Komentáre k textom 3. veľkonočnej nedele A
1. čítanie: Sk 2, 14.22-28
Prvé čítanie prináša časť prvého verejného vystúpenia apoštola Petra na Turíčnu nedeľu. Peter, ktorý tu už uplatňuje svoje prvenstvo, pretože hovorí ako prvý a v mene celého zboru apoštolov, argumentuje slovami 16. žalmu (v ďalších častiach argumentoval z prorockých textov) a dokazuje božskú a mesiášsku autoritu Ježiša Krista. Jeho katechéza tak prispela k obráteniu troch tisíc ľudí.
V Ježišových časoch bolo považované za veľmi presvedčivé, keď nejaký znalec Písma dokázal jedno tvrdenie doložiť textami z viacerých častí Písma. Tak apoštol Peter dokazuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista zo žalmov (tu citoval Ž 16 a Ž 110) a z prorokov (v turíčnej kázni citoval proroka Joela 3). Podobne argumentoval aj Pán Ježiš emauzským učeníkom, keď im vysvetľoval počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov… čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo (Lk 24, 27).
Vidíme teda, že ľudia sú od prvej chvíle existencie Cirkvi odkázaní na Božie zjavenie v Písme, aby uverili. Aj nás sa to týka. Usilujme sa veriť celou svojou bytosťou a celou svojou existenciou, že Ježiš je Pán a Boh (ako apoštol Tomáš) a v ňom jedinom je spása.
2. čítanie: 1Pt 1, 17-21
Úryvok z Prvého Petrovho listu má dva odseky: v prvom autor oslovuje kresťanov ako tých, čo vierou už vstúpili do spoločenstva s Bohom a vyzýva ich, aby vytrvali v tomto spoločenstve, v ktorom smú nazývať Boha svojím Otcom. Prví kresťania prežívali nesmiernu vďačnosť voči Ježišovi Kristovi za jeho vykupiteľskú smrť. Len ten, kto si to vie do hĺbky svojej mysle uvedomiť, dokáže prežívať aj radosť z Ježišovho zmŕtvychvstania a radostne prežívať aj svoju nádej.
V druhom odseku (to je posledná veta tohto čítania) je pravdepodobne uvedený text nejakého starobylého vyznania viery alebo hymnu (porov. kristologické hymny v listoch Ef 1, 3-10; Flp 2, 6-11; Kol 1, 13-20), hovoriaceho o viere, nádeji a láske.
Evanjelium: Lk 24, 13-35
Evanjeliová udalosť hovorí o emauzských učeníkoch a často je považovaná literárne aj teologicky za jeden z najkrajších textov Písma. Učeníci odchádzajú zronení z Jeruzalema a Ježiš ako najlepší exegéta im vysvetľuje Písma počnúc od Mojžiša, Prorokov a Žalmov. Je tu zmienka o trojnásobnom dôkaze zmŕtvychvstania. Pre veriacich v časoch Ježiša Krista to bol silný dôkaz, ktorý mal presvedčivú silu.
Teda celé Písmo, ktoré má svoj vrchol v Ježišovi Kristovi a jeho výklad zas v Eucharistii, na ktorú nás odkazuje zmienka o lámaní chleba v Emauzách… Takto sa zapaľujú srdcia učeníkov a tí vystupujú do noci zvestovať ostatným, že Ježiš naozaj vstal.
Tento evanjeliový úryvok dokumentuje veľký význam intenzívneho porozumenia Písma. Učeníkom horeli srdcia, keď im Ježiš vykladal pomocou Písma problém, ktorý ich trápil. V tomto rozpoložení pozvali Ježiša k sebe domov. On s nimi stoloval a vtedy ho spoznali. Stolovanie bolo pokračovaním výkladu Písma. Otvorenie očí bolo pokračovaním, resp. vrcholom poznávania Písma. Slovo má svoje pokračovanie, resp. svoj vrchol vo sviatosti. Tu sa ukazuje dokonalosť našich bohoslužieb, ktoré majú presne takú štruktúru, akú mala cesta emauzských učeníkov a Ježiša Krista, ktorý ich nielenže sprevádzal, ale ktorých ich viedol cez Písmo k lámaniu chleba… dnes povieme: cez Písmo k sviatosti. Nech je tento emauzský model naším vzorom poznávania Písma a stretávania sa s Ježišom.
Mons. Anton Tyrol
