my dokážeme vylievať srdcia pred Pánom. On bude potom s nami. Nielen v ťažkých chvíľach. A „postaví nás na nohy“.

STREDA  1 Sam 3, 1-10.19-20
Citlivosť a vnímavosť k Pánovým slovám splýva často s hlasom blízkych. I nám niekedy trvá, pokiaľ rozlíšime, či nás volá práve On.

ŠTVRTOK  1 Sam 4,1-11
Prehratá bitka musela byť šokujúca! Ukoristenie archy bolo skúškou viery pre Izrael. Pán však bol nad tým všetkým…

PIATOK  1 Sam 8, 4-7.10-22a
Samuel poukazuje na nebezpečenstvo, ľud ho však neposlúchol; dejiny má i dnes v rukách Boh spolu s našou účasťou. So Samuelom súcitíme, nie je však ľahké uniesť to.

SOBOTA  1 Sam 9, 1-4.17-19; 10,1a
Ustanovenie prvého kráľa, Saula; konečné vyslobodenie z moci nepriateľov však dokoná Pomazaný, Mesiáš, Kristus.

Nedeľa Svätej rodiny

     Starozákonný kontext evanjelia je nám dnes už vzdialený. Avšak udalosti spojené s príchodom Panny Márie do chrámu svedčia o tom, že Boh neponechal Máriu a Jozefa len ich vlastnému úsiliu pri výchove malého dieťaťa. Boh ide s nimi, sprevádza ich a postupne ich tiež bude uvádzať do tajomstva spásy. Možno i my môžeme mnoho skutočností zo života viery našej i našich blízkych objaviť až v priebehu rokov. Tento deň je výzvou k odvahe ponúknuť Bohu život svoj i svojej rodiny. Obeta je zároveň prosbou o požehnanie, ochranu, sprevádzanie a naplnenie láskou.

PONDELOK  Slávnosť Panny Márie Bohorodičky (Nový rok)   Lk 2, 16-21
Pastieri zvestujú a rozprávajú. Nenechávame si my radostnú zvesť radšej pre seba?

UTOROK  Spomienka sv. Bazila Veľkého a Gregora Nazianského, biskupov a učiteľov Cirkvi 
Jn 1, 19-28
Ján svedčí o Ježišovi tým, že odvádza pozornosť od svojej osoby. Pri našom zvestovaní ide často o egocentrizmus. Chýba tak zmysel pre tajomstvo. Kiež aj my svedčíme o tom, že uprostred nás je ten, ktorého nepoznáme…

STREDA  Jn 1, 29-34
Ján poukazuje na veľkonočnú skúsenosť. Baránok, ktorý ticho sníma naše viny, je medzi nami!

ŠTVRTOK  Jn 1, 35-42
Aké kúzlo osobnosti muselo asi vyžarovať z nášho Pána! Origenes hovorí: „Keď chceš niekoho priviesť k Ježišovi, ukáž mu, kde bývaš.“ Ako sa druhí cítia s nami?

PIATOK  Jn 1, 43-51
K Pánovi i k jeho Cirkvi by sme mali pristupovať bez predsudkov. Napokon: Čo dobré môže vzísť z nás samých…

SOBOTA  Slávnosť Zjavenia Pána (Troch kráľov)  Mt 2, 1-12
To, že i „pohania majú rovnaké dedičské práva…“ musí otriasť našou sebaistotou, pokiaľ sa snáď pokladáme za majiteľov pravdy. Otvorenosť, s akou sa zjavila spása, nech je znakom Kristovej Cirkvi!

4. adventná nedeľa

     „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Evanjeliový text používaný tiež ako modlitba Anjel Pána je veľkou výzvou. Nielen na obdiv, ale tiež na zastavenie sa nad prijímaním Božích zámerov. Boh niekedy koná skutočne nejasne, keď nie je jasné, kam mieri svojimi krokmi. Zvlášť, keď sa komplikujú naše predstavy o budúcnosti nielen našej, ale i našich blízkych. Možno sa na Boha hnevať, možno odmietať i vzbúriť sa. Ale prijať nejasný Boží zámer? Grécke slovo „dulos“ označuje služobnicu i otrokyňu. Máriu chápe samu seba ako človeka celkom odovzdávajúceho sa Bohu. A on jej život prepojí s najzásadnejším plánom záchrany. Ona, služobnica, otrokyňa, sa stane najvyššia medzi svätými – Matkou Božieho Syna.

PONDELOK  Slávnosť Narodenia Pána  Jn 1, 1-18
Boh sa oznamuje človeku tým najzrozumiteľnejším spôsobom. Slovo, Múdrosť, berie na seba ľudskú prirodzenosť. To, že ho „vlastní neprijali“, sa snažme vynahradiť mu väčšou láskou!

