Komentáre k textom na 2. nedeľu po Narodení Pána B
Zrodenie totálnej Múdrosti
Prvé čítanie: Sir 24, 1-4. 12-16
V čítaní zo Sirachovca stelesnená múdrosť ospevuje veľkého Boha, pred tvárou ktorého chtiac nechtiac stojíme všetci. V tomto krásnom chválospeve na Božiu múdrosť môžeme odhaliť, že ona obnovuje celé ľudstvo tým, že ho ponára do Božieho života. Zjavuje nám, že je s Bohom spojená a zároveň sa od neho líši. Ako osoba sa identifikuje so Zákonom, Tórou, čiže Božím slovom. Jej symbolom by mohol byť i posvätný opar, ktorý sa ako Boží Duch vznášal nad pôvodným chaosom pri stvoriteľskom veľdiele.
Múdrosť existuje u Boha od vekov, prebýva pri Božom tróne a je večná. Prechádzajúc celým svetom dostáva príkaz, aby sa usadila v Bohom vyvolených. Vyvrcholenie Božieho zákona v Novom zákone nám slovami Jána evanjelistu hovorí, že múdrosťou v najvlastnejšom zmysle slova je Ježiš – vtelené Božie slov. Aplikuje tento starozákonný text na Kristov vzťah k Otcovi, na Krista – definitívne Božie slovo, opravdivú, plnú a viditeľnú múdrosť.
Druhé čítanie: Ef 1, 3-6. 15-18
Prvá časť tohto čítania prináša začiatok kristologického hymnu o dejinách spásy. Osvetľuje úlohu Otca, Ježiša Krista a Ducha Svätého a dosvedčuje, že základným zákonom dejín spásy je Božia láska. Boží plán, ktorým sa Boh zaoberal vo svojej mysli ešte pred stvorením sveta, v nás vyvoláva radosť a údiv: veď Boh nás objíma rovnakou láskou, akú prechováva k svojmu milovanému Synovi. Sme prijatí do lona prekypujúcej a nekonečnej lásky medzi osobami Trojice, do jej objatia.
V druhej časti čítania Pavol prekypuje vďačnosťou Bohu za svojich spolubratov vo viere a vyprosuje pre nich všetku Božiu múdrosť, svätosť a rýdzu vieru.
Evanjelium: Jn 1, 1-18
Úvod Jánovho evanjelia, na rozdiel od Matúša a Lukáša, neprináša jednotlivé udalosti Ježišovho narodenia a detstva. Miesto toho najprv poetickým spôsobom rozpráva o tom, že Božie slovo existuje od večnosti u Boha. Potom popisuje význam druhej božskej osoby pre celé dejiny spásy, ktoré Boh pripravil ľudstvu a zjavil vo Svätom písme. A v tretej časti sa zaoberá jadrom celého prológu, čiže uskutočnením vtelenia, vyjadrenom vetou: „A slovo sa stalo telom.“
Preto môžeme povedať, že i Jánov prológ rozjíma o hlbokom tajomstve Vianoc. Lebo Betlehemské dieťa zjavuje Boha a zároveň prináša pravdu o Bohu i o človeku. Prijalo ľudstvo s jeho slabosťou, krehkosťou a bezmocnosťou, aby nám v tvári Ježiša Nazaretského zjavilo nekonečnú Božiu lásku. Okrem lásky sa na tejto Božsko-ľudskej tvári odráža i Božia sláva, o ktorej bude evanjelista toľko svedčiť vo svojom evanjeliu. Nepôjde o pominuteľnú slávu, ale o tú skutočne autentickú, božskú, na ktorej má účasť každé Božie dieťa už dnes.
Príbytkom tejto božej slávy dnes je Cirkev. Aj ona, ako jej Majster, vedie život chudoby a neúspechov. Byť však živou súčasťou Cirkvi je veľký dar a tajomstvo. Príslušnosť k nej nám zaisťuje vernosť Kristovmu slovu a pokorné, neúnavné hľadanie pravdy. Lebo jedine v Ježišovi Kristovi nachádzame plnosť života a pravé šťastie. A jedine skrze neho môže človek plnohodnotne vstúpiť do Božej rodiny.
sr. Dagmar Kráľová
Pravé Svetlo prišlo na svet
Evanjeliový úryvok 2. nedele po narodení Pána (Jn 1, 1-18) ponúka vznešený úvodný hymnus Jánovho evanjelia.
Niektorí odborníci prirovnávajú tento hymnus k opone, ktorá sa v divadle dvíha na začiatku predstavenia. Totiž evanjelista Ján v ňom predstavuje tie výrazy, s ktorými sa čitateľ bude stretávať v jeho diele – Boh, svetlo, život, pravda, svedectvo, svet, deti, krv, Otec, milosť, poslať, prijať, poznať… Hymnus podáva perspektívu, z ktorej Ján vyobrazuje osobu Ježiša Krista. Evanjelista dáva jednoznačne na vedomie, že jedinou témou nielen tohto slávnostného prológu, ale celého jeho spisu je Boží Syn.
Cesta Slova
Otvárací hymnus je chválospevom na Múdrosť, ktorá je stotožnená so Slovom. Napriek svojej večnej existencii s Otcom, vydáva sa na cestu za stretnutím s človekom do ľudskej histórie. Kresťanstvo vyznáva, že večný a nesmrteľný Boh nezostal uzavretý sám v sebe, ale prostredníctvom svojho Syna – Slova vzal na seba krehkosť ľudskej prirodzenosti, počal sa v lone panny a narodil sa ako človek. Premýšľajme nad dejinami spásy. Boh najskôr prebýval uprostred svojho starozákonného ľudu v stánku stretnutia a neskôr v jeruzalemskom chráme. Evanjelista Ján však upozorňuje, že „Slovo sa Telom stalo“ a prebývalo medzi nami ako živý človek. Evanjelista v dôraze na večnú preexistenciu Slova pripomína, že Boh nie je „produktom“ našej teologickej špekulácie. Boh nie je nejaký abstraktný neosobný pojem. Je živou bytosťou.
Jednorodený Boh – Ježiš Kristus, ktorý je v lone Otca, nám o ňom priniesol zvesť. Slovenský preklad slova „priniesť zvesť“ pochádza z gréckeho slova „exegeuomai“ – „podať exegézu – vysvetlenie.“ Boží Syn nám ponúka správny obraz Boha Otca.
Svetlo a život
Jánov začiatok je potrebné čítať v prepojení na stvorenie sveta v 1. kapitole Knihy Genezis, kde sa hovorí o stvoriteľskom slove Boha. Výraz „na počiatku“ má nielen chronologický význam začiatku histórie, ale aj kozmologický – pôvod a zmysel sveta. Ak teda Ján používa rovnaký vstup do svojho diela, chce tým vyjadriť, že Kristov príchod na tento svet dáva nový význam dejinám sveta a ľudstva. Dosvedčujú to výrazy „svetlo“ a „život“, ktorými je oznčený Boží Syn. Obidva výrazy je potrebné chápať predovšetkým v ich symbolickom význame. Ako svetlo osvecuje veci a umožňuje vidieť ich tvar, tak v Božom svetle vidíme správnym spôsobom človeka a celé stvorenstvo. Výraz „život“ neoznačuje iba biologickú veličinu, ale zmysel života a jeho plnohodnotné prežitie.
Svedok Ján
Z tohto univerzálneho pohľadu spásy evanjelista zrazu prechádza do konkrétneho historického opisu. Spomína postavu Jána Krstiteľa, ktorý prišiel vydať svedectvo o svetle. Syn Zachariáša je odkazom na starozákonné dejiny izraelského národa, predovšetkým na obdobie prorokov. Máme pred sebou krásnym spôsobom vyjadrené sebazjavenie Boha cez stvoriteľské dielo, ale potom aj sebazjavenie sa v dejinách vyvoleného národa. Evanjelista však prekračuje dejiny jedného národa. Naplnenie prisľúbení prorokov Starého zákona sa uskutočnilo v Ježišovi Kristovi. Už nielen Izrael je Božím dieťaťom. Každému, kto prijal večné Slovo, Boh dal moc stať sa Božími deťmi.
František Trstenský
