Komentáre k textom na 16. nedeľu v Cezročnom období B

1. čítanie: Jer 23, 1-6

     Biblické texty tejto nedele nám ponúkajú – možno povedať – pastiersku tému. Prvé čítanie hovorí o tejto téme najvýraznejšie. Taktiež evanjelium obsahuje jedno prirovnanie v tomto zmysle. Spoločnou charakteristikou oboch textov je to, že je to téma mesiášska. Pastierstvo bolo každodennou súčasťou života izraelského ľudu, národ jej veľmi dobre rozumel a v Písme sa táto téma vyskytuje na mnohých miestach.
Prorok Jeremiáš vyslovil najskôr ostrú kritiku duchovných vodcov hebrejského ľudu, ktorí sa mali starať o duchovný život veriacich, ale namiesto toho rozháňali a nivočili veriacich. Avšak aj napriek tejto strašnej vine si Boh viedol dejiny spásy k vykúpeniu sveta.
Jeremiáš potom vyslovuje prísľub dobrých pastierov. Tí sa budú náležite starať o Boží ľud a nikto sa nestratí. Napokon vyslovuje mesiášske proroctvo o Spravodlivom výhonku, ktorý sa bude nazývať: Pán je naša spravodlivosť. Jeremiáš tu nepovažuje za potrebné robiť pritom nejaký výklad, pretože spontánne predpokladá, že adresáti jeho textu chápu budúceho Mesiáša ako Dobrého pastiera. Zaujímavé je to, že v Jeremiášových časoch vládol v Jeruzaleme kráľ Sedekiáš, meno ktorého znamená „Pán je moja spravodlivosť“. Prorok Jeremiáš tu pracuje s touto myšlienkou, ale dáva jej mesiášsky význam, keď hovorí, že sľubovaný Spravodlivý výhonok, čiže Mesiáš, sa bude volať „Pán je naša spravodlivosť“

2. čítanie: Ef 2, 13-18

     Úryvok z Listu Efezanom hovorí dosť tajomne o dvoch skupinách ľudí, ktorých nazýva „ďalekí“, resp. „blízki“. Inokedy hovorí o jednom ľude vytvorenom z dvoch a inokedy zas o jednom človeku vytvorenom z dvoch častí. Celý text dostáva jasné porozumenie, ak si prečítame aj predchádzajúci text a síce 11. verš, ktorý znie: Pamätajte, že kedysi ste boli pohanmi podľa tela a neobrezancami vás volali tí, čo sa nazývajú obrezanými rukou na tele… V Ježišovi Kristovi však môžeme prežívať nádhernú jednotu so všetkými, ktorí sú pokrstení a tými, čo úprimne hľadajú Boha, či žijú podľa svedomia.
Tým činiteľom, ktorý všetkých zjednocuje, je Duch Svätý, ktorého poslal Ježiš na apoštolov a prvotnú Cirkev. V Duchu Svätom máme všetci prístup k Otcovi a stali sme sa všetci Bohu blízkymi.

Evanjelium: Mk 6, 30-34

     Pán Ježiš vyslal svojich Dvanástich po dvoch hlásať príchod Božieho kráľovstva (6, 7-13) a hneď za touto správou v Markovom evanjeliu nasleduje opis mučeníckej smrti Jána Krstiteľa a jeho pochovania (6, 14-29). V tom istom evanjeliu je potom uvedená správa, že apoštoli sa začali schádzať k Ježišovi a referovali mu o tom, ako sa im darilo. Vtedy ich Ježiš zavolal do samoty, aby si oddýchli, ale hneď prejavil aj súcit so zástupmi ľudí, ktorí sa k nemu zhromaždili. Prišlo mu ich ľúto, lebo boli ako ovce bez pastiera… (6, 30-34).
Markov opis vyslania učeníkov a ich návratu je veľmi zosilnený podrobným opisom mučeníckej smrti Jána Krstiteľa. Až za týmto opisom nasleduje zmienka o návrate učeníkov a ich referenciách o ich prvých skúsenostiach. Môžeme sa domnievať, že opis Jánovej smrti je zo strany evanjelistu Marka zámerne vsunutý do opisu vyslania učeníkov. Marek nám tým zrejme chcel povedať, že misijné účinkovanie a mučenícka smrť patria k sebe. Áno, patria k sebe, ale k nim patrí aj bohatá úroda na poli Božieho kráľovstva. Veď aj Pán Ježiš šiel tou istou cestou ohlasovania, smrti a zmŕtvychvstania.
Pán Ježiš tu postupuje veľmi súcitne a starostlivo tak voči zástupom, ako aj voči svojim najbližším. Dobre padne aj nám toto poznanie Ježiša ako starostlivého a súcitného aj voči nám, najmä keď sme unavení a preťažení…

Mons. Anton Tyrol