Príbehy nádeje v čase krízy
09.05.2020
Dnes o Misionároch viery v Indii
Od roku 1989 pôsobí v Indii kongregácia Misionárov viery. Ich hlavná budova sa nachádza v meste Nadipalli, ktoré leží v diecéze Eluru v oblasti Andhra Pradesh.
Každý deň absolvujú cestu dlhú desať kilometrov na bicykli, alebo novým mikrobusom zakúpeným z prostriedkov nadácie ACN.
Seminaristi popri štúdiu vykonávajú aj praktickú službu, keďže poslanie kongregácie zahŕňa pomoc ľuďom v najchudobnejších a najodľahlejších farnostiach. Do tejto práce sú zapojení aj seminaristi, hoci popri tom musia ešte študovať a pravidelne pomáhať vo farnostiach.
„Služba Bohu má
mnoho podôb,” hovorí hlavný predstavený otec Prabhakar Vangala. „Naši seminaristi zakúsili takmer všetky z nich.”
Mnohí z budúcich kňazov pochádzajú z veľmi vzdialených farností, a tak nemôžu počas prázdnin cestovať za svojimi príbuznými. Svoje voľno teda využívajú na návštevy okolitých farností, kde sa rozprávajú s mladými veriacimi.
Práve tieto rozhovory často oslovia a povzbudia mladých, aby premýšľali nad vlastným povolaním. A niektorí z nich skutočne vo vnútri pocítia Božie volanie a túžbu slúžiť ľuďom ako kňazi.
Modlime sa
Pane Ježišu, ty nám nikdy nenaložíš viac, než sme schopní uniesť. Prosíme ťa, zbav nás hnevu a pocitu bezmocnosti keď zažívame skúšky a rozličné trápenia, aby sme každým našim skutkom oslavovali teba a tvoje dielo na Zemi. Amen.
Copyright © 2020 ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi
06.05.2020
Dnes o otcovi Henrykovi Sawarskom na Madagaskare
Životným poslaním otca Henryka Sawarskeho, misionára a rodáka z Poľska, sa stalo zvestovanie Božieho milosrdenstva medzi obyvateľmi na ostrove Madagaskar. Otec Henryk tu pracuje už 40 rokov a v roku 2015 sa stal aj kaplánom vo väzení Port-Bergé, kde žije približne 200 väzňov.
Keď v mimoriadnom jubilejnom roku Božieho milosrdenstva začal otec Henryk navštevovať toto väzenie, prekvapilo ho, v akých hrozných podmienkach tunajší väzni žijú. Hneď im začal zabezpečovať základné materiálne potreby ako jedlo, oblečenie, či lieky, pomohol im zlepšiť hygienu a zbaviť sa premnoženého hmyzu.
O modlitbe alebo náboženstve však zo začiatku nepovedal nič, pretože väzni by ho okamžite začali upodozrievať z postranných úmyslov a prestali by mu dôverovať. Otec Henryk teda zostal ticho – no ako sám hovorí, bol to milosrdný Ježiš, ktorý k nim prehovoril. „Bolo to to najkrajšie prekvapenie,“ vraví, „keď sa ma väzni jedného dňa spýtali: ,Otče, a kedy sa budeme modliť a sláviť svätú omšu?‘“
Tento láskavý kňaz už väzňov dobre pozná a podľa vlastných slov všetkých berie ako vlastné deti – či už sú to katolíci, protestanti, moslimovia, alebo animisti. Často sa s nimi zhovára a načúva ich problémom – verí totiž, že väzenie je „špeciálnym druhom nemocnice,“ v ktorej sa lieči predovšetkým ľudská duša.
Vďaka nadácii ACN sa v tomto väzení podarilo vybudovať aj kaplnku a malú knižnicu, za ktoré je otec Henryk nesmierne vďačný. „Kaplnka je zasvätená svätému Dismasovi,“ vysvetľuje, „teda dobrému lotrovi na kríži, ktorý je príkladom osobnej konverzie a zmeny. Nič nie je stratené – môžete byť zachránený aj v tom poslednom momente, tak, ako to Ježiš prisľúbil lotrovi z kríža. ,Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.‘“
Modlime sa
Pane Ježišu, ty nás nazývaš priateľmi a my ťa svojimi hriechmi neustále zrádzame a zraňujeme. Zas a znova. Prosím, odpusť nám tieto naše zlyhania. Ďakujeme ti a chválime ťa za tvoje nekonečné milosrdenstvo, za tvoju lásku a odpustenie. Premieňaj nás svojou dobrotou a rob z nás ľudí, ktorí ti budú čo najviac podobní. Amen.
