Komentáre k textom na 2. nedeľu v Cezročnom období B
1. čítanie: 1 Sam 3, 3b-10. 19
Potom, čo sme prežili Vianočné obdobie a začali toto Cezročné obdobie, môžeme druhú cezročnú nedeľu ešte stále považovať za úvodnú nedeľu. V evanjeliu sa nám predstavuje Pán Ježiš vo svojej počiatočnej fáze ohlasovania evanjelia. Starozákonný príbeh proroka Samuela je výrečným predobrazom a vzorom nášho najlepšieho postoja voči Ježišovi Kristovi, ktorý nás pozýva pozorne počúvať Božie slovo.
V biblických textoch máme mnoho bezprostredných opisov povolania človeka do výhradnej služby Bohu. Jednou z najpôsobivejších je správa o povolaní mladého Samuela. Ukazuje nám, ako sa Samuel naučil počúvať Boží hlas, pričom významnú úlohu tu zohral dobrý kňaz Héli a ešte predtým Samuelovi rodičia. Aký krásny príklad tu máme aj pre naše rodiny a farnosti: Dobrý kňaz a dobrí rodičia… Dal by Pán Boh, aby ich bolo čím viac.
Dobre si tiež všimnime samotného Samuela. Odmalička bol vychovávaný v horlivej službe Bohu. Autor Prvej Samuelovej knihy na konci dnešného úryvku konštatuje, že Samuel nedal padnúť na zem ani jednému z jeho slov (1 Sam 3, 19). To môžeme rozumieť aj my ako špeciálny podnet pre oživenie duchovného života nás samotných. Usilujme sa preto nový liturgický okruh Ježišovho ohlasovania prežívať tak, aby ani v našom prípade Božie slovo nepadlo na zem, ale do nášho otvoreného srdca.
2. čítanie: 1 Kor 6, 13c-15a. 17-20
Apoštol Pavol napísal svoj Prvý list Korinťanom ako odpoveď na rozličné otázky Korinťanov, medziiným aj o rozličných morálnych problémoch. V dnešnom druhom čítaní zaznela Pavlova „teológia ľudského tela“. Telo nie je na smilstvo, ako žalúdok je na jedenie a pitie. Ľudské telo je určené na to, aby v ňom bol Pánov Duch, a teda aby telo bolo chrámom Ducha Svätého. Tu spomínané smilstvo treba chápať vo vlastnom slovnom význame. Nejde teda o smilstvo v zmysle klaňania sa cudzím bohom, ale o ľudské telo, ktoré máme mať v úcte a v morálnej čistote tak vo vzťahu k sebe samému, ako aj vo vzťahu k druhým. Totiž ľudské telo je určené na vzkriesenie a oslávenie. Máme teda oslavovať Boha vo svojom tele.
Evanjelium: Jn 1, 35-42
Evanjelista Ján zachytáva Pána Ježiša ako pomerne málo známeho, ako si ešte len hľadá svojich učeníkov. Ján Krstiteľ ho však už spoznal a predstavil svojim spoločníkom pomocou mesiášskeho titulu: Hľa, Boží Baránok. Potom už nasleduje rozhovor Ježiša a Jánových učeníkov. Otázka: Učiteľ, kde bývaš? je v tomto úryvku kľúčová. Znamená otázku učeníkov nielen na bydlisko, ale predovšetkým na jeho duchovný svet, na jeho posolstvo a učenie… A Ježišova odpoveď tiež smeruje k tomuto druhému významu slova „bývať“: Poďte a uvidíte… Je to pozvanie k viere a k duchovnému životu. Vtedy sa táto veta používala ako zaužívaná formula rabínov, ktorí v škole pozývali svojich žiakov k sebe, keď im chceli ukázať nejaké dôležité miesto v Písme.
To, že sa tento pekný úryvok číta prakticky na začiatku Cezročného obdobia, možno chápať aj ako pozvanie k intenzívnemu liturgickému životu, ktorý môže byť dobrým „kompasom“ nášho osobného duchovného života.
Aj nás teda pozýva liturgia tohto začínajúceho Cezročného obdobia k nasledovaniu Ježiša. Aj my položme otázku Ježišovi: Učiteľ, kde bývaš? Kde je tvoj svet? O čo nám má ísť? Čo je v terajšej situácii najdôležitejšie? Čo dobré môžeme práve dnes urobiť pre šírenie Božieho kráľovstva?…
Boh nás všetkých pozýva slovami: Poďte a uvidíte… Pozýva nás k tomu, aby sme dobre zúžitkovali tento zvláštny čas a spoznali Božie znamenia našich čias.
Mons. Anton Tyrol
