Ó ANTIFÓNY: Príď, Pane a nemeškaj!
Adventné obdobie má dve časti. Tie však nie sú rovnomerne rozdelené na dve a dve adventné nedele, ako sa niektorí domnievajú. Druhá časť vždy začína 17. decembra a trvá do 24. decembra. Tieto dni majú svoje zvláštnosti. Sú to predovšetkým tzv. „Ó antifóny“.
Osem dní pred slávnosťou Narodenia Pána, od 17. decembra, sa v liturgii uvádzajú texty, ktoré svojím pôvodom siahajú do polovice 1. tisícročia. Pri večerných chválach, a po novom tiež pri svätej omši pred evanjeliom, zaznievajú antifóny, ktoré začínajú zvolaním „Ó“, podľa čoho sa nazývajú „Ó antifóny“. Tieto nenápadné texty, utkané zo starozákonných aj novozákonných citácií, sú perlou medzi liturgickými modlitbami. Je v nich zhrnuté očakávanie Spasiteľa, ktorým žil Izrael aj prví kresťania a ktoré je tiež jadrom adventného obdobia. Pôvod antifón nie je presne známy. Po prvý raz sa o nich zmieňuje Boethius (480-525). V období pápeža Gregora Veľkého (okolo roku 600) sa píše v knihe Liber responsalis sive antiphonarius, že antifóny patrili k chválospevu Magnificat, spievanému pri večerných chválach v priebehu siedmych dní, ktoré predchádzali sviatku Narodenia Pána. Antifóny majú presne stanovenú štruktúru. Začínajú oslovením Mesiáša, ktoré býva uvedené zvolaním úžasu „Ó“.
Prvé slová jednotlivých antifón znejú takto: „Ó, Múdrosť (latinsky Sapientia), Ó, Adonai (Adonai), Ó, Koreň Jesseho (Radix Jesse), Ó, klúč Dávidov (Clavis David), Ó, Východ (Oriens), Ó, Kráľ národov (Rex Gentium), Ó, Emmanuel (Emmanuel)“.
Každá antifóna ďalej pokračuje vysvetlením vstupného oslovenia. Na záver zaznieva prosba uvedená zvolaním „Príď!“ Usporiadanie textu nie je náhodné. Keď sa k sebe priložia začiatočné písmená, počnúc poslednou antifónou a končiac prvou, vznikne latinská veta: ERO CRAS, čo v preklade znamená „Zajtra tu budem“. Ohlasuje sa tak príchod Spasiteľa, v ktorom on sám odpovedá na volanie a nádej svojho ľudu.
V tejto časti podcastu ponúka František Trstenský zamyslenie nad významom „Ó antifón“.
VYPOČUJTE SI:
