Milí farníci, milé rodiny,
stále prežívame obdobie, ktoré je pre ťaživé až neznesiteľné. Dni sa míňajú a je pred nami ďalšia nedeľa, ktorú budeme prežívať v odlúčení kňazov od veriacich a veriacich od kňazov, kedy stále pre zhoršujúcu sa situáciu nemôžeme spoločne sláviť sväté omše.
Božie slovo k nám však prichádza rôznym spôsobom. To z tejto nedele je zamerané na utrpenie, chorobu. V tomto neľahkom období sme každý svojím spôsobom zasiahnutý pandémiou, prostredníctvom ktorej sa stretávame s utrpením i smrťou. Snáď takmer každý, kto si kedy položil otázku: „Prečo človek trpí?“, strávil nejaký čas uvažovaním nad Knihou Jób. Čas z nej je obsahom 1. čítania tejto nedele. No aj keď táto kniha ponúka veľa odpovedí, paradoxom je, že nám neponúka odpoveď na otázku, ktorú si väčšina z nás kladie, totiž na otázku o zmysle ľudského utrpenia. Je jasné, že v Jóbovom utrpení sa nenachádza ani zmysel, ani spravodlivosť. Je hrozne zasiahnutý materiálnymi stratami, osobným trápením a telesným utrpením. Jeho bolesť je umocnená nepochopením zo strany jeho manželky a názorom jeho zbožných priateľov, že všetko jeho utrpenie je výsledkom toho, „čoho sa dopustil alebo čo zanedbal vykonať.“
Jób vie, že toto je nezmysel. Je naštvaný, želá si zomrieť. Nakričí na svojich priateľov; a Boha žiada o odpoveď na svoje utrpenie. Správa sa, ako sa správame my, keď je naše utrpenie už neznesiteľné. A svoju odpoveď dostane. Je to presne tá istá odpoveď, ktorú dáme dieťaťu, ktoré sa bojí tmy: Neboj sa! Dôveruj mi! Niet dôvodu sa báť!
Jób je pútnikom, ako my; náš pravý zástupca v Písme, ktorý sa odvažuje pýtať sa na to, čo si my držíme uzavreté vo svojich srdciach. Máme iste strach, ale spomeňme si na slová sv. Jána Pavla II., ktorý hovorieval: „Nebojte sa!“ A dodajme: Dôverujme.
V tieto dni Vám všetkým želám a vyprosujem, aby ste, možno i s pozitívnym testom či v karanténe, mysleli pozitívne a všetko vkladali do Božích rúk a modlitby.
Váš Jozef Holka, farár
Liturgia domácej cirkvi – 5. nedeľa B
