Pozvaní k radosti

Príbehy nádeje v čase krízy

26.04.2020

Dnes o biskupovi Ambroise Ouédraogo a sestre Catherine

V diecéze Maradi v africkej krajine Niger tvoria kresťania menej ako jedno percento z približne 15-miliónovej populácie. Týchto 5-6 tisíc katolíkov však dlhé roky nažívalo v pokoji a mieri s väčšinovou moslimskou populáciou. „Toto sa ale zmenilo v roku 2015, kedy boli vo francúzskom satirickom týždenníku Charlie Hebdo publikované karikatúry kritizujúce islam,“ hovorí miestny biskup Ambroise Ouédraogo. V priebehu niekoľkých hodín bolo v krajine zabitých minimálne desať kresťanov a počas násilností a nepokojov, ktoré sa rozpútali po celej krajine, bolo zničených viac ako 70 kostolov a ďalších kresťanských budov.
Iba 8 kilometrov od jedného z miest útokov žije sestra Marie Catherine Kingbo so svojím spoločenstvom „Kristových služobníčok“. Od jej príchodu do Nigeru pred 15 rokmi sa situácia v krajine zmenila na nepoznanie. „V tom čase neexistovalo v krajine takmer žiadne medzináboženské napätie. Teraz ale už aj samotní moslimovia pripúšťajú, že je v krajine príliš veľa mešít a škôl koránu a nedostatok studní a nemocníc,” vysvetľuje.
Sestra Catherine je ale presvedčená, že nielen zlo, ale tiež dobro sa šíri neustále ďalej. Jej kongregácia organizuje a vedie množstvo aktivít v prospech celého spoločenstva. Sestry pomáhajú predovšetkým ženám v núdzi, tiež organizujú každoročné stretnutia kresťanov a moslimov. Aj preto, ani zo strachu z možných útokov extrémistov, nechce do budúcnosti poľaviť vo svojom úsilí. „My neodídeme. Oni majú zbrane, ale my máme Ježiša.“

Modlime sa

Pane, prosíme ťa o dar porozumenia a dôvery. Pomôž nám poznať ťa a rozumieť tvojmu konaniu v našom živote. Pomôž nám obracať sa na teba aj v tých najťažších momentoch nášho života a spoliehať sa na tvoje milosrdenstvo ako na tú najsilnejšiu „zbraň“ v dejinách. Amen.

25.04.2020

Dnes o sestrách tereziánkach v Malawi

Kongregácia sestier sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša (známe ako tereziánky) bola v Diecéze Malawi založená v roku 1929. Ich hlavným poslaním je evanjelizácia prostredníctvom apoštolskej práce v oblasti zdravia, vzdelávania, administratívy, sociálnych služieb a pastoračnej starostlivosti.
Kongregácia však čelí aj mnohým výzvam. Ľudia v Malawi sú veľmi chudobní a je pre nich ťažké platiť školné alebo zdravotné služby. Pravidelne dochádza k akútnemu nedostatku základných liekov a zdravotníckych potrieb. Niektoré školy získavajú elektrickú energiu iba prostredníctvom solárneho systému a počas obdobia dažďov nemajú elektrinu.
Napriek ťažkým podmienkam sestry odvážne slúžia ľuďom, ktorí sú im zverení. Sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša žila a učila spiritualitu „malej cesty“, ktorá nás cez každodenné, malé veci a povinnosti, ktoré konáme z lásky k Bohu, vedie k veľkým veciam. Chcela byť láskou v srdci Cirkvi, pretože láska objíma všetky povolania. Bola vnímavá a veľkodušná vo všedných veciach, pretože pre toho, kto miluje, je všetko veľké a významné.
„Spiritualita sv. Terézie spočívala v konaní obyčajných vecí s mimoriadnou, veľkou láskou. Potrebujeme neustálu duchovnú aj ľudskú formáciu. Aby sme mohli žiť naše povolanie a prinášať ľuďom pravú vnútornú slobodu, musíme byť my samé najprv duchovne slobodné,“ píše sestra Agnes, generálna predstavená kongregácie.

