Milí farníci, rodiny, mládež, deti,
chcem Vás srdečne pozdraviť uprostred tejto osobitnej doby, ktorú prežívame. Začali sme prežívať sviatky Božieho narodenia. Všetci musíme uznať a priznať si, že sú iné, ako po minulé roky, predovšetkým atmosférou v spoločnosti a často aj v našich rodinách. Sú iné kvôli vládnym opatreniam, týkajúcich sa tiež zákazu bohoslužieb a obmedzenou možnosťou stretávania sa. Odhliadnuc od „úsporných opatrení“ akéhokoľvek druhu aj musia byť iné. Veď Boh sa rodí medzi nás vždy jedinečným a neopakovateľným spôsobom a táto inakosť musí zasiahnuť aj nás. Jeho príchod medzi nás býva sprevádzaný vždy inými okolnosťami (nie vždy podľa našich predstáv), a v tom je výnimočný.
Na začiatku vianočného evanjelia čítame, že vyšiel rozkaz od cisára. Pred Vianočným obdobím sme počuli a čítali, že vyšlo nariadenie vlády. Aká podobnosť?! Boží Syn sa nenarodil v Betleheme preto, že vyšlo nariadenie od cisára, ale preto, lebo to tak Boh chcel, a dokonca to predpovedal (porov. Mich 5, 1). Cisár a po ňom všetci vládni predstavitelia sú súčasťou Božieho plánu. Cisár ani len netušil, že pravým Božím Synom a Spasiteľom sa stane dieťa narodené v Betleheme, aj vďaka jeho nariadeniu. Vládne či hygienické opatrenia nám pomohli preniesť zodpovednosť za narodenie Ježiša z našich chrámov do našich domácností, rodín, vzťahov. To je tohtoročné posolstvo vianočných sviatkov.
V tomto roku sme „ukrátení“ o spoločné prežívanie vianočných sviatkov, o stretnutie s novonarodeným Dieťaťom. To však nemôže umenšiť našu radosť. Vzorom nám môžu byť pastieri. Keď si pastieri vypočuli radostnú zvesť od anjelov o narodení Spasiteľa, odpovedali s veľkou rozhodnosťou. Povedali si: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo“ (porov. Lk 2, 15). Tým sa vydali na cestu viery, ktorá ich nakoniec privedie na stretnutie s Božím tajomstvom. Bez poslušnosti voči slovu, voči zvesti by nič neprežili. Sú tak obrazom cesty viery pre každého z nás – od prijatia Božieho slova a poslušnosti až k videniu, poznaniu, svedectvu a chvále. A na ceste viery sa povzbudzujú. Nikto nehovorí: „Bežte,“ „Poďte,“ ale: „Poďme a pozrime sa.“ Je to vyjadrenie toho, ako potrebujeme povzbudenie jeden od druhého, pretože sme pozvaní, aby sme na ceste viery nešli sami a aby sme na nej vytrvali. Sme pozvaní na cestu od počúvania Božieho slova k poslušnosti slovu, k rozjímaniu nad ním, jeho odovzdávaniu, k skúsenosti viery a k chvále Boha.
Aby sme dobre prežili tohtoročné vianočné sviatky, je potrebné všimnúť si aj na Pannu Máriu a svätého Jozefa. Asi neboli nadšení z cisárovho nariadenia, ale tým, že sa neuchýlili k nariekaniu, ale všetko zverili Bohu do rúk a robili to, k čomu ich Boh osobne viedol, bez ohľadu na ťažkosti, ktoré s tým boli spojené, naplnili Boží zámer. Ani my nie sme nadšení zo súčasnej situácie, ale keď budeme počúvať svojho Pána, on sám zachráni nás i našich drahých spôsobom, ktorý ešte netušíme.
K týmto vianočným sviatkom Vám chcem všetkým zaželať a vyprosovať, aby Božie Dieťa bolo s Vami v každej chvíli a posilňovalo Vás vo vytrvalosti, trpezlivosti, pokore, odovzdanosti a láske aj počas nastávajúceho roku.
Nech v tieto dni na Vás zostúpi a zostane vždy s Vami požehnanie všemohúceho Boha Otca i Syna † i Duch Svätého.
Váš Jozef Holka, farár
Hudobný darček:
https://www.youtube.com/watch?v=EdDq_pudXQw
