Príbehy nádeje v čase krízy

16.05.2020

Dnes o Eliasovi a Line Ghattasovcoch zo Sýrie

      Elias Ghattas a jeho manželka Lina sú kresťania, ktorí žijú v Sýrii. Majú dvoch synov. Zažili bombové útoky v meste Homs v roku 2012 a behom jednej hodiny sa z nich stali bezdomovci a utečenci. Klopali na dvere ľuďom, aby ich prijali, no všetci ich odmietli. Nakoniec išli prosiť o pomoc v miestnej farnosti a tam sa dostali do kontaktu s nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.
„Stratili sme všetky spomienky na predošlý život. Už nemáme ani jednu fotku, darčeky, ktoré sme dostali, veci, ktoré nám ostali po rodičoch. Všetko je preč,“ so smútkom hovorí Lina.  Všetko bolo zničené v ruinách bytovky, z ktorej museli utiecť. Dlhých sedem rokov im ubytovanie zabezpečovala nadácia ACN a až na Vianoce 2019 sa vrátili do svojho mesta, kde ACN opravila stovky domov.
„Vrátiť sa domov je pre mňa ako by som sa znovu narodil. Po toľkej neistote a utrpení sa cítim aspoň trochu znova bezpečne,“ hovorí Elias.
No ich trápenie nekončí. Keď prišla vojna, starší syn Bašar bol práve na povinnej vojenskej službe. Tá mala trvať dva roky, ako kedysi na Slovensku, ale kvôli konfliktom sa predĺžila na osem rokov. Ani počas posledných Vianoc nemohol prísť k rodičom. „Netuším, kedy sa vráti, ale aspoň viem, že žije,“ hovorí jeho mama Lina. „Navyše, náš mladší syn Thamin prišiel počas útokov o oko a ťažko sa mu hľadá práca.“
Ghattasovci stratili všetko okrem pevnej viery. „Robíme to, čo doteraz. Chodíme do kostola, modlíme sa a prosíme Pána Boha už len o dve veci: aby bol mier a aby sa môj syn vrátil domov z vojny zdravý,“ hovorí Lina.

Modlime sa

     Pane, prosíme Ťa za všetky obete vojny a násilia. Daruj im pevnú vieru a nádej, že v Tebe nájdu pravý pokoj. Prosíme Ťa osobitne za matky, ktorých synovia odišli do vojny. Nedovoľ, aby trpeli viac, než dokážu a preveď ich aj cez toto utrpenie svojou blízkosťou. Amen.

Copyright © 2020 ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi

15.05.2020

Dnes o bývalom narkomanovi Michailovi z Ruska

     Pred niekoľkými rokmi prišiel mladý Michail takmer o všetko. Bol závislý od drog, stratil kontakt s rodinou, nedokázal jesť, ani spať. Keď si uvedomil, že takýmto štýlom čoskoro zahynie, nabral vnútornú silu a začal hľadať pomoc.
Navštívil jeden z kláštorov v Petrohrade a tam ho mnísi poslali za otcom Sergejom Belkovom. Stretnutie s ním mu zmenilo život.
Pravoslávny kňaz otec Sergej, bývalý policajt, spolu s manželkou vedie domov pre mladých mužov, ktorí sú závislí a chcú svoj život napraviť. Nachádza sa pri meste Sapjornoje, blízko Fínskych hraníc. Jeho prax ukazuje, že okrem štandardných postupov pri práci so závislými, treba do liečby zapojiť aj duchovný rozmer, aby sa uzdravili nie len telo a myseľ, ale aj duša.
Michailov príbeh sa odohral takmer ako vo filme. Ešte pred tým, než vstúpil do tohto centra, začal chodiť do kostola. Keď pricestoval, okamžite ho očarilo tamojšie prostredie, krása prírody, všadeprítomný poriadok a pokoj.
„Bol som neskutočne dojatý z toho, ako tam všetko krásne funguje,“ hovorí Michail. „Zrazu som ráno vstával s radosťou, lebo som počul hlahol zvonov a tešil som sa na raňajky, ktoré mi pripravili chlapci v centre. Naučil som sa pracovať a videl som, že niečo dokážem. Tešil som sa aj na spoločné modlitby.“
Spomedzi rôznych vecí Michail zdôrazňuje: „Nikdy v živote, ani doma, mi nikto nepripravil také dobré jedlo a s takou láskou, ako chlapci tu v centre.“
Približne po roku bol Michail schopný fungovať samostatne. Prehodnotil svoj život do hĺbky, začal čítať knihy, študovať liturgiu, modliť sa. Dnes sa teší nie len zo života, ale teší sa aj na budúcnosť s pevnou vierou v Boha. „Ak by som neprišiel sem do Sapjornoje, určite by som už nežil,“ uzatvára.
Otec Sergej má z neho veľkú radosť a dáva ho za príklad jeho chlapcom, ktorí potrebujú vidieť vzor. Keď sa počet mladíkov v centre zvyšoval, otec Sergej im potreboval nájsť viac práce. Rozhodol sa založiť včelnicu. Vďaka podpore dobrodincov ACN dostal peniaze na nákup 50 úľov. Jeho chlapci tak môžu vyrábať med, sviečky, vosk a iné prírodné produkty.

