Komentáre k textom na 2. veľkonočnú nedeľu A
1. čítanie: Sk 2, 42-47
Z literárneho hľadiska je tento úryvok súhrnom, syntézou predchádzajúcich detailných správ o príchode Ducha Svätého (Sk 2, 1-13), o Petrovej reči a jej účinkoch (2, 14-36) a o prvých konverziách (2, 37-41). Text je ukážkou ideálnej komunity, ktorú charakterizuje jednota ducha, myslí a sŕdc, čo bol jedinečný príklad svedectva o kresťanskej viere. Spomenutý súhrn chce pripomenúť, že konkrétnych udalostí bolo viac, ale nie všetky sú uvedené v Písme. Preto ich spoločne uvádza súhrn. Možno si z neho vziať najmä ťažiskové fakty: vytrvalá účasť na učení a bratskom spoločenstve, bázeň vo vzťahu k udalostiam dejín spásy, oslava Boha vo všetkom. Ak hľadáme nejaké impulzy na posilnenie našej viery a prehĺbenie kresťanského života, tento súhrn nám ich dokonale poskytuje. Stačí chcieť…
2. čítanie: 1 Pt 1, 3-9
Druhé čítanie z Petrovho listu sa nám javí ako vhodná a výstižná charakteristika našej situácie kresťanov, ktorí sa usilujeme osvojiť si dôsledky vykúpenia, ktoré sa historicky uskutočnilo pred dvetisíc rokmi. Úryvok má dve časti.
V prvej časti (v. 3-4) autor hovorí o Ježišovom vzkriesení ako o prejave Božieho milosrdenstva, ktoré veriacich znovuzrodilo pre živú nádej a pre neporušiteľné a nevädnúce dedičstvo spásy. To je tá Dobrá zvesť, ktorú nazývame gréckym slovom Evanjelium. Je naozaj potešiteľné uvedomiť si, že sme vykúpení. Boh si nás definitívne a nezmeniteľne privlastnil gestom, ktoré nazývame milosrdenstvo. Naozaj sa môžeme z toho tešiť.
V druhej časti (v. 5-9) sa spomína časový odstup od samotnej udalosti. Apoštol Peter to vyjadril geniálne: prihovára sa svojim konkrétnym adresátom, ale zároveň zachytáva celé dejiny odvtedy až k nám. Petrov list svojou témou vypĺňa dlhý časový priestor od počiatkov Cirkvi až podnes a napĺňa tento priestor nádejou. Tu sa naozaj dá nájsť tá nevýslovná radosť, ktorú Peter spomína v závere úryvku: veríte a jasáte nevýslovnou radosťou…
Evanjelium: Jn 20, 19-31
Dnešné evanjelium nám predstavuje Ježišove dve zjavenia: najskôr vo veľkonočnú nedeľu odovzdáva apoštolom moc odpúšťať hriechy (v. 19-23). Na 2. veľkonočnú nedeľu máme ako kresťania možnosť uvažovať nad Božou veľkodušnosťou, v ktorej Boh dal ľuďom moc v mene Boha odpúšťať hriechy. Uvedomujeme si na jednej strane fakt, že sme vykúpení, teda privlastnení Bohom, na druhej strane však toto vykúpenie nesie so sebou úžasnú slobodu a možnosť neustáleho očisťovania od hriechov, teda od toho, čím ubližujeme Bohu… Aký je Boh len dobrý! Akou dôstojnosťou nás obdaril!
O týždeň neskôr sa zjavuje Tomášovi (v. 24-29). Toto zjavenie opäť prekvapuje nápadnou veľkodušnosťou zo strany Ježiša Krista. Tomáš stavia kritériá pre svoj súhlas s tým, o čom mu dosvedčovali ostatní učeníci, splniť ich však nedokázali. A tu sa opäť zjavuje Ježiš a veľkodušne plní Tomášove podmienky: Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku a nebuď neveriaci… Grécky text tu používa sloveso ginomai, čo znamená stávať sa. Ježišova výzva Tomášovi je aj pre nás povzbudením stávať sa veriacimi. Slávenie veľkonočného tajomstva je k tomu jedinečná príležitosť. Vyznajme spolu s Tomášom: Pán môj a Boh môj! Je to vari najkrajšie vyznanie viery v celom Písme.
K uvedeným udalostiam je pripojený tzv. prvý záver Jánovho evanjelia (v. 30-31). Evanjelista v ňom dáva do pozornosti vieru v Ježiša a vieru ako nástroj, ktorým si možno nadobudnúť život. Myslí sa tým Ježišov život. Je to kľúčový dôsledok Ježišovho vzkriesenia a najvzácnejší dar, ktorý môžeme postupne nadobúdať slávením veľkonočného tajomstva.
Mons. Anton Tyrol
