Komentáre k nedeľným čítaniam

1. čítanie: Sk 2, 1-11

     Prvé turíčne sviatky boli vlastne židovské sviatky týždňov (hebr. šawuot). V Jeruzaleme bolo vtedy veľa veriacich židov, domácich, ale aj z okolitých krajín, ktorí tam putovali na sviatky. Jednotlivé národy sú vymenované v poradí od východu smerom na západ.
Udalosť zoslania Ducha Svätého je opísaná malebným obrazom hukotu z neba, vetra, ohnivých jazykov a cudzích rečí. Je zaujímavé, že v hebrejčine sa používa jedno a to isté slovo ruach na označenia aj Ducha, aj vetra. Výraz akoby ohnivé jazyky je tajomný. Nad každým účastníkom v spoločenstve apoštolov sa zjavilo čosi ako ohnivý jazyk, čo predstavuje aj schopnosť zrozumiteľne sa vyjadrovať, aj sa ohnivo vyjadrovať s nadšením.
Množstvo ľudí z rozličných národností, príslušníkov židovského náboženstva, sa stáva svedkami aj adresátmi vystúpenia apoštolov, ktorí v rozličných jazykoch oslavujú Boha a hovoria o veľkých Božích činoch vykúpenia sveta. Turíce sú teda ukážkou dynamiky Božieho zjavenia.
Tento majstrovský opis dnes intenzívne podnecuje našu vieru, aby sme najmä počas turíčnej liturgie aktívne prežívali toto tajomstvo Zjavenia Ducha Svätého. Toto slávenie nás zapája do spontánnej radosti, ktorú Cirkev nesie stáročiami do celého sveta.

2. čítanie: 1Kor 12, 3b-7. 12-13

     Pavlov úryvok z prvého listu do Korintu veľmi prakticky charakterizuje miesto Ducha Svätého v živote jednotlivca i v Cirkvi ako takej. Pavol sa tu dostáva k základom svojej náuky o Cirkvi, keď hovorí o spoločenstve veriacich ako o tajomnom tele Ježiša Krista. V liste Efezanom (1, 22-23) to povie celkom výslovne, že Cirkev je telom Ježiša Krista a veriaci sú poznačení pečaťou Ducha Svätého (Ef 1, 13).
Je to krásne vyjadrenie našej spolupatričnosti ku Kristovi a žiaden iný sviatok nám to nenaznačuje, ba priam nedáva prežívať tak intenzívne a jasne, ako práve tajomstvo Turíc. Slávme tajomstvo zoslania Ducha Svätého s povedomím, že patríme Kristovi a že Duch Svätý nás všetkých poznačil svojou pečaťou. Nech je to vidieť aj v prežívaní našej identity, aj našich vzájomných vzťahov!

Evanjelium: Jn 20, 19-23

     Turíčne udalosti príchodu Ducha Svätého sú v biblických textoch záhadne prepojené s opisom Ježišovho zjavenia vo veľkonočnú nedeľu, keď apoštolom udelil moc odpúšťať hriechy. Povedal im: Prijmite Ducha Svätého… Evanjelista Ján ešte inde hovorí, že Ježiš odovzdal ducha (gr. pneuma; Jn 19, 30): v momente svojej smrti. Znamená to, že Duch Svätý je naozaj Posvätiteľ, ktorý udeľuje dar vykúpenia, znovuzrodenia, a teda dar nového života.
Treba vedieť, že odpustenie hriechov nie je len nejaká sugescia na upokojenie svedomia. Nejde tu len o nejaké uchlácholenie našich zlých pocitov po vykonaní niečoho, čo nie je v súlade s Božími očakávaniami. Ježiš Kristus však až po svojom zmŕtvychvstaní dáva apoštolom moc odpúšťať hriechy. Totiž odpustenie hriechov znamená podstatnú zmenu v bytostnej charakteristike človeka, jeho ľudskej identity. Jednoducho povedané, znamená to nový život v duši. A táto možnosť, toto privilégium, ktoré môžeme nadobudnúť, je ovocím Ježišovho vykupiteľského diela, teda smrti a zmŕtvychvstania. Túto bytostnú zmenu našej charakteristiky nám umožňuje Duch Svätý.
Prežívajme teda turíčne tajomstvo ako príležitosť získať účasť na tomto novom živote, darovanom nám v dôsledku Ježišovho vykupiteľského diela. Duch Svätý je teda Posvätiteľ, ktorý nám prináša do duše Boží život a ten je základom našej nádeje na blaženú večnosť.

Mons. Anton Tyrol