UTOROK  Sviatok sv. Štefana, prvého mučeníka  Mt 10, 17-22
Nenávisť, ktorú Kristus predpovedal, dosahuje každoročne vrchol v 90 tisícoch umučených kresťanov. Vážime si to, že od nás nie je vyžadovaná najvyššia obeta? Snažíme sa o to viac plniť jeho vôľu a znášať drobné ťažkosti?

STREDA  Sviatok sv. Jána, apoštola a evanjelistu  Jn 20, 2-8
Svedok Kristovho vzkriesenia vrchovato naplnil svoj dlhý život. I my sme svedkami Kristovho pôsobenia. Využívame svoj čas na svedectvo o ňom?

ŠTVRTOK  Sviatok Svätých neviniatok, mučeníkov  Mt 2, 13-18
Smrť toľkých detí kvôli zvrátenej ctižiadosti! Chlapci z Betlehema nemohli ešte ani hovoriť, a predsa vydali svedectvo o Kristovi. Vyvarujme sa zbytočných slov…

PATOK  1 Jn 2, 3-11
Kiež sú tohtoročné vianočné sviatky zlomom; odteraz sa snažme, aby sa náš vzťah k Bohu premietol do  nášho vzťahu k okoliu!

SOBOTA  1 Jn 2, 12-17
Jánov odkaz otcom, mládeži, deťom – zahŕňa všetko, čo sme v uplynulom roku prostredníctvom pôsobenia Božej milosti mohli zažiť. Ale môže byť i posolstvom do nového roku!

3. adventná nedeľa

     Túto nedeľu máme pred očami postavu Jána Krstiteľa. Na prvý pohľad je to veľmi drsný človek žijúci pustovníckym štýlom života. Ale nejde iba o jeho pokoru a plnú podriadenosť úlohe, ktorú prijal. Ide o vlastnú zvesť, ktorú prináša. Evanjelista hneď nasledujúci verš po úryvku, ktorý sme čítali, hovorí: Na druhý deň zazrel Ježiša… a povedal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta“ (Jn 1, 29). Boh cez postavu neprehliadnuteľného Jána pripravuje ľud na príchod záchrany. Boh nezabudol, neopustil, nie je plný hnevu a výčitiek. Je pripravený nás zachrániť. Cez množstvo starostí bežného dňa môžeme, smieme vidieť radosť z Boha, ktorý na nás nezabudol. Vie o nás a prichádza, aby bol s nami.

PONDELOK  Mt 1, 18-24
Tým, že Jozef vzal svoju Máriu v požehnanom stave k sebe, riskoval z lásky k nej  svoju povesť a bol pripravený vzdorovať mnohým rečiam z okolia. Náš Pán vstupuje do života a dnes mnohokrát „neregulérne“. Kiež tým nie sme pohoršení!

UTOROK  Sdc 13, 2-7.24-25a
S príchodom dieťaťa ukazuje Boh svoju silu a moc. Môžeme rozjímať, prečo počet detí na našom kontinente klesá… Boh sa prejavuje i dnes najradšej tam, kde ide ľudské „ja“ stranou. Božia prítomnosť sa neznáša s ľudským sebectvom.

STREDA  Lk 1, 26-38
Zatienenie mocou Najvyššieho. Vždy, keď nás on zatieni, vždy, keď naše predstavy a plány idú stranou, môžu sa diať veľké veci…

ŠTVRTOK  Lk 1, 39-45
Stretnutie a jasot nad deťmi, doposiaľ nenarodenými. Radostné vítanie klíčiaceho života. Máme právo sláviť Advent tam, kde je tehotenstvo brané ako príťaž?

PIATOK  Lk 1, 46-56
Máriina služba u Alžbety predznamenáva prípravu Jána Krstiteľa na príchod Ježiša medzi ľud. Skutočná, všedná „preevanjelizácia“!

SOBOTA  Lk 1, 57-66
Zachariáš opäť získal reč, akonáhle dal meno svojmu dieťaťu. Keď neveríme v Božie zasľúbenie, môžeme hovoriť v Cirkvi akokoľvek, ale druhí nám nerozumejú.

2. adventná nedeľa

Je to spravidla veľké šťastie, keď človeka zaujme nejaký svätec, výnimočne zbožný človek alebo pútavý kazateľ či spisovateľ duchovnej literatúry. Konečne môžeme byť vytrhnutí zo svojej duchovnej ospalosti, konečne sa niečo deje. Ale môže to byť tiež pasca a omyl. A to vtedy, keď upriamime svoju pozornosť alebo dôveru na oného výnimočného človeka, a nedôjdeme až ku Kristovi. Ale záchranca, spasiteľ, učiteľ života je práve on — Ježiš z Nazareta. To je ten, ktorý je silnejší, dôležitejší, význačnejší než najsvätejší kresťania. Iba on nám môže dať svojho ducha. Bola by veľká škoda zastať na pol cesty, hoci by to bola dobrá cesta. Bola by veľká škola priľť natrvalo k človeku, a nie k samému Kristovi.

