„Keď sa ty pos
tíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti“ (Mt 6, 17-18).
Milí farníci, deti a mládež,
čítal som raz jednu veľmi peknú myšlienku: Ak si budeš myslieť, že ťa nikto nemá rád, že ti nikto nerozumie, NEZÚFAJ! To Pán Ježiš si na chvíľu oprel o teba svoj kríž…!
Áno, znovu je tu Pôstne obdobie — 40 dní príprav na Ježišovo vykúpenie. Nastal čas zmierenia sa s Bohom. Kristus si o nás opiera svoj kríž, aby sme mu ho pomohli niesť.
Zmysel pôstu môže byť mnohostranný. Pokiaľ ho ešte ľudia dneška prijímajú, tak sa k nemu väčšinou stavajú ako k niečomu, čo je negatívne, protivné, i keď nutné, asi tak, ako keď lekár predpíše niekomu diétu. Iní si ju zase predpisujú sami. Ježiš však hovorí: „Keď sa postíš, uprav sa, usmievaj sa, pretože pôst je radosť!“ Postíš sa preto, že máš niekoho rád. Niečoho sa vzdávaš, aby si mu to mohol dať. Alebo sa zriekneš toho, čo ti prekáža, aby si mohol byť k nemu bližšie. To obidvoje je obsiahnuté v pôste.
Pôst je prejav úcty a darovania sa Bohu. Najstrašnejšia a najťažšia vec, ktorú môžeme Bohu dať, je náš čas, keď nemyslíme na nič iné, iba naňho. Takže dať Bohu čas, 40 dní, keď ho mám pred očami ako cieľ a zbavujem sa všetkého, čo ma od neho vzďaľuje, keď všetko, čoho sa zrieknem, ponúknem Bohu, som pre neho voľný, to je niečo úžasné!
Prajem Vám a nám všetkým, nech všetky naše prejavy pokánia vychádzajú z úprimného srdca. V tom nech nás posilní Ježiš Kristus!
Váš Jozef Holka, farár
Môžeš Boha opustiť,
ale nemôžeš zabrániť, aby ťa hľadal.
Môžeš Boha nenávidieť,
ale nemôžeš zabrániť, aby ťa mal rád.
Môžeš sa rozhodnúť proti Kristovi, Cirkvi,
ale nemôžeš zabrániť, aby k tebe hovoril.
Môžeš si hľadať cesty,
ale nemôžeš zabrániť, aby ťa viedol.
Môžeš Boha zaprieť, preklínať,
ale nemôžeš zabrániť, aby jestvoval.
Ján Pavol II.
