Komentáre k textom na 3. nedeľu v Cezročnom období B
(Nedeľa Božieho slova)

1. čítanie: Jon 3, 1-5. 10

     Prorok Jonáš je vzorom proroka, ktorý ohlasuje požiadavku pokánia a obrátenia. Sväté písmo túto pozíciu prorokov opisuje veľmi často. Môžeme povedať, že ide o stálu náplň poslania prorokov. Potvrdí to aj dnešné evanjelium. K podstate prorockého poslania patrí totiž schopnosť vidieť smerovanie života jednotlivca aj spoločnosti. A ak tento smer nie je optimálne zameraný na posledný cieľ, ktorým je Boh, potom požiadavka obrátenia vystupuje so všetkou nástojčivosťou, či je to Nový, alebo Starý zákon. Jonáš je teda aktuálny aj dnes.
Možno sa pýtať, že prečo sa proroci tak veľmi zasadzovali za náležitý životný štýl svojich súčasníkov? Prečo im tak veľmi záležalo na tom, aby Izrael žil zodpovedne voči svojim záväzkom, ku ktorým sa zaviazal v zmluve s Bohom? Prečo teda s takou vehemenciou ohlasovali pokánie?
Pokánie nikdy nebolo ohlasované samoúčelne. Totiž pokánie ako také nie je v  Božích spásnych plánoch posledným cieľom. Pokánie je proces uspôsobenia na vznik spoločenstva s Bohom. Možno povedať, že pokánie je najkratšou cestou k Bohu. Je to najkratšia a najrýchlejšia cesta k Bohu. Iba nerozumný bežec na lyžiach na trati zanechá stopu a chce ísť inou cestou k cieľu. Alebo iný príklad: Keď v kozmickom centre vyštartuje raketa a tá raketa ide presne po vypočítanej dráhe k cieľu, všetci pracovníci centra si blahoželajú, lebo sa im ideálne vydarila takáto operácia. Ak sa však stane, že raketa sa odkloní od obežnej dráhy, všetci intenzívne pracujú, aby raketu opäť dostali do plánovanej dráhy.
Podobne je to s nami a naším vzťahom k Bohu. Pokánie je korekcia vlastného života, vyrovnanie cesty k Pánovi tak, aby bola čím priamejšia a aby sme sa s istotou dostali k cieľu. Majme preto radi výzvy Božieho slova k pokániu a zariaďme sa podľa nich. Neoľutujeme.

2. čítanie: 1 Kor 7, 29-31

     Tri verše z Prvého listu Korinťanom nám ukazujú apoštola Pavla v jeho názore na podstatu kresťanského života. Pavol tu v širšom kontexte vysvetľuje otázky manželstva a panenstva. Pavol má názor, že nie je podstatné, či človek žije v manželstve, alebo nie, ale rozhodujúce je to, či žije so správne stanoveným posledným cieľom: čas je krátky, tvárnosť sveta sa pomíňa, preto je rozhodujúce mať presne stanovenú prioritu a tou je pripútanie sa k Pánovi (1 Kor 7, 35). Skutoční kresťania sú teda schopní žiť s určitým nadhľadom svoj pozemský čas: starajú sa o svet, ale smerujú do iného sveta, kupujú, ale ich myseľ je zviazaná s inými hodnotami, používajú veci tohto sveta, ale nie sú na ne naviazaní a prežívajú tak obdivuhodnú slobodu s Bohom.

Evanjelium: Mk 1, 14-20

     Úryvok z Markovho evanjelia opisuje známu udalosť úvodu Ježišovho ohlasovania. Predpokladom pochopenia a prijatia evanjelia je pokánie. Ono má veľký význam v živote človeka. Všetko, čo človek pokáním v sebe vytvorí, predstavuje priestor pre evanjeliovú blahozvesť. Pochopí ju iba ten, kto je ochotný konať pokánie. Teda základnou kategóriou je tu pokánie, čiže obrátenie a viera v evanjelium.
Za tým nasleduje opis povolania prvých apoštolov. Podstatný dôraz je položený na slovko „hneď“: Šimon a Ondrej hneď zanechali siete a šli za Ježišom. Jakuba a Jána Zebedejovho Ježiš hneď povolal… To evanjeliové hneď je aj pre nás na začiatku sledovania Ježišovej verejnej činnosti aktuálne. Nejestvuje žiaden rozumný dôvod odkladať obrátenie, odkladať pokánie na neskoršie časy, pretože pred ponúkanou evanjeliovou zvesťou nie je možné uprednostniť nič.

Mons. Anton Tyrol

V dnešnej digitálnej dobe spustiť siete evanjelia

Informačný servis nitrianskej diecézy