Copyright © 2020 ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi
05.05.2020
Dnes o otcovi Kennethovi v Nigérii
Otec Kenneth Iwunna pochádza z Nigérie a momentálne už 7 rokov pôsobí ako misionár v tradične kočovnom kmeni Borana, v odľahlej časti Etiópie. Kňazom sa túžil stať od skorého detstva. Zdôveril sa nám, že už ako malý chodil každé ráno na svätú omšu a niekoľkokrát kvôli tomu prišiel dokonca neskoro do školy – no napriek trestu ho to neodradilo prísť do kostola aj na ďalší deň.
Farnosť Svätého kríža, kde aktuálne otec Kenneth pôsobí, je veľmi odľahlým miestom – no zároveň aj veľmi požehnaným. Podľa jeho slov je tu katolíkov až 5000 (z celkového počtu 9000 obyvateľov) a ich počet sa neustále zvyšuje. „Jedna z vecí, ktoré ľudí z kmeňa Borana priťahujú ku kresťanstvu, je to, že každý človek je milovaný. Okrem toho sú ohromení univerzalitou Cirkvi a chcú k nej tiež patriť,“ vysvetľuje kňaz.
Pred otcom Kennethom však stoja aj mnohé výzvy: „Cesty sú v zlom stave a na väčšinu miest sa dá dostať len pešo, na bicykli alebo na mopede. Niekedy musím cestovať 25 až 30 kilometrov,“ vysvetľuje kňaz. „Keď cestujem sám a musím ísť cez les, mám niekedy strach – sú tu totiž leopardy, obrovské hady a veľmi veľa hyen. Keď ma zavolajú k naliehavému prípadu, musím často cestovať sám počas noci.“
Keby si však otec Kenneth mohol vybrať, zostal by podľa vlastných slov v Etiópii už navždy. Zo svojej úlohy misionára v kmeni Borana má veľkú radosť: „Pre mňa ako kňaza je tento čas najlepšou možnou skúsenosťou. Moja viera tu silnie. Môžem pomáhať ľuďom, ktorí si nedokážu pomôcť sami. Mám tú možnosť, pomôcť im spoznávať Boha a tak im sprostredkúvať samotný život,“ vraví, a jedným dychom dodáva: „Je to tá najlepšia vec, aká sa mi mohla stať.“
Modlime sa
Pane Ježišu, veríme, že s tebou dokážeme všetko, a že bez teba žiadna naša snaha nemá skutočný zmysel. Pomáhaj nám veriť tvojej prozreteľnosti a zároveň rásť v pokore a vďačnosti voči tebe. Požehnaj každého, kto ti verne slúži a koná dobro vo svojom živote nie na svoju, ale na tvoju slávu. Amen.
Copyright © 2020 ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi
04.05.2020
Dnes o Laís Maria Pereira da Silva v Rio de Janeiro
Laís Maria je iba 12-ročným dievčatkom, ktoré sa narodilo a vyrástlo v Riu de Janeiro, v oblasti nazývanej Complexo da Maré. Práve v tejto časti brazílskeho veľkomesta sa nachádza obrovské množstvo favel – teda chudobných komunít plných násilia, zúfalstva a smrti. Okrem neľudských životných podmienok musia miestni obyvatelia často čeliť aj nedostatku jedla a neustálemu strachu o vlastný život a život svojich blízkych.
Favely sú ovládané drogovými gangami, ktoré medzi sebou neustále súperia a bojujú. Complexo da Maré, kde býva Laís a jej rodina, je o to nebezpečnejšie, že na jeho území pôsobia až dve takéto kriminálne gangy – a tie sú v neustálom konflikte kvôli snahe rozšíriť svoje teritórium.
12-ročná Laís sníva o tom, že raz sa stane lekárkou, aby mohla pomáhať ľuďom a umožniť svojej rodine presťahovať sa na bezpečnejšie miesto. Ani chodenie do školy však v tejto oblasti nie je bezpečné a hodiny sú často zrušené z dôvodu ohrozenia žiakov. Nikto tu nie je v bezpečí. „Keď sa začne streľba, bežíme do prvého domu, ktorý uvidíme,“ vysvetľuje Laís, a dodáva: „Bojím sa, že zastrelia aj mňa.“
V týchto takmer neznesiteľných podmienkach je to len viera v Boha, ktorá pomáha malému dievčaťu a jej rodine kráčať ďalej. S nevinnosťou dieťaťa v hlase nás Laís učí dôležitú lekciu: „Aj uprostred prestreliek môžeme mať nepriestrelnú vieru – a byť tak pre druhých znakom nádeje,“ vraví. „Vždy sa k Bohu modlím, aby sa mojim priateľom nestalo nič zlé.“
Modlime sa
Pane Ježišu, ty všetkým svojim deťom darúvaš dobré dary. Prosíme ťa dnes o dar „nepriestrelnej viery,“ akú má malá Laís, pre všetkých kresťanov vo svete. Osloboď nás od strachu a pomôž nám vždy sa na teba s dôverou obracať, prijímať tvoje dary a ďalej nimi obdarúvať každého, kto ich potrebuje. Amen.
Copyright © 2020 ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi
