„Bože, stvor vo mne srdce čisté
a v mojom vnútri obnov ducha pevného“ (Ž 51, 12)

                                           Milí farníci, deti a mládež,

     nadišli nám dni pokánia, keď sa máme vyslobodiť z hriechov a zachrániť si dušu. Tieto slová sú charakteristické pre časť liturgického roku, Pôstneho obdobia, ktoré začíname práve prežívať. Usilujeme sa pochopiť zmysel svojej životnej cesty.
Niekedy sa nazdávame, že Cirkev nechodí po cestách, ktoré by boli dnešnému človeku blízke, ale sa pridržiava starých spôsobov, ktoré sú už podľa niektorých prežité, a priznajme si, strpčujú nám život. K takýmto nie veľmi príjemným hodnotám patrí i Pôst.
Tento čas má veľmi vážny ráz, vyzývajúci k zodpovednej práci na sebe. Hovoríme tomu pokánie. Neľakajme sa tohto výrazu. Nejde o staroveké kajúcne praktiky, ale o úprimné vnútorné obrátenie sa k trpiacemu Kristovi. Je to naša osobná i spoločná cesta k Bohu, na ktorú vykračujeme denne. Možno každý deň začíname odznova, inokedy pokračujeme už v začatej ceste. Na nej si uvedomujeme i hodnotu kríža, symbol kresťanstva, utrpenia, pokánia, ale i vykúpenia. Na ňom zomrel Ježiš, náš vzor. Boh nás aj napriek našej slabosti, nestálosti, nevernosti a hriešnosti pozýva k sebe prostredníctvom svojho Syna. On nás vedie po našich krivých životných cestách rovno.
Nechajme sa v tomto čase povzbudiť slovami spisovateľa Giovanniho Albanesseho: „Ktokoľvek si a kamkoľvek ideš, krížu neunikneš. Kríž, keď ho vieš niesť, prestáva byť utrpením. Bolesť znášaná s radosťou sa stáva vodcom k lepšiemu životu, k lepšiemu pochopeniu seba aj iných.“

            Prajem Vám a vyprosujem radostné a úprimné prežitie týchto dní.

     Váš Jozef Holka, farár

Pôst - modlitba 1

 

 

 

Informačný servis nitrianskej diecézy