PONDELOK  Iz 35, 1-10
Jasot prírody kontrastuje s naším vzťahom k nej. Často ju ničíme bez toho, aby sme si uvedomili, že i ona je prameňom poznania Božej slávy! Z jej súladu a harmónie môžeme vyčítať mnoho.

UTOROK  Iz 40, 1-11
I my sme vyzvaní, aby sme volali! Okolie máme upozorniť bez strachu: náš Boh je šetrný k slabým, ako pastier k brezivej ovečke.

STREDA  Spomienka sv. Lucie, panny a mučenice  Iz 40, 25-31
Tí, ktorí dúfajú v Boha, získavajú tiež jeho vlastnosti: nadobúdajú síl, ako dostávajú orly krídla, neomdlievajú. Úloha i pre nás – veď sme stvorení na Boží obraz!

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Jána z Kríža, kňaza a učiteľa Cirkvi  Iz 41, 13-20
Prísľub práve pre dnešnú dobu: neboj sa, červíček, neboj sa, vystrašený „starý svetadiel“. S vierou, že nás Boh drží za ruku, môžeme kráčať i my.

PIATOK  Iz 48, 17-19
Toho, kto sa pridŕža Pánovej cesty, stretne šťastie ako „morské vlny“. Krásne prirovnanie. S Pánom nevstupujem do pokojnej, stojatej vody.

SOBOTA  Mt 17, 10-13
Ježiš približuje učeníkom osud proroka Eliáša. Nepoznaného, mnohými neprijatého. Sám náš Pán, na ktorého čakáme, je dodnes mnohými odmietaný…

1. adventná nedeľa

     Keď človek dobre nespí, stáva sa mrzutým a môže to priniesť i veľké zdravotné komplikácie. Prečo teda Ježiš vyzýva k bdeniu? Jeho výzva je poukázaním na pozornosť, ktorú nesmieme stratiť. Množstvo úloh a podnetov, ktoré prináša bežný život spolu so snahou aktívne využiť odpočinok, veľmi ľahko odvádza pozornosť od dôležitých tém, ako je večnosť, zmysel života, orientácia na základné hodnoty,… Je však potrebné rozlíšiť život v trvalom napätí a strachu, že sme niečo urobili nedostatočne, z ľahostajnosti, lenivosti a sebectva. Viera nás vedie k vedomiu Božieho víťazstva a teda i pokoja, ak zverujeme svoj život do Božieho náručia, učíme sa žiť v súlade s Bohom a Boh pre nás nie je prázdnou skutočnosťou. Kristovo „bdejte“ je radostné nasmerovanie našich vlastných krokov tak, aby šliapali rovnakým smerom, ktorým kráča Pán.

PONDELOK  Iz 2, 1-5
Mier medzi národmi je závislý na prijatí alebo neprijatí Božieho slova. Taký mier je teda jeho darom. Tohtoročný Advent chcime prežiť s vedomím, že jeho slovo má dopad na osudy celej spoločnosti.

UTOROK  Iz 11, 1-10
Popísaný súlad môžeme len závidieť. Vo svete, kde je často človek človeku skôr vlkom! Áno, táto harmónia je konečným cieľom, ku ktorému máme prispieť i my.

STREDA  Iz 25, 6-10a
Obraz Boha ako hostiteľa, ako toho, ktorý zotrie slzy… Neskrivili sme tento obraz svojimi falošnými predstavami? DokážemE sa tešiť z jeho prísľubu a povzbudiť druhých?

ŠTVRTOK  Spomienka sv. Ambróza, biskupa a učiteľa Cirkvi  Iz 26, 1-6
Po neprístupnom meste budú šliapať „nohy chudobných a kroky bedárov“. Takí budú mať teda posledné slovo. Práve tí budú mať podiel na Božom víťazstve! Nebudeme prekvapení?

PIATOK  Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie  Gn 3, 9-15.20
Majstrovský a umelecký popis, s akou urputnosťou mení človek Boží plán. Až jednoduché dievča tento osud navždy zmení!

SOBOTA  Mt 9, 35–10, 1.5-8
I dnes je Ježišovi ľúto tých, ktorí sú „zmorení a sklesnutí“, ktorí sa v tomto období stresujú bez toho, že by si uvedomili, čie narodenie sa oslavuje. Práve do takého prostredia nás dnes Pán posiela…