Modlime sa

     Pane Ježišu, prosíme Ťa za všetkých ľudí, ktorých zlomil život, aby sa dokázali obrátiť a uveriť v tvoju uzdravujúcu lásku. Pomôž aj tým, ktorí sa starajú o zlomených, aby vytrvali v tomto diele a s tvojou milosťou privádzali ľudí k viere a k Cirkvi. Amen.

Copyright © 2020 ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi

14.05.2020

Dnes o dedinčanoch z Poul v Etiópii

     V deň návštevy biskupa Angela Moreschi zažili obyvatelia dediny Poul v Etiópii veľký deň. Napriek ich pokročilejšiemu veku sa starší muži a ženy dali do tanca a privítali svojho biskupa s rovnakou úctou a bázňou, ako by v dávnejších dobách privítali samotného kmeňového náčelníka.
V slávnostnom sprievode priviedli dedinčania biskupa až k rozostavanej spoločenskej sále, ktorá bude – aj vďaka pomoci od ACN – jednou z mála stabilných budov v širokom okolí. Ľudia sú tu zvyknutí stavať domy skôr z dreva a hliny, pretože tieto materiály sú lacnejšie – zároveň však aj veľmi rýchlo podliehajú skaze. Na rastúcu budovu sú dedinčania nesmierne hrdí a nevedia sa dočkať aktivít, ktoré v nej budú môcť absolvovať – od svätých omší až po vzdelávacie programy a hodiny katechizmu.
Dedina Poul sa nachádza takmer „na konci sveta“. Obklopuje ju mohutná rieka Baro, ktorá sa v období dažďov vylieva zo svojho koryta a dokáže tak dedinu odrezať od zvyšku sveta aj na celé štyri mesiace. „V tomto období sem miestny kňaz dokáže prísť jedine na motorovom člne,“ vysvetľuje biskup Moreschi.
V dôsledku náročných životných podmienok sú obyvatelia Poul veľmi chudobní a mnoho detí je podvyživených. Pôda je tu síce úrodná, no chýba zavlažovací systém, ktorý by ľuďom pomohol obrábať pôdu aj v obdobiach sucha. Okrem toho stále väčšie oblasti krajiny skupujú zahraniční investori a oberajú tak dedinčanov o ich živobytie.
Katolícka cirkev pomohla na tomto mieste postaviť aspoň mlyn na kukuričnú múku a neustále sa snaží nachádzať spôsoby, ako by miestnym obyvateľom mohla pomáhať a zlepšovať kvalitu ich života. „Tam, kde prichádza Cirkev, prichádza aj plodnosť,“ hovoria tu ľudia. Zároveň si veľmi vážia prítomnosť kňazov a ich prácu. A oni – prichádzajú sem, aj keď je to náročné. Keď treba, tak aj na motorovom člne.

Modlime sa

     Pane Ježišu, ty si sa ako Boh stal človekom a ukázal si nám, ako obrovskú dôstojnosť má každá ľudská bytosť. Prosíme ťa, pomáhaj nám uvedomovať si, kým naozaj sme, aby sme sa dokázali ku každému človeku správať s rešpektom a bázňou, a daj, aby nikomu na zemi nechýbala možnosť dôstojne prežiť svoj život. Amen.

Copyright © 2020 ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi

13.05.2020

Dnes o Daniele Pucharskej z Ukrajiny

     Daniela Pucharska (na fotke s lekárom v ochranných oblekoch) slúži každý deň ako zdravotná sestra v Odese. Pracuje na oddelení infekčných chorôb a preto je každý deň v kontakte s ľuďmi nakazenými koronavírusom. „Na konci každého dňa som úplne unavená. Niektorí zamestnanci nemocnice dokonca zo strachu odišli a tak je nás tu menej,“ opisuje situáciu v nemocnici.
Sestra Daniela je členkou rehole Sestier Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. To, že patrí do spoločenstva sestier jej dáva pokoj v duši, pretože cíti, že sa za ňu jej spolusestry každý deň modlia. „Viem, že sa za nás všetkých – sestry, lekárov aj zamestnancov – modlí množstvo ľudí. Sme za to veľmi vďační a prosíme vás, aby ste sa modlili aj ďalej.“
Ukrajina už pred pandémiou trpela občianskou vojnou a zlou ekonomickou situáciou. Množstvo starých a chorých ľudí trpí chudobou a zlým zdravím. Ľudia ako sestra Daniela prinášajú každý deň obetu a pokorne slúžia všetkým, ktorí trpia. Aj ona patrí do veľkej rodiny kresťanov, ktorí sa prostredníctvom nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi spájajú v modlitbe a službe.

Modlime sa

     Pane Ježišu, prosíme Ťa, daruj silu a vytrvalosť všetkým, ktorí slúžia chorým a trpiacim. Tento krát Ťa prosíme najmä za všetkých zdravotníkov, ktorí svojou prácou liečia telesné ťažkosti, aby ich liečba ukazovala na Teba – večného lekára našich sŕdc. Amen.

Copyright © 2020 ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi