Komentáre k textom na 2. adventnú nedeľu C
1. čítanie: Bar 5, 1-9
V historickom zmysle sa tento Baruchov text vzťahuje na Jeruzalem z čias babylonského zajatia v 6. storočí pred Kristom. Prorok teší vyhnancov, že sa vrátia naspäť do vlasti a v obnovenom Jeruzaleme budú žiť v pokoji a radosti. Baruch oznamuje tento prísľub tak, že ho opisuje pomocou slávnostných obrazov slávy, lesku, slnka, rodiny, lesov, voňavých stromov a pod.
Tento text má však aj mesiášsky zmysel a ten je vlastný terajšej adventnej liturgii. Tak ako sa vyhnanci v Babylone mali tešiť z blízkej záchrany a návratu do vlasti, tak aj my v adventnom čase prežívame prípravu na návrat, resp. na hlbšie prežívanie spásy. Úchvatné sú tu spomenuté atribúty Boha: plášť Božej spravodlivosti, koruna slávy Večného, slovo Svätého… Prorok však sľubuje aj Božiemu ľudu hojné dary: Boh ukáže tvoj lesk všetkému, Boh ti dá navždy meno: Pokoj spravodlivosti, Sláva bohabojnosti, Boh povedie Izrael v radosti, milosrdenstve a spravodlivosti…
Tieto dary možno chápať ako adventnú Božiu ponuku pre nás.
2. čítanie: Flp 1, 4-6. 8-11
Úryvok z Listu Filipanom prináša takmer úvodné verše sv. Pavla z tohto listu. Jeho slová prezrádzajú vrúcny vzťah Pavla s tamojšími kresťanmi. Apoštol písal svoj list vo väzení, pravdepodobne v Efeze, ale napriek tomu je až dojímavo veľmi pokojný a prekypuje veľkou prajnosťou voči svojim veriacim. Pramení to zo spoločenstva viery, ktoré Pavol prežíva vo vzťahu ku Kristovi a vo vzťahu ku kresťanom vo Filipách. Dokazujú nám to aj ďalšie výrazy z tohto listu: po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša… aby vaša láska vždy viac rástla v pravom poznaní a všestrannom chápaní… Tak máme a môžeme prežívať aj my Adventné obdobie: v raste lásky, poznania a úsudku…
Toto treba rozumieť pod originálnym Pavlovým výrazom účasť na evanjeliu. Pavol túto účasť kresťanov na evanjeliu rozumie ako proces, ktorý má mať stále trvanie, ako to potvrdzujú nasledovné slová z dnešného čítania: ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí…
Evanjelium: Lk 3, 1-6
Lukášov evanjeliový úryvok má dve časti: V prvej sa evanjelista snaží zasadiť vystúpenie Jána Krstiteľa a následne Ježiša do rámca svetových dejín. Tým dáva osobnosti Jána Krstiteľa a jeho hnutiu obrátenia a krstu pokánia maximálny rámec. V skutočnosti tu nejde len o všeobecný rozmer Jánovho kázania, ale hlavne o Boží impulz Jánovi a jeho ohlasovaniu pokánia a krstu: …zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom… Evanjelista Lukáš nás teda spoľahlivo učí, že pôsobenie Jána Krstiteľa bolo záležitosťou Božej prozreteľnosti.
V druhej časti úryvku Lukáš cituje Izaiáša (40, 3-5). Prorok tu predpovedá návrat vyhnancov z babylonského zajatia. Ján Krstiteľ vlastne tomuto proroctvu pripísal mesiášsky význam a takto ho aj vysvetľoval. On tento biblický text urobil základom svojho ohlasovania mesiášskych čias a nemýlil sa!
Adventná liturgia je tiež takýmto Božím hlasom, ktorý nás dnes volá k návratu k Bohu. Evanjelista Lukáš teda nie náhodou zasadil Jánovo kázanie do vtedajšieho kontextu svetových dejín. Pokánie a obrátenie je aj dnes aktuálne. Ján Krstiteľ by aj dnes hovoril to isté, čo hlásal vo svojom čase pred dvetisíc rokmi. Aj dnes je obrátenie ľudských sŕdc a myslí maximálne urgentné. Jedine tak sa dostaneme zo zajatia hriechov, z otroctva konzumu a zo všetkých bludných ciest, na ktoré sme sa dostali v ostatnom čase. Ak budeme robiť pokánie, ak budeme poctivo žiť, poctivo zmýšľať a podľa toho aj konať, tak smieme dúfať v záchranu.
Mons. Anton Tyrol