Modlime sa

Pane Ježišu, prosíme ťa, uč aj nás kráčať po „malej ceste“ svätej Terezky a pomáhaj nám konať malé, obyčajné veci s veľkou láskou. Daj, aby sme pochopili, že aj ten najmenší skutok má v tvojich očiach nesmiernu hodnotu, ak ho vykonáme z úprimnej lásky k tebe. Amen.

24.04.2020

Dnes o Maríi Asunción na Kube

Už viac ako 18 rokov navštevujú laickí misionári dedinky roztrúsené na juhu Kuby v provincii Santiago de Cuba, aby miestnym ľuďom ohlasovali evanjelium. Každú nedeľu nasadnú na korbu požičaného nákladného auta a za každého počasia celé hodiny cestujú po nebezpečných pobrežných cestách.
Za tento misijný projekt, podporený nadáciou ACN, je zodpovedná sestra María Asunción Dominiguez Castañeda, ktorá patrí ku komunite katechetických sestier, založenej blahoslavenou Dolores Sopeña. Vo svojom liste sestra María píše: „Ľudia sú smädní a hladní po Bohu a toto je náš spôsob, ako k nim ako Cirkev prichádzame. Mnohí ľudia, ktorí doteraz nemali žiadny kontakt s Cirkvou, chcú teraz prijať sviatosti.“
Nezištný záväzok týchto misionárov je odpoveďou na akútny nedostatok kňazov v regióne. Rozširujú sa tu aj rôzne sekty, ktoré sa snažia odlákať katolíckych veriacich od ich viery a ak Cirkev nie je viditeľne prítomná, je niekedy už príliš neskoro.
Práca sestier zahŕňa okrem iného aj výcvik nových misionárov. Sú medzi nimi ľudia takmer každej vekovej kategórie vrátane niekoľkých mladých. „Katolícki veriaci v komunitách si zvlášť vážia to, že sa do tejto služby zapájajú aj mladí,“ zdôrazňuje sestra María a dodáva: „Verím, že to, čo robíme, má pre Kubu veľký význam, a že ovocie, ktoré príde, je hodné nášho úsilia.“

Modlime sa

Pane, prosíme ťa, požehnávaj všetkých misionárov a ľudí, ktorí ti slúžia s oddanosťou, dôverou a láskou. Tak ako oni, aj my chceme zveľaďovať tvoje Nebeské kráľovstvo už počas svojho pozemského života, a za každých okolností odpovedať áno na tvoje volanie k službe. Nech je všetko naše úsilie na tvoju slávu, Pane. Amen.

23.04.2020

Dnes o Ajeng Anampiani v Indonézii

Gandhi Ajeng Anampiani má 18 rokov a žije v krajine s najväčšou moslimskou populáciou na svete – v Indonézii. Ajeng navštevuje štátnu školu v meste Bekasi, na ostrove Jáva, pričom z celkového počtu 1200 študentov, ktorí túto školu navštevujú, je iba 24 katolíkov.
„Vyučovanie začína islamskou modlitbou,“ hovorí Ajeng, ktorá vo svojej triede nemá žiadneho ďalšieho spolužiaka katolíka. „Vtedy sa potichu modlím modlitbu Otče náš. Taktiež využívam tento čas, aby som si uctila svojich priateľov, ktorí sú iného vierovyznania.“
Aj keď Ajeng nezažíva zo strany učiteľov diskrimináciu kvôli svojej viere, je si vedomá výziev, ktorým indonézski katolíci musia čeliť. Blízko jej bydliska sa napríklad nachádza Farnosť svätej Kláry, ktorej veriaci chceli postaviť nový farský kostol. Veľmi dlho im však trvalo získať potrebné povolenie, keďže miestne moslimské komunity proti tejto stavbe otvorene protestovali.
„Som šťastná, že môžem žiť svoj život ako mladá katolíčka. Aj keď sme menšinou v krajine plnej moslimov, dokážeme tu žiť spolu. Viem, že sú tu aj ľudia, ktorým vadí naša prítomnosť – ako napríklad tí, ktorí bojovali proti výstavbe nášho kostola. Ale pevne verím tomu, že väčšina ľudí je pripravená žiť bok po boku ako bratia a sestry.“

