„Sláva Bohu na výsostiach
a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2, 14).

                                           Milí farníci, deti a mládež,

     čítal som článok s názvom: Vianoce prichádzajú, necháme ich odísť? Písalo sa v ňom o tom, že Vianoce sú stretnutím s láskou. Mnohí ľudia sa v tieto dni cítia šťastní. Niekoho obdarovali, snáď boli sami obdarovaní, zažili radosť detí i dospelých, pripomenuli si krásne chvíle svojho detstva, skrátka majú vianočnú náladu. A koľko ľudí si dnes praje, aby táto atmosféra pokoja a ústretovosti trvala stále, celý rok!
Vianoce sú aj nádejou pre nový život. Čo teda? Máme sa po sviatkoch vrátiť späť do všedného života s neúspechom? Čakať zas na ďalšie Vianoce, na ďalší jeden-dva dni tejto jedinečnej idylky? Pýtať sa, čo sa to s nami v tieto dni vlastne deje, prečo sa cítime inak – a nenachádzať odpoveď?
A predsa každý z nás môže poznať vylúštenie tejto hádanky i náznak cesty, ktorá vedie ďalej. Nech už sme si toho vedomí alebo nie, Vianoce znamenajú stretnutie s láskou, s Božou láskou, ktorá v dieťati Ježišovi prišla na svet. S láskou, ktorá je ponúkaná celému ľudstvu, ktorá sa ale nevnucuje ani jedinému človeku. S láskou, ktorá otvára dvere viery, ale nemá žiadne donucovacie prostriedky, ktorými by donútila zlých ľudí žiť dobre. Lásku je predsa možné ponúknuť a na túto ponuku odpovedať. Lásku však nemožno nariadiť.
Takto spoločne aj my vykročme do týchto sviatočných a Božou láskou (snáď i ľudskou) naplnených dní.  Odpútajme sa od všetkého zhonu a prežívajme ich tento rok trochu inak, bohatšie – otvorme Ježišovi svoje srdce, aby sa mohol v ňom narodiť, aby sme tohtoročné Vianoce prežívali spolu s celou Cirkvou i so všetkými ľuďmi. Aby sme mohli i ďalší nový rok naplniť novými predsavzatiami, chuťou, radosťou z viery.

     S požehnaním a novoročným prianím

Váš Jozef Holka, farár

ÍRSKE NOVOROČNÉ PRIANIE

Aby si zostal ušetrený každého utrpenia – to ti neprajem,
ani to, aby tvoja ďalšia cesta bol samá ruža
a aby po tvojej tvári nestiekla žiadna slza,
aby si nepocítil žiadnu bolesť.

Veď slzy očisťujú srdce,
utrpenie zušľachťuje,
bolesť a úzkosť ťa vovedú
do spoločenstva s Máriou a Dieťaťom
a ich úsmev ťa naplní dôverou a útechou.

Moje prianie tebe znie asi takto:
kiežby si bol vďačný za dobré veci svojho života,
– aby si statočne obstál v skúške,
keď tvrdo spočinie kríž na tvojich ramenách;

– aby Božie dary v tebe rástli
a celý rok ti pomáhali vnášať radosť a silu
do duší tých, s ktorými ťa spája láska;

– aby si mal vždy priateľa, ktorý je skutočný
a je hoden tvojho priateľstva,
ktorý ti dodá dôvery, keď ti slabnú sily a nedostáva sa ti svetla;

– aby si vytrval vždy v búrkach
a dosiahol tak výšiny;

– aby ťa v radosti i bolesti stále sprevádzal
láskyplný úsmev vteleného Slova
a aby ťa s Pánom spájala vždy vrúcna láska,
ako si to praje on – kvôli tebe!