Komentár k evanjeliu na nedeľu Krstu Krista Pána B

Naučiť sa uprostred hluku počúvať Boží hlas

     Evanjeliový úryvok nedele krstu Krista Pána (Mk 1, 7-11) prináša opis Ježišovho krstu vo vodách rieky Jordán z ruky Jána Krstiteľa, syna Zachariáša a Alžbety.
V dobe, keď mnohí odmietajú krst detí, pričom argumentujú, že dieťa si neuvedomuje, čo sa  s ním deje, dnešný evanjeliový úryvok je vhodnou príležitosťou uvažovať nad významom krstu.
Krst nie je prvkom folklóru alebo milým spestrením života rodiny pri narodení dieťaťa. Ide o rozhodujúcu udalosť, ktorá hovorí o tom, čím sme a čím sme povolaní sa stať. Evanjelista Marek podáva krátky opis celej udalosti, v ktorej samotný krst je opísaný mimoriadne stručne. V príbehu sú však zvýraznené tri prvky, ktorých symbolika a význam nás majú vtiahnuť do tajomstva Božieho života.
Krst nie je prvkom folklóru alebo milým spestrením života rodiny pri narodení dieťaťa.

Pretrhnuté nebo

     Prvým výrazom je „otvorené nebo“. V gréčtine jestvuje sloveso „anóigo“ = „otvoriť“, ktoré sa používa v Skutkoch apoštolov, keď Peter rozpráva o svojom videní, v ktorom videl otvorené nebo, z ktorého zastupovala plachta plná zvierat (porov Sk 10, 11). Marek však použil iné sloveso – „schízo“, ktoré znamená „pretrhnúť“. Toto sloveso sa spomína pri Ježišovej smrti, keď evanjelista Marek uvádza, že chrámová opona sa roztrhla odvrchu až dospodku (Mk 15, 38). Chrámová opona tvorila istú bariéru, ktorá v jeruzalemskom chráme oddeľovala priestor Svätyne svätých, kde mohlo vstúpiť iba veľkňaz, od zvyšku svätyne. Ježišova obeta na kríži odstránila rozdelenie a spása sa ponúka všetkým. Podobným spôsobom môžeme uvažovať o výraze „pretrhnuté nebesia“ pri Ježišovom krste. Boh prekonáva prekážky na ceste k človeku. Ide o naplnenie žiadosti proroka Izaiáša: „Kiež by si prelomil nebesá a zostúpil“ (Iz 63, 19). V tom vidíme aj význam sviatosti krstu. Boh vstupuje do dejín človeka. Prijíma ho ako milovaného syna a milovanú dcéru.

Boží Duch

     Druhým prvkom je zostupujúci Duch Svätý. Už v staroveku v tom cirkevní otcovia videli odkaz na stvorenie sveta v 1. kapitole Knihy Genezis, kde sa Boží Duch vznášal nad vodami. Krst je sviatosť, v ktorej sa uskutočňuje dramatická zmena, ktorú apoštol Pavol nazýva novým stvorením (porov. 2 Kor 5, 17). Človek získava novú identitu – oblieka si Krista (porov. Gal 3, 27).

Hlas z neba

     V židovskej tradícii sa zachovalo rozprávanie o tzv. „bat kol“ doslova „hlas dcery“.  Názov sa zvolil pre svoju jemnosť. Ako olej pri liatí nevydáva zvuk, tak Izrael nebol vždy vnímavý na Boží hlas. Preto výraz „bat kol“  označuje Boží hlas, ktorým sa Boh prihováral jednotlivcovi alebo spoločenstvu.
Podľa rabínov Boh tak hovoril s Abrahámom, so židovským národom pri ich prechode cez Červené more, Mojžišom a Áronom, Šaulom, Dávidom atď. V evanjeliách hlas z neba zaznel pri Ježišom krste, pri jeho premenení na vrchu a pred jeho umučením v Jn 12, 24. V živote Ježiša Krista vidíme tento dôraz na vnímanie Božieho hlasu. Keď Kristus hovorí o sebe ako o dobrom Pastierovi, uvádza, že jeho ovce počúvajú jeho hlas a idú za ním. Niektoré svoje výroky Boží Syn zakončil výzvou: „Kto má uči, nech počúva!“ (Mt 13, 9). Kto prijíma sviatosť krstu, rozhodol sa pre túto pozornosť na Boží hlas uprostred sveta. Pri krste detí môžeme povedať, že rodičia chcú od prvého okamihu života viesť a učiť svoje dieťa tomuto načúvaniu Božieho hlasu.

František Trstenský

Naučiť sa uprostred hluku počúvať Boží hlas