Modlime sa

Pane Ježišu, prosíme ťa, pomôž nám dívať sa na svet a na druhých tvojimi očami. Vnášaj do nášho života svetlo a daj, aby sme hľadali to, čo nás s druhými spája, a nie čo nás od nich oddeľuje. Pomáhaj nám vždy najskôr ľudí milovať a nie ich súdiť. Amen.

22.04.2020

Dnes o študentoch Anaghem a Ibrahimovi zo Sýrie

Mnohé miesta v Sýrii doposiaľ nesú známky nedávno skončenej vojny. Výnimkou nie je ani katolícka melkitská katedrála zasvätená Panne Pokoja v meste Homs. Džihádisti v nej strieľali najmä oči na maľbách Ježiša, Márie a apoštolov, a tiež poškodili veľkú ikonu v bočnej časti kostola.
Medzi veriacimi, ktorí sa tu dnes, plní nádeje, stretávajú na slávení svätej omše, je aj obrovské množstvo študentov, ktorým bolo vďaka podpore od ACN umožnené pokračovať vo svojom štúdiu.
„Tu v Homse sme prešli veľkým utrpením a mnohé rodiny vo vojne stratili všetko, čo mali,“ hovorí mladá vysokoškoláčka Anaghem Tannous, ktorá študuje stavebné inžinierstvo. „Možnosť pokračovať vo svojich štúdiách je však to, čo mi pomohlo zotrvať v nádeji a zostať radostná aj po tieto roky. Teraz si chcem znalosti ešte prehĺbiť a pomáhať ľuďom tu, v mojej krajine.“
Keďže Sýria je prevažne moslimská, aj kresťanov na univerzitách je pomerne málo – no o to silnejšie sú ich vzájomné priateľstvá. Navyše, aj mnohí moslimovia si svojich kresťanských spolužiakov veľmi vážia. „Veľmi oceňujú mierumilovný postoj kresťanov a skutočnosť, že sa nechceme s nikým hádať. Čeliac mnohým ťažkostiam, na nás hľadia s nádejou,“ vysvetľuje Ibrahim Karam, ktorý takisto prišiel do Katedrály Panny Pokoja.

Modlime sa

Duchu Svätý, príď, naplň nás svojou milosťou, a veď nás, aby sme každý deň dokázali nasledovať Božiu vôľu vo svojom živote. Pomôž nám spoliehať sa na teba a vydávať svedectvo o svojej viere v Krista. Odovzdávame sa ti so všetkým, čím sme. Amen.

21.04.2020

Dnes o sestre Annie Demerjian v Sýrii

Rehoľná sestrička Annie Demerjian je vedúcou projektovou partnerkou v Sýrii. Pre dobrodincov ACN a pre všetkých kresťanov má odkaz: Nepanikárme.
Sestra Annie desať rokov sleduje postupný rozpad kedy mocného štátu Sýria vinou občianskej vojny a teroristov z ISIS. Napriek tomu ostáva verná svojej viere v Krista a okolo seba šíri nádej. „Naša viera nefunguje ako magické tlačítko, ktoré stlačíte a všetko je zrazu v poriadku,” hovorí.
„Prežívame bolesť a utrpenie, no každý deň si pripomíname Kristovo Zmŕtvychvstanie a to nám dáva silu.”
Zo svojich skúseností vo vojnou zničenom Aleppe radí, ako sa správať v čase korona krízy: „Musíme pomáhať tým, ktorí sú najviac v núdzi. Musíme si pomáhať navzájom, pozdvihovať si navzájom ducha a počkať, kým zlé čast pominú. A oni pominú, nebojte sa.”
Sestra Annie sa aj počas aktuálnej situácie stará o starých a bezvládnych. Nemajú totiž žiadnu inú nádej, ako pomoc rehoľných sestier a iných dobrovoľníkov. Štát tak ako ho poznáme u nás v Sýrii v podstate neexistuje a adekvátna sociálna starostlivosť je vo vojnou zničenej krajine nereálnym snom.
„Sestra Annie napriek tomu neklesá na duchu. Ďakujem všetkým dobrodincom ACN za ich veľkodušnosť. Nech Vás Boh naďalej požehnáva a ochráni od zlého.”

Modlime sa

Pane Ježišu, Kráľ ľudských sŕdc, vrúcne ťa prosíme o pokoj a mier vo svete – nielen v Sýrii a na Blízkom východe, ale na celom svete. Prosíme ťa za tých, ktorí majú moc zastaviť zbrojenie a nezmyselné vojny – naplň ich srdcia láskou a súcitom k iným, aby urobili všetko pre to, aby zavládol mier. Amen.

20.04.2020

Dnes o vyslyšanom prianí chorého Jean-Thierryho v Strednej Afrike

Jean-Thierry Ebogo mal len päť rokov a už vedel, že sa chce stať kňazom. „Stať sa kňazom” preňho znamenalo to isté ako „stať sa Ježišom”. V roku 2004 skutočne vstúpil ako novic do rádu Karmelitánov. No tam sa začali jeho ťažkosti.
V tom istom roku mu totiž diagnostikovali tumor na jeho pravej nohe. Napriek tomu sa Jean-Thierry svojho sna nevzdal.
Svoje večné sľuby zložil v nemocničnej izbe, pripútaný na lôžko. Svoje utrpenie bral s úsmevom a intenzívnu bolesť obetoval za duchovné povolania vo svete. „Túžim po tom, aby som sa uzdravil. No len preto, že túžim byť kňazom,” povedal vtedy.
Žiaľ, jeho túžba ostala nenaplnená. Pán Boh si ho krátko po vyslovení týchto slov povolal k sebe v povesti svätosti. Jean-Thierry mal vtedy len 23 rokov.
Ešte pred jeho smrťou si Jean-Thierry želal, aby sa na Afriku zniesol „prívalový dážď” duchovných povolaní. Zdá sa, že Pán Thierryho slová vyslyšal.
Karmelitáni, ku ktorým sa pridal aj Jean-Thierry totiž napriek nepriaznivej situácii v Strednej Afrike zažívajú v tejto krajine prebytok nových povolaní.
Momentálne u nich študuje 29 novicov zo Strednej Afriky a 17 novicov z Kamerunu, ktorí sa pripravujú na zloženie večných sľubov v kláštoroch v Bangui, Bouare a Yaoundé.
Pápežská nadácia ACN pomáha pri formácii týchto novicov už viac rokov. Tento rok by sme chceli ich formáciu podporiť sumou 28-tisíc eur a umožniť týmto mladým ľuďom vstúpiť do kňazského povolania.

Modlime sa

Bože, ty si prisľúbil večný život v nebeskom kráľovstve tým, ktorí majú čisté srdce. Prosíme ťa za všetkých tých, ktorí sa rozhodli zanechať všetko, a by ti zasvätili celý svoj život prostredníctvom rehoľných sľubov.
Nech sú svojou chudobou príkladom pre tých, čo majú nedostatok a trpia, svojou čistotou srdca nech otvárajú zrak všetkým, čo túžia hľadieť na Božiu tvár, a svojou poslušnosťou a verným nasledovaním evanjelia nech kráčajú k tebe, prameňu všetkých milostí. Amen.

Informačný servis nitrianskej diecézy

Ďalšie informácie

Okolie

Rýchle linky

